Zaujímavosti (32)
Unikátny nález: Turisti našli v Slovenskom raji 3500-ročný bronzový poklad
Napísal(a) MG
Náhodný objav, aký sa podarí raz za život. Počas bežnej turistiky si českí návštevníci všimli niečo netradičné priamo na poľnej ceste. Namiesto neodborného vykopania okamžite kontaktovali príslušné úrady, čo umožnilo archeológom zdokumentovať nález priamo v pôvodnom nálezovom kontexte.
Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sú zberateľskou vášňou pána Ondreja Ragana
Napísal(a) O. Ragan
S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac začíname venovať zberateľským vášňam. Hoci táto činnosť je u nás menej známa, predsa sa nájde sem-tam aj na našom Gemeri niekoľko ľudí, čo svoje cennosti či zaujímavosti ukážu na verejnosti. Nájdu sa však i takí, ktorí sa zhromažďujú do klubov v mestách, či mestečkách nášho regiónu. Z času na čas sa predstavia, aby svoje zberateľské cennosti predstavili aj verejnosti. Občas sa k nim niekto pridá, a tak sa kluby rozrastajú a zaujímavosti takmer z celého sveta zaujmú aj ďalších. Dnes sa vám predstaví pán Ondrej Ragan, ktorý je členom Klubu Revúčan. Predstaví sa tiež tak, ako ostatní, zopár cennými relikviami. Prezradí vám v krátkom príspevku, čo ho najviac zo zberateľstva zaujalo.
"Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sa stávajú populárnejším zberateľským materiálom na Slovensku aj v Čechách. Ja som začal zbierať asi v roku 2014. Tento záujem je daný samozrejme aj tým, že sa ich objavuje na zberateľskom trhu už pomerne veľké množstvo a cenovo sú dostupné. Ja som ich tiež niekoľko vydal.
Celkovým víťazom súťaže o Putovný pohár starostu obce Jesenské v streľbe sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V sobotu dňa 4.7.2020 na strelnici streleckého klubu obce Jesenské sa uskutočnila strelecká súťaž o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE JESENSKÉ V STREĽBE NA POČESŤ 75. VÝROČIA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM A KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY V EURÓPE“.
Na strelnici SK TRITON Jesenské nastúpilo k prezentácii o 09.00 hodine celkom 35 strelcov v troch kategóriach. Jeden súťažiaci v kategórii „super senior“ nad 60 rokov, Norbert Michalák, štartoval sám mimo súťaž.
V kategórii „senior“ do 50 rokov bolo nasledovné poradie: prvenstvo získal Attila Szabó z Jesenského, druhé miesto Alexander Végh z Večelkova a tretí skončil Štefan Varga z Fiľakova.
V kategórii „starší senior“ obsadil prvé miesto Zdeno Dolňan z Brezna, druhý bol Emil Cirbus z Rimavskej Soboty a tretí Imrich Jerika z Rimavskej Seče.
Huculské kone už od pradávna pomáhali ľuďom pri ťažkej práci s drevom vo východných Karpatoch. Od svojich predkov vyhynutých tarpanov si so sebou nesú tie najlepšie vlastnosti. Dokonalá orientácia v horskom teréne a oddaná práca pre svojich majiteľov vytvorila medzi huculmi a ľuďmi silné puto. Dnes zažívajú huculi renesanciu. Z ťažko pracujúcich koní sa vďaka rozvoju agro- a prírodného turizmu postupne stanú horskí sprievodcovia. Vďaka projektu ,,Huculská magistrála“ si tak budeme môcť vychutnať jedinečný autentický zážitok na chrbte týchto spoľahlivých a skromných zvierat.
Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom.
Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia.
TIC Revúca patrí medzi najobľúbenejšie TIC Slovenska
Napísal(a) Mgr. Patrícia Šefranová
Asociácia informačných centier Slovenska, vydavateľstvo Kam po Česku, infoT.I.C. a webový portál www.kamposlovensku.sk počas leta 2019 realizovali anketu Informačné centrum roka 2019. Určite ste postrehli, že anketa prebiehala formou hlasovania na webovom portáli www.kamposlovensku.sk počas letných mesiacov od 21.6. do 31.8. 2019. Pomocou ankety sa vytvoril priestor pre propagáciu a zviditeľnenie jednotlivých informačných centier Slovenska, ale slúžil aj návštevníkom na šírenie povedomia o službách infocentier. Celkovo sa zapojilo 2713 platných hlasujúcich, ktorí rozhodli o najpopulárnejších informačných centrách v jednotlivých regiónoch Slovenska nasledovne:
Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer hodnotí svoje skúsenosti a zážitky
Napísal(a) Renata Palme
Región Košickej župy bol v minulosti nesmierne bohatý na rôzne druhy ľudového remesla a výroby, prekvitalo hrnčiarstvo, gubárstvo, čipkárstvo, zvonkárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, prírodných pletív a pod. V súčasnosti tradičné remeslo, žiaľ, nie je považované za dostatočne atraktívne budúce povolanie, remeslu na profesionálnej úrovni sa venuje iba málokto. Napomôcť rozvoju tohto segmentu sa rozhodol Košický samosprávny kraj (KSK) zriadením svojho prvého remeselníckeho inkubátora v Rožňave, ktorý spravuje Gemerské osvetové stredisko (GOS).
Pôrodné „baby“ v Muráni vítali novorodeniatka do života ako také rozprávkové „sudičky“
Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Kedysi sa aj v Muráni deti rodili doma, a tak sa mnohí naši seniori právom môžu pýšiť svojím rodným domom, v ktorom strávili detstvo, mladosť, vychovávali svoje deti a v ňom ich zastihla i staroba. Aj môj rodný dom v časti Prídeľ v Muráni stále stojí - teraz príbytok pani Márie Sojákovej. Kedysi mal hrušku na priedomí, za domom „drevené jahody“ (morušu), na dvore celý rad plodných jabloní a studňu.
Susedia mali vtedy k sebe veľmi blízko, tak keď to na rodičku – ženu v očakávaní – prišlo, okamžite sa rozbehli do dediny za „babou“ – P. Majerčíkovou alebo p. Krchovou. Obidve bývali na nižnom konci a obe boli rovnako obľúbené a spoľahlivé.
Pridajte sa k iniciatíve za obnovu baníckej kaplnky v Železníku
Napísal(a) MG od
Organizátori za obnovu vzácnej baníckej pamiatky zo Železníka na Gemeri sa obrátili o pomoc aj na stránku Maj Gemer pri získavaní hlasov potrebných k tomu, aby sa takýmto spôsobom pomohlo získať potrebné financie na jej dokončenie. Poslali nám k tomu aj potrebné informácie. Z nich pre nás, ktorí sa rozhodneme dať jej svoj hlas, dopĺňame, že: "Banícka kaplnka v Železníku bola v minulosti dôležitým miestom pre baníkov. Už pred 100 rokmi sem chodili, aby sa pred celodennou šichtou pomodlili k Panne Márii, ktorá ich mala chrániť v podzemí. Dnes je toto miesto opustené a zanedbané. Chceli by sme jej prinavrátiť život. Opraviť, čo sa dá, vyčistiť okolie, osadiť lavičky a opraviť plot. Tiež by sme na cestu radi umiestnili malú návesť pre turistov a informačnú tabuľu o tomto významnom baníckom mieste."
Viac...
Rožňavskí rockeri povstanú z popola!
Napísal(a) PR management skupiny Massriot
Robo Šimko a jeho skupina Massriot sú na scéne už 14 rokov a po menšej koncertnej prestávke, ktorú využili na tvorenie a vydanie albumov III a Niečo Sa Deje, vyrazili minulého roku na hneď 2 koncertné šnúry po Slovensku. Na jarnom Niečo Sa Deje Tour chlapci predstavili rovnomenný album, počas jesenného AutumnTour zavítali dokonca aj do hlavného mesta Veľkej Británie.
Kapelu bolo počas roka 2018 možné vidieť aj v rámci letných festivalov a iných podujatí, ako napríklad dni miest, obcí, jarmokov, atď. Partia rockerov okolo speváka známeho aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, ktorého ľudia mohli poznať aj ako Ropka z Rožňavy,
Dňa 28.9.2018 od 13.00 hodine z iniciatívy primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimku sa v obradnej sieni Mestského úradu v Rimavskej Sobote konalo slávnostné stretnutie pri príležitosti osláv 50. výročia založenia okresných novín GEMERSKÉ ZVESTI – GÖMÖRI HÍRLAP. Po privítaní hostí a ocenených redaktorov a dopisovateľov vo svojom príhovore primátor mesta oboznámil prítomných s históriou uvedených novín. Predchodcom uvedeného média bol v rokoch 1960 -1967 dvojjazyčný „Budovateľ – Epitó, ktoré vydával Okresný národný výbor a Okresný výbor KSS v Rimavskej Sobote.
Turistické informačné centrum v Revúcej oslávilo 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Katarína Kvetková
Vo štvrtok 27. septembra 2018 do historických lavíc opäť zasadli deti a žiaci a priestormi budovy Prvého slovenského gymnázia sa po celý deň ozývali detský smiech a vrava. To Turistické informačné centrum, ktoré sídli v historickej budove PSG na Muránskej ulici, oslavovalo 10. výročie svojho vzniku. Infocentrum, člen Asociácie informačných centier Slovenska, začalo vyvíjať svoju činnosť v auguste 2008. Odvtedy prešlo mnohými zmenami v oblasti poskytovaných služieb i materiálno-technického vybavenia a vynovenia priestorov. V deň svojich osláv organizátori podujatia otvorili pre návštevníkov dvere priestorov TIC-u, expozícií Múzea Prvého slovenského gymnázia a Parku národovcov.
Región Gemer sa predstavil účastníkom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2018
Napísal(a) Ján Šmídt
Viac ako stotisíc návštevníkov Medzinárodných leteckých dní, ktoré sa konali v prvý septembrový víkend na Sliači, mohlo popri prehliadke vystúpení pilotov a ich strojov navštíviť aj stánok Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. Popri vychýrenom Betliari a jaskyniach Slovenského krasu sa návštevníci zaujímali aj o mestské pamiatky v Rožňave a v Revúcej, kostoly Gotickej cesty, vodnú nádrž Teplý vrch, možnosti turistiky na Muránskej planine, v Slovenskom krase a v Cerovej vrchovine. Neodolateľným lákadlom pre malých návštevníkov bola hra na záchranu včielky z pavúčej siete, ktorej popri stovkách ratolestí neodolalo ani zopár oteckov a mamičiek. Odmenou im bola možnosť virtuálnej návštevy niektorej zo zaujímavostí stredného Slovenska. Spomedzi nich mali najväčší úspech sysle z Muráňa.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































