V bratislavskom krematóriu sa v sobotu 12. júla 2014 navždy rozlúčili s doc. MUDr. Jánom Paškanom, CSc. jeho najbližší rodinní príslušníci, kolegovia, priatelia a krajania z Gemera, ktorý zomrel vo veku 74 rokov. Ján Paškan sa narodil dňa 15. marca 1940 v Prešove, v rodine vojenského lekára s hodnosťou generála. 1986 až 1990 bol v Bratislave mestským odborníkom pre chirurgiu a v r. 1990 bol menovaný do funkcie hlavného chirurga Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Po neľahkom období rokov 1990 - 1991, kedy bol bez udania dôvodu odvolaný zo všetkých svojich dovtedajších funkcií, sa po úspešnom konkurze stal primárom chirurgického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Rožňave. I tu vykonával svoju prácu s plným nasadením a všetky svoje vedomosti a skúsenosti odovzdával pri výučbe mladých chirurgov. Jeho nesporné odborné kvality i riadiace schopnosti mu onedlho umožnili, už ako riaditeľovi, dobudovať, vyprofilovať poskytovanú odbornú zdravotnú starostlivosť a v roku 1993 slávnostne otvoriť NsP sv. Barbory.
Jeho návrat do Bratislavy bol spojený s veľkou výzvou – dobudovať nemocnicu v Petržalke, ktorá bola vo výstavbe už od mája 1986. Úspešne absolvovaný konkurz v r. 1995 ho priviedol na post 10. riaditeľa tejto nemocnice. Všetku svoju energiu, schopnosti a získané skúsenosti venoval do ukončenia výstavby a plnohodnotného sprevádzkovania tohto nemocničného zariadenia. Už v roku 1997 tak mohla Nemocnica s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda poskytovať zdravotnú starostlivosť. Svoju víziu o ďalšom rozvoji a skvalitňovaní služieb nemocnice však už neuskutočnil. Pre nesúhlas s realizáciou návrhu centralizovaného vedenia všetkých bratislavských nemocníc sa rozhodol, v duchu svojej zásadovosti, v r. 2004 odstúpiť z postu riaditeľa.
Odchodom z postu riaditeľa sa však doc. MUDr. Ján Paškan, CSc. naďalej aktívne venoval organizácii zdravotníctva. Ako prednosta Ústavu sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva LF SZU odovzdával nadobudnuté vedomosti a poznatky študentom špecializačného štúdia.
Nesporným potvrdením významu osobnosti pána docenta je aj to, že bol zvolený do funkcie prvého viceprezidenta Slovenskej spoločnosti sociálneho lekárstva.
V doc. MUDr. Jánovi Paškanovi, CSc. strácame výnimočnú medicínsku, manažérsku a pedagogickú osobnosť.
Česť jeho pamiatke!
Dr.h.c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc.
rektor SZU
(zdroj:szu.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.