Toľko očakávané Voľby do samosprávnych krajov sa u nás uskutočnili 9. novembra 2013. Podľa celoštátnych údajov sa ich na Slovensku zúčastnilo 897 536 voličov, čo znamená 20,11 % účasť. Vo svojom príspevku sa zameriam predovšetkým na oblasť Gemera a jeho hornú, strednú časť i južnú. Tie predstavujú okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Voliči v týchto regiónoch využili svoje právo zúčastniť sa volieb iba na 22,48 %, čo znamená, že volebné právo využilo iba 39 577 voličov. Kým v Košickom kraji využilo účasť na voľbách iba 17,77% voličov, v Banskobystrickom dosiahla na Slovensku najvyššiu úroveň, ktorá predstavuje 24,59%. V Košickom kraji voliči zapísaní vo volebnom obvode č. 8, čo predstavuje vlastne okres Rožňava, sa volieb zúčastnilo 9 277 voličov, čo predstavuje 19,08%, v Banskobystrickom kraji a v jeho volebných obvodoch č. 8 a 9, čo predstavuje okres Revúca, prišlo k volebným urnám 7 367 voličov, čo je 23.9% a v obvode Rimavská Sobota 16 105 voličov, čo je 24,98 %. Výsledok sa nijako veľmi neodlišuje od predchádzajúcich komunálnych volieb spred štyroch rokov. Znamená to, že voliči im ani tento raz neprikladali veľkú dôležitosť.
Povedzme si, ako vlastne práve skončené voľby dopadli. Treba spomenúť, že voľby na funkciu predsedov VÚC budú v obidvoch krajoch pokračovať druhým kolom, keď ani jeden z kandidátov nedosiahol 50% hlasov od voličov.
O dva týždne teda voliči si budú môcť teraz už iba zo zostávajúcich dvoch kandidátov vybrať jedného a zveriť mu do rúk riadenie VÚC. V Košickom kraji sa takto stretne dvojica kandidátov Zdenko Trebuľa a Rudolf Bauer, z ktorých prvý dosiahol od voličov v prvom kole takmer 50 % hlasov a druhý takmer 25 %. V Banskobystrickom kraji Gemerčania budú voliť v druhom kole z dvojice Maňka a Kotleba, čo je najmä pre druhého najväčším prekvapením, keď sa dostal pred veľkého kandidáta na predsedu VÚC, ktorým bol Ľudovít Kaník.
V druhú novembrovú sobotu však voliči zvolili nové krajské parlamenty. Košický parlament bude tvoriť 57 poslancov , z ktorých piati sú z horného Gemera a to: Ján Babič (SMER-SD), Štefan Bašták(SMER-SD), Karol Horník(SMER-SD), Pavol Burdiga (KDH,SDKÚ-DS,MOST–HÍD), Juraj Nagy (NEKA). Zo stredného a južného Gemera Stredoslovenský parlament doplnia títo novozvolení poslanci: Eva Cireňová (SMER - SD,KDH), Július Laššan (SMER - SD,KDH), Ján Šeševička (NEKA)z revúckeho volebného obvodu a z rimavskosobotského obvodu František Auxt (SMK-MKP), Peter Juhász (SMK-MKP), Ladislav Rigó (SMK-MKP), Michal Bagačka (SMER - SD,KDH), Peter Mináč (SMER - SD,KDH) a Jozef Šimko (NEKA).
Najväčší počet mandátov v Košickom kraji získala strana SMER-SD a to 26, potom nasledujú: koalícia KDH,SDKÚ - DS,MOST – HÍD, NEKA 11, SMK-MKP 4 a KDS 1. V Banskobystrickom kraji je stranou s najväčším počtom získaných mandátov SMER-SD - 25, NEKA – 13, SMK-MKP 5, SDKÚ-DS, NOVA,SaS – 2, ĽS Naše Slovensko – 1, ĽS-HZDS,HZD – 1, SNS – 1, SZ – 1.
Zvoleným poslancom blahoželá aj stránka Maj Gemer.
Od pán Vojtecha Bradovku z Nadabuly som elektronickou poštou na záver novembrových volieb práve dostal malé poetické zastavenie z minulosti, ktoré napísal Janko Jesenský. Prečítajte si:
Pred voľbami
Jak sa kolú! Jak sa rýpu!
Lámu hlavy! Tlčú kosti!
Bez svedomia, taktu, vtipu
stúpajú do poctivosti!
Letia zdrapy. Letia chlpy.
Každá strana zneuctená.
Ako voliť? Národ hlúpy
poctivej už strany nemá.
(Janko Jesenský, 21.november 1928)
***
Demokratické voľby
V tých voľbách demokratických
je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má
a vyvolený slovo.
Pred dažďom rastú oblaky,
pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky,
po voľbách – prázdne huby.
Pri voľbách národ vyberie
si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná
ho odloží – na stranu.
A pravda pravdou zostáva
pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu ku urnám
a vyvolený – k hrncom.
(Janko Jesenský, 17. júl 1929)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.