ktorého život je neoddeliteľne spojený s Revúcou. Jeho vedecko-výskumné zameranie je organológia, historické organy Gemera a Malohontu, základný výskum historických organov a jeho aplikácie v
reštaurátorskej praxi. Je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu Zvukové vlastnosti historických organov na Slovensku (VEGA, 2015-2018) a autorom mnohých vedeckých štúdií i publikácií, z ktorých najnovšia je Historické organy stredného Gemera (Vydal Quirinus, o. z., Revúca, 2016). V širších kultúrno-spoločenských a historických súvislostiach podrobne popisuje 18 nástrojov z katolíckych a evanjelických chrámov z okresu Revúca. Známy je aj ako interpet organovej hudby. A. Štafura je zároveň členom mestskej komisie kultúry a školstva pri MsZ v Revúcej.
Podľa vlastnej programovej charakteristiky je časopis interdisciplinárny a tematicky sa zameriava na výskum rôznych aspektov kultúry slovenských regiónov. Nielen slovenským, ale aj zahraničným vedcom poskytuje priestor na publikovanie výsledkov vedeckých výskumov zameraných na jednotlivé regióny Slovenska. Vďaka otvorenej platforme možno tieto výsledky jednoduchšie predstaviť a sprístupniť aj širokej verejnosti doma i v zahraničí. Aj z toho dôvodu je časopis recenzovaný a vychádza v slovenskom (resp. českom alebo poľskom jazyku) a anglickom jazyku. Časopis vychádza dvakrát ročne a jeho cieľom je prinášať najnovšie výsledky vedeckého výskumu.
1. číslo tohto časopisu je venované regiónu Gemer a Malohont a v slovenskej a anglickej verzii (paralelne v dvoch stĺpcoch) obsahuje tieto štúdie:
- Elena Miroššayová: Horný Gemer v 1. tisícročí pred Kr.
- Martin Braxatoris: Téma husitsko-evanjelickej kontinuity na Gemeri, v Malohonte a Novohrade a otázka cyrilometodskohusitskej kontinuity v historických prácach a traktátoch slovenských evanjelikov.
- Marcela Bednárová: „Slavjani gemerskí“ - Životné paralely Bohuša Nosáka-Nezabudova a Petra Kellnera-Záboja Hostinského, redaktorov Slovenských národných novín a Orla tatranského.
- Peter Tollarovič: Umelecké snahy autorov tzv. mladej generácie – gymnazistov v Tisovci počas 2. svetovej vojny (Ctibor Štítnický a Milan Kraus).
Všetky informácie pre čitateľov a prispievateľov sú dostupné na internetovej stránke časopisu www.csr.sk. Redakcii možno ponúknuť na uverejnenie akúkoľvek vedeckú štúdiu, ktorá reflektuje problematiku kultúry slovenských regiónov z pohľadu rôznych typov vied, tiež možno ponúknuť aj recenzie, správy z konferencií a pod. V prípade akýchkoľvek podnetov, pripomienok či návrhov je možné kontaktovať redakciu na mailovej adrese , či prostredníctvom tam uverejneného kontaktného formulára.
Marta Mikitová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a