Médium informovalo o dianí v okrese vo všetkých oblastiach činnosti, vrátane čiernej kroniky, kultúry a športu. Gemerské zvesti – Gömöri Hírlap začali vychádzať v roku 1968 a vychádzali až do roku 1993 ako okresné týždenné periodikum.
Od roku 1993 až do roku 2012 ako dvojtýždenník vydával Mestský úrad Rimavská Sobota. (Súbežne vychádzali aj „konkurenčné“ modré Gemerské zvesti - Soboťan). V roku 2012 z rozhodnutia mestského zastupiteľstva bolo vydávanie Gemerských zvestí - Gömöri Hirlap zastavené. Vo zvestiach sa občania mesta dozvedajú o spoločenskom bytí, akciách v meste Rimavská Sobota, ale aj zaujímavé udalosti mimo mesta. Obnovené vydanie začalo vychádzať v októbri roku 2015, opäť ako mestský dvojtýždenník pre každú domácnosť v meste. V súčastnosti ich dvojjazyčne dostáva viac ako 9.000 domácnosti v meste bezplatne.
Po kultúrnom programe, ktorý predviedli žiaci Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote, a recitácie Mgr. Eriky Juhászovej nasledovlo odovzdanie ocenení a pamätných listov nasledujúcim žijúcim redaktorom a dopisovateľom tohoto periodika:
Anna Hacsiová, Mgr. Attila Hacsi, Mária Kosecová, Milan Petrovský, Mgr. Katarína Zséllyiová, Katarína Dóbiová, Ottó Farkaš, Mgr. Jozef Mitter, Erika Pavlíková, Róbert Lovas, Mgr. Andrea Vorosová, Ján Juhász Dósa, Martin Ambróz, Ing.Ladislav Polgári, Attila Gecse, JUDr. Jozef Pupala, Ján Forgon, RSDr. Attila Rábely, Erszébet Pósa Homolôy, Ing. Zoltán Cziprusz, János Corgás, Marta (Brisudová) Siváková, Mgr. Martina Oštrom Mareková (za Gemersko-Malohontské múzeum), Czikora Agnes, Ilona Bánová, JUDr. Ján Čilík, Csolle Edit, Bc. Timea Herényi Máté, Vincent Székesi a Július Gembický.
Osobitne primátor mesta JUDr. Jozef Šimko vyzdvihol zásluhy pána Mgr. Attilu Hacsiho (predniesol poďakovanie primátorovi za ocenených v maďarskom jazyku) a Júliusa Gembického, (poďakoval v mene ocenených pánovi primátorovi v slovenskom jazyku), ktorí stáli pri zrode Gemerských zvestí - Gömöri Hírlap a pán Július Gembický bol isté obdobie aj prezidentom Slovenského syndikátu novinárov.
Pred ukončením slávnostného stretnutia primátor mesta poprial veľa zdaru do ďalšej 50-tky mestskému periodiku a pevné zdravie a „horúce pero“ všetkým redaktorom a dopisovateľom.
V Čiernom Potoku 2.10.2018
JUDr. Jozef Pupala
Foto autor príspevku



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a