nepoznanie vylepšil. Konečne som bol schopný plávať v tej správnej teplote vody. Predtým sa mi zdala tá voda príliš teplá, a tak som sa veľmi rýchlo aj unavil. Pri tomto prirovnaní v tom okamihu som si spomenul na iba nedávne moje tréningy v plávaní, na ktoré som pravidelne chodil do YMCA v rokoch 1981 - 1985. Tento rok som ešte stále nebol v takej kondícii, aby som dokázal denne plávať vyše míle v krytom bazéne vo vode, ktorá bola pomerne teplá.
Na druhý deň sa mali začali preteky, a tak som ich oboch po zoznámení pozval na večeru. Išli sme si sadnúť do neďalekého Burger Kingu, pretože ten im dosť vyhovoval už z predošlých dní na cestách Amerikou. Veľmi pekne sme sa tam porozprávali a vyzeralo to ako keby sme sa už roky poznali. V práci som sa dopredu ospravedlnil ešte v stredu, lebo som vedel, že celý víkend strávim pri atletike. Venoval som sa mojim vzácnym hosťom všetky tri dni od rána do večera, pretože to bola pre mňa naozaj obrovská česť.
Jarmila Kratochvílová doteraz stále drží svetový rekord na 800 m s časom 1:53,28 minúty spred 31 rokov a to je naozaj obrovská rarita v akomkoľvek športe... Veľmi zaujímavé fakty dvoch svetových bežcov, ktorí sa narodili v presne ten istý deň, mesiac a rok... Jarmila Kratochvílová, narodená 25. januára 1951 - Golčův Jeníkov, Československo a Steve Prefontaine, narodený 25. januára 1951 - Coos Bay, Oregon, zomrel tragicky 30. mája 1975 v Eugene. Na jeho počesť je organizovaný medzinárodný míting Prefontaine Classic v Eugene od roku 1975 a hlavným riaditeľom pretekov je dobre známy Tom Jordan, ktorého som pravé v tento deň stretol.
Citujem článok z denníka The Oregonian z 24. januára 1986, ktorého autorom je Kerry Eggers: Jarmila Kratochvílová zanechala nezmazateľnú spomienku v mysliach miliónov, ktorí sledovali televíziu, ako zmietla svoje súperky pri výhrach na 400 m a 800 m počas Majstrovstiev sveta v atletike v roku 1983 v Helsinkách vo Fínsku. Nakrátko ostrihaná, československá svalnatá atlétka sa stala stredobodom pozornosti celého atletického sveta. Všetci pochybovali, že by ženská bežkyňa mohla nadobudnúť takéto svalstvo bez pomocných prostriedkov, akými sú steroidy alebo iné nedovolene prostriedky. Už dávno sa preniesla cez to, ale nikdy tie pochybnosti nepochopí. Kratochvílová, ktorá je hlavným ohnivkom Halových pretekov Bell, ktoré budú o 19:15 hodine v piatok v Memorial Coliseum nie je bez povšimnutia. Slová Jarmily Kratochvílovej vo štvrtok na tlačovej konferencii prekladal tlmočník John Slovinec: „Po Majstrovstvách sveta v Helsinkách v roku 1983 mi zrazu nikto neveril, že je to možné dosiahnuť také výkony legálne. Stretla som veľmi veľa ľudí, ktorí vôbec neverili tomu, že je niečo možné dosiahnuť iba tvrdou prácou. Zo začiatku sa ma ich názory veľmi dotkli a bolelo ma to. Potom som si uvedomila, že tí ľudia nemajú ani potuchy, čo všetko som si vytrpela, aby som to všetko dosiahla. Dnes si už takéto poznámky ani nevšímam.“ Kratochvílová, vysoká 173 cm a s hmotnosťou 68 kg poznamenala, že to zdedila v génoch a preto je svalnatá. „Zdedila som to po mojej matke, mala som to skratka dané do vienka,“ doložila. Tak nám to preložil jej tlmočník John Slovinec, Čechoslovák, žijúci teraz v Portlande.
Začiatkom roku 1969, keď začala trénovať pod dohľadom trénera Ing. Miroslava Kváča, ktorý bol československým štátnym trénerom žien v behu na stredné trate, jej naordinoval prísny tréning s činkami. „Trénujem veľmi tvrdo už 18 rokov. Musela som sa veľmi tvrdo zapierať, aby som to všetko zvládla. Ľudia si nedokážu uvedomiť, koľko som sa obetovala a ako tvrdo som pracovala, aby som sa dostala tam, kde som teraz.“ Tréner Kváč, ktorý je trénerom Kratochvílovej 16 rokov, vie najlepšie o tvrdom tréningu svojej zverenkyne, hoci svet nemá o tom ani potuchy. „Jarmila je veľmi jemná, nežná a uvedomelá osoba,“ povedal Kváč. „Je veľmi zdvorilá, a vôbec nie je namyslená. Je to stále ta istá Jarmila, akú som ju vždy poznal.“ Kratochvílová bola veľmi príjemná i šarmantná a jemným hlasom vo štvrtok odpovedala na všetky otázky. Mala na sebe oblečenú ružovú voľnú blúzku, nohavice a na ušiach sa jej hompáľali krásne visiace náušnice. Takmer hodinu sedela vedľa Johna Slovinca a trénera Kváča a odpovedala dvom reportérom. Bolo vidieť, že ju to veľmi baví odpovedať na všetky otázky tomuto páru reportérov pri pomyslení, že je už na sklonku svojej bežeckej kariéry. Čechoslovenka, ktorá bude mať v nedeľu 35 rokov, ukončí pravdepodobne tento rok svoju kariéru na atletických Majstrovstvách Európy v Stuttgarte v Západnom Nemecku. Portland je druhou zastávkou jej rozlúčkového turné, kde bude štartovať na 880 yardov proti bývalej top atlétke Oregonskej Univerzity Leann Warrenovej, Delise Waltonovej - Floydovej, Rose Mondayovej a Kanaďanke Brite McRobertsovej.
Kratochvílová, priamo odpovedala na to, že jej schopnosti sa pomaly vytrácajú, ale i napriek tomu bola stále jednotkou na svete v behu na 800 metrov v roku 1985, keď vyhrala finále Grand Prix a získala striebornú medailu na Svetovom pohári. Jej najlepší čas sezóny bol 1:55,91 minúty, viditeľne horšie za jej svetovým rekordom 1:53,28 minúty, ktorý dosiahla v roku 1983.
„Rok 1983 bol naozaj mojím vrcholným rokom,“ povedala Jarmila Kratochvílová. „Keby som súťažila na Olympijských hrách v roku 1984, určite by som už vtedy ukončila svoju bežeckú kariéru. Keď sme však zistili, že sa nebudeme môcť zúčastniť Olympiády v Los Angeles, pretože to bol bojkot Východného bloku, naši starší atléti boli z toho veľmi rozčarovaní, pretože to malo byť aj akési vyvrcholenie ich kariér. Ja som sa ale rozhodla, že budem ešte pokračovať. Je to omnoho ťažšie sa udržiavať v super forme. Mala som mnohé zranenia a už nemám ani toľko chuti sa trápiť s nimi a pretekať. Milujem atletiku a tak nechcem, aby sa to všetko už skončilo. Ale vo vnútri mojej duše cítim, že je to môj koniec a toto je už naozaj môj posledný rok. S trénerom budeme sledovať ako sa mi darí počas halovej sezóny a potom sa rozhodneme, či budem ešte pokračovať a zúčastním sa aj Majstrovstiev Európy v atletike, v Stuttgarte.“
Kratochvílová začala s atletikou dosť neskoro. „Nikdy som neverila, že budem raz slávnou bežkyňou, pretože v mojej rodine sa nikto atletike nevenoval. Ani som nevedela, čo sú to tretry.“ Pred dvomi rokmi vyhlásila, že keď ukončí svoju bežeckú kariéru, nebude sa už atletike nikdy venovať. „Akonáhle sa blížim viac a viac k svojmu koncu, uvedomila som si, že atletiku milujem príliš na to, aby som sa jej znovu nevenovala. Chcem pracovať s malými deťmi v malom mestečku v akom som vyrastala. Možno jedného dna nájdem druhú Jarmilu Kratochvílovú.“ „Určite nie,“ poznamenal tréner Kváč. „Je iba jedna Jarmila,“ pousmial sa krútiac hlavou...
(Sobota, 28. júna 2014)
POKRAČOVANIE
Ján Slovinec
































Posledné preteky velikána atletiky.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-