nepoznanie vylepšil. Konečne som bol schopný plávať v tej správnej teplote vody. Predtým sa mi zdala tá voda príliš teplá, a tak som sa veľmi rýchlo aj unavil. Pri tomto prirovnaní v tom okamihu som si spomenul na iba nedávne moje tréningy v plávaní, na ktoré som pravidelne chodil do YMCA v rokoch 1981 - 1985. Tento rok som ešte stále nebol v takej kondícii, aby som dokázal denne plávať vyše míle v krytom bazéne vo vode, ktorá bola pomerne teplá.
Na druhý deň sa mali začali preteky, a tak som ich oboch po zoznámení pozval na večeru. Išli sme si sadnúť do neďalekého Burger Kingu, pretože ten im dosť vyhovoval už z predošlých dní na cestách Amerikou. Veľmi pekne sme sa tam porozprávali a vyzeralo to ako keby sme sa už roky poznali. V práci som sa dopredu ospravedlnil ešte v stredu, lebo som vedel, že celý víkend strávim pri atletike. Venoval som sa mojim vzácnym hosťom všetky tri dni od rána do večera, pretože to bola pre mňa naozaj obrovská česť.

Jarmila Kratochvílová doteraz stále drží svetový rekord na 800 m s časom 1:53,28 minúty spred 31 rokov a to je naozaj obrovská rarita v akomkoľvek športe... Veľmi zaujímavé fakty dvoch svetových bežcov, ktorí sa narodili v presne ten istý deň, mesiac a rok... Jarmila Kratochvílová, narodená 25. januára 1951 - Golčův Jeníkov, Československo a Steve Prefontaine, narodený 25. januára 1951 - Coos Bay, Oregon, zomrel tragicky 30. mája 1975 v Eugene. Na jeho počesť je organizovaný medzinárodný míting Prefontaine Classic v Eugene od roku 1975 a hlavným riaditeľom pretekov je dobre známy Tom Jordan, ktorého som pravé v tento deň stretol.
Citujem článok z denníka The Oregonian z 24. januára 1986, ktorého autorom je Kerry Eggers: Jarmila Kratochvílová zanechala nezmazateľnú spomienku v mysliach miliónov, ktorí sledovali televíziu, ako zmietla svoje súperky pri výhrach na 400 m a 800 m počas Majstrovstiev sveta v atletike v roku 1983 v Helsinkách vo Fínsku. Nakrátko ostrihaná, československá svalnatá atlétka sa stala stredobodom pozornosti celého atletického sveta. Všetci pochybovali, že by ženská bežkyňa mohla nadobudnúť takéto svalstvo bez pomocných prostriedkov, akými sú steroidy alebo iné nedovolene prostriedky. Už dávno sa preniesla cez to, ale nikdy tie pochybnosti nepochopí. Kratochvílová, ktorá je hlavným ohnivkom Halových pretekov Bell, ktoré budú o 19:15 hodine v piatok v Memorial Coliseum nie je bez povšimnutia. Slová Jarmily Kratochvílovej vo štvrtok na tlačovej konferencii prekladal tlmočník John Slovinec: „Po Majstrovstvách sveta v Helsinkách v roku 1983 mi zrazu nikto neveril, že je to možné dosiahnuť také výkony legálne. Stretla som veľmi veľa ľudí, ktorí vôbec neverili tomu, že je niečo možné dosiahnuť iba tvrdou prácou. Zo začiatku sa ma ich názory veľmi dotkli a bolelo ma to. Potom som si uvedomila, že tí ľudia nemajú ani potuchy, čo všetko som si vytrpela, aby som to všetko dosiahla. Dnes si už takéto poznámky ani nevšímam.“ Kratochvílová, vysoká 173 cm a s hmotnosťou 68 kg poznamenala, že to zdedila v génoch a preto je svalnatá. „Zdedila som to po mojej matke, mala som to skratka dané do vienka,“ doložila. Tak nám to preložil jej tlmočník John Slovinec, Čechoslovák, žijúci teraz v Portlande.

Začiatkom roku 1969, keď začala trénovať pod dohľadom trénera Ing. Miroslava Kváča, ktorý bol československým štátnym trénerom žien v behu na stredné trate, jej naordinoval prísny tréning s činkami. „Trénujem veľmi tvrdo už 18 rokov. Musela som sa veľmi tvrdo zapierať, aby som to všetko zvládla. Ľudia si nedokážu uvedomiť, koľko som sa obetovala a ako tvrdo som pracovala, aby som sa dostala tam, kde som teraz.“ Tréner Kváč, ktorý je trénerom Kratochvílovej 16 rokov, vie najlepšie o tvrdom tréningu svojej zverenkyne, hoci svet nemá o tom ani potuchy. „Jarmila je veľmi jemná, nežná a uvedomelá osoba,“ povedal Kváč. „Je veľmi zdvorilá, a vôbec nie je namyslená. Je to stále ta istá Jarmila, akú som ju vždy poznal.“ Kratochvílová bola veľmi príjemná i šarmantná a jemným hlasom vo štvrtok odpovedala na všetky otázky. Mala na sebe oblečenú ružovú voľnú blúzku, nohavice a na ušiach sa jej hompáľali krásne visiace náušnice. Takmer hodinu sedela vedľa Johna Slovinca a trénera Kváča a odpovedala dvom reportérom. Bolo vidieť, že ju to veľmi baví odpovedať na všetky otázky tomuto páru reportérov pri pomyslení, že je už na sklonku svojej bežeckej kariéry. Čechoslovenka, ktorá bude mať v nedeľu 35 rokov, ukončí pravdepodobne tento rok svoju kariéru na atletických Majstrovstvách Európy v Stuttgarte v Západnom Nemecku. Portland je druhou zastávkou jej rozlúčkového turné, kde bude štartovať na 880 yardov proti bývalej top atlétke Oregonskej Univerzity Leann Warrenovej, Delise Waltonovej - Floydovej, Rose Mondayovej a Kanaďanke Brite McRobertsovej.
Kratochvílová, priamo odpovedala na to, že jej schopnosti sa pomaly vytrácajú, ale i napriek tomu bola stále jednotkou na svete v behu na 800 metrov v roku 1985, keď vyhrala finále Grand Prix a získala striebornú medailu na Svetovom pohári. Jej najlepší čas sezóny bol 1:55,91 minúty, viditeľne horšie za jej svetovým rekordom 1:53,28 minúty, ktorý dosiahla v roku 1983.

„Rok 1983 bol naozaj mojím vrcholným rokom,“ povedala Jarmila Kratochvílová. „Keby som súťažila na Olympijských hrách v roku 1984, určite by som už vtedy ukončila svoju bežeckú kariéru. Keď sme však zistili, že sa nebudeme môcť zúčastniť Olympiády v Los Angeles, pretože to bol bojkot Východného bloku, naši starší atléti boli z toho veľmi rozčarovaní, pretože to malo byť aj akési vyvrcholenie ich kariér. Ja som sa ale rozhodla, že budem ešte pokračovať. Je to omnoho ťažšie sa udržiavať v super forme. Mala som mnohé zranenia a už nemám ani toľko chuti sa trápiť s nimi a pretekať. Milujem atletiku a tak nechcem, aby sa to všetko už skončilo. Ale vo vnútri mojej duše cítim, že je to môj koniec a toto je už naozaj môj posledný rok. S trénerom budeme sledovať ako sa mi darí počas halovej sezóny a potom sa rozhodneme, či budem ešte pokračovať a zúčastním sa aj Majstrovstiev Európy v atletike, v Stuttgarte.“
Kratochvílová začala s atletikou dosť neskoro. „Nikdy som neverila, že budem raz slávnou bežkyňou, pretože v mojej rodine sa nikto atletike nevenoval. Ani som nevedela, čo sú to tretry.“ Pred dvomi rokmi vyhlásila, že keď ukončí svoju bežeckú kariéru, nebude sa už atletike nikdy venovať. „Akonáhle sa blížim viac a viac k svojmu koncu, uvedomila som si, že atletiku milujem príliš na to, aby som sa jej znovu nevenovala. Chcem pracovať s malými deťmi v malom mestečku v akom som vyrastala. Možno jedného dna nájdem druhú Jarmilu Kratochvílovú.“ „Určite nie,“ poznamenal tréner Kváč. „Je iba jedna Jarmila,“ pousmial sa krútiac hlavou...
(Sobota, 28. júna 2014)

POKRAČOVANIE

 Ján Slovinec