Správy z Gemera (67)
“Cesta stredovekom” priblíži dejiny Gemera novým, zážitkovým spôsobom
Napísal(a) J. Ulický
V regióne Gemera pribudli nové atrakcie, ktoré návštevníkom priblížia jedinečným spôsobom život a zábavu v období stredoveku. Prostredníctvom série interaktívnych prvkov sa návštevníci prenesú v čase a zažijú historické hry, ktoré sa objavovali na významných podujatiach, jarmokoch či oslavách v stredovekých mestách a na hradoch. Cieľom tohto projektu je vzbudiť zvedavosť, podnietiť predstavivosť a zároveň vzdelávať deti o tomto podmanivom historickom období.
Predmetom projektu bolo vytvorenie replík historických exteriérových hier. Výberom prvkov sa realizátori inšpirovali na tematických podujatiach v okolitých krajinách, ktoré navštívili vďaka spolupráci so záujmovými historickými združeniami a spolkami. Vytvorenie replík a ich finálny vzhľad realizoval miestny majster ľudovej umeleckej tvorby Ladislav Hedvigy. Jeho meno je spojené s drevenými kyjatickými hračkami.
V okresných mestách na Gemeri sa tohto roku uskutočnil Krajský festival zábavy, gastronómie a eko tém, ktorý trval od 22. apríla s vyvrcholením v piatok 26.4. s názvom Župné trhy. Zaplnili sa tak všetky námestia v Rimavskej Sobote, Revúcej a Rožňave, aby oživili tradície jarmokov, ktoré aj v tomto regióne vytvárali jedinečnú atmosféru počas takýchto dní už v minulosti. Stretli sa na nich aj teraz lokálni remeselníci a výrobcovia tradičných regionálnych špecialít, ako aj pestovatelia a chovatelia, ktorí tak pokračujú v zachovávaní rôznych tradícií tohto regiónu, s bohatou účasťou návštevníkov zo širokého okolia. Tohto roku obohatili Župné trhy tiež vystúpenia kultúrnych súborov, ktoré prišlo pozrieť taktiež množstvo obdivovateľov, majmä z centier ich pôsobenia.Takto ožilo v piatok 26. apríla tiež revúcke námestie, ktorého atmosféru zachytil aj náš propagátor rôznych podujatí súčasného života v strednom a hornom Gemeri, pán Peter
JARNÁ GRUNTOVAČKA S OBLASTNOU ORGANIZÁCIOU CESTOVNÉHO RUCHU GEMER – POMOC PRÍRODE A OKOLIU
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 22.04.2024. Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer uskutočnila Jarnú gruntovačku, počas ktorej poupratovali viaceré významné turistické lokality. Séria udalostí sa uskutočnila tretí aprílový týždeň v rámci príprav na letnú turistickú sezónu.
“Jarná Gruntovačka je každoročná iniciatíva Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorej cieľom je v spolupráci s organizáciami cestovného ruchu upratať znečistené, no navštevované lokality v regiónoch. V tomto roku sme sa rozhodli spraviť toho omnoho viac a nadviazať viacerými aktivitami.” informoval Ing. Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Týždeň predchádzajúci oslavám Dňa Zeme, ktorý tento rok pripadol na 22.4.2024, sa zamestnanci OOCR Gemer v súčinnosti s inými subjektami rozhodli podporiť turisticky významné lokality a pripraviť ich tak na letnú sezónu 2024.
Hneď v úvode týždňa sa v spolupráci s novou kultúrnou inštitúciou Litterra v Revúcej podarilo vysadiť alej 40 stromov jarabiny turingovej. Vznikla nová stromová alej, ktorá bude svojou zeleňou vítať návštevníkov Litterry. Alej bude atraktívna aj počas jesene vďaka výrazne červeno sfarbeným listom a okrasným plodom, ale aj na jar, v bielom šate kvetov jarabiny. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Zelené oázy od Nadácie Ekopolis.
Upratovanie na náučnom chodníku Hradová v Tisovci síce prekazilo počasie, ale aktivita bude realizovaná v najbližších týždňoch.
Gemer, 14. júla 2023 - Letná sezóna 2023 prináša na Gemer jedinečnú zážitkovú jazdu Zbojníckou strelou, ktorá vás prevedie okolo krásnych miest a historických pamiatok tohto regiónu. Séria výletov na vyhliadkovom vláčikobuse, ktorý vypravuje Salaš Zbojská, prichádza na Gemer ako novinka tohto leta. Ponúkame vám tri tematické trasy, z ktorých si každý návštevník nájde to svoje. Prvá trasa “Za jaskynným bohatstvom” vyrazí v termínoch: 19. júl, 9. august a 30. august 2023.
Oslavy 77. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania si v týchto dňoch pripomínajú na celom Slovensku aj obyvatelia horného i stredného Gemera. Pravda, že nie všade rovnako spontánne, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Snáď najviac občanov sa zaujímalo o toto výročie, keď so zbraňou v ruke náš národ v II. svetovej vojne povstal proti fašistickým okupantom, v revúckom okrese. Už 27. augusta 2021 v okresnom meste organizátori ukázali záujemcom ako to bolo, keď sa do Povstania hlásilo mnoho dobrovoľníkov, aby rozšírilo rady povstaleckej armády, ktorej velil aj ich krajan Rudolf Viest spolu s ďalším veliteľom Jánom Golianom. Aj reportáž z televízneho vysielania 28. augusta krátkym šotom prezentovala obrazy bojov na neďalekom povstaleckom mieste medzi Muráňom a Tisovcom na Dieliku.
Až zvony ohlásia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite na všetky starosti a prežite ich v šťastí a radosti.
Napísal(a) Ondrej Doboš
* Hoc sú sviatky na blate, svetielka sú zažaté. Aspoň nemáme cencúle na nose, prajeme Vám šťastné a veselé Vianoce.
* Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k vám letí. A keď rozžiaria sa vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
* Radostné Vianoce, šťastný Nový rok, Božie požehnanie na každý krok, do duše milosti, do srdca radosti, do práce zdravíčka a na stôl chlebíčka.
* Vezmi dnes sviečku do dlaní, zašepkaj tisíc želaní, pozri sa hore do neba, svieti tam hviezda pre Teba, v svetle svet sa ligoce... želám Vám šťastné Vianoce.
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres
Napísal(a) V. Brádňanský
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne toto leto ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres. Prevádzku odštartuje jazdou z Brezna do Tisovca už prvú júlovú sobotu. Nadviaže tak na úspech Horehronského expresu z vlaňajšej letnej sezóny. Obom expresom chystajú „pôdu“ dobrovoľnícke upratovacie akcie, ktoré budú v Tisovci pokračovať už tento víkend.
Vďaka vysokej návštevnosti počas predchádzajúcej sezóny pokračuje unikátny projekt Zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji aj v letnej sezóne 2020. Počet jázd bude síce obmedzený, zároveň však bude rozšírený o ďalšie trasy. „Na základe minulej letnej skúsenosti sme sa opäť rozhodli finančne podporiť túto turistickú atrakciu prostredníctvom našej krajskej organizácie cestovného ruchu. A nielen to. Keďže sa javí, že historické vlaky sú atraktívna téma, vypravíme historické zážitkové vlaky aj v iných miestach kraja,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
V Rožňave si pripomenuli sté výročie plynovej služby a chemického vojska
Napísal(a) J. Pupala
V prvej svetovej vojne bol na bojiskách po prvý raz proti nepriateľským vojiskám hromadne nasadený smrtiací plyn. Niektoré „plyny“ nesú názov podľa miest ich použitia, napr. Yperit. Je zaujímavé, že po skončení vojny a rozpade rakúsko-uhorskej monarchie bola na jar v roku 1919 (už po vyhlásení ČSR) založená vo vojsku špeciálna jednotka „PLYNOVÁ SLUŽBA“. Muži, ktorí slúžili v ČSĽA, dobre poznajú „protichemické prostriedky“, medzi vojakmi známe výstrojné súčasti ako „atombordel“. Na podrobnosti sa nechcem zamerať, ale chcem zdôrazniť, že v našom regióne Gemera máme v Rožňave silnú vojenskú posádku dvoch útvarov. Jedným z nich je aj „Gemersko-malohontský prápor RADIAČNEJ, CHEMICKEJ, BIOLOGICKEJ OCHRANY (ďalej len RCHBO).
Za starostku obce Rakovnica po prvýkrát v histórii zvolili ženu
Napísal(a) MG od
Ing. Radoslavu Uhrinovú zvolili v septembrových voľbách 2019 za novú starostku obce Rakovnica. Stalo sa to na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 128/2019 Z. z. zo dňa 13. mája 2019, ktorý vyhlásil nové voľby do orgánov samosprávy obcí na deň 21.9.2019. Informuje o tom aj portál statistic.sk. V ňom sa ďalej uvádza, že volieb na uvoľnené miesto starostu v tejto obci sa v spomínanú septembrovú sobotu zúčastnilo 67,92 % voličov, ktorí rozdelili svoje hlasy pre 4 kandidátov na starostu obce takto: Ing. Radoslava Uhrinová (NEKA) 165 hlasov – zvolená. 2. Ondrej Doboš (NEKA) 161 hlasov. 3. Igor Čižmár (Smer – SD) 16 hlasov, 4. Ján Franciška (SNS) 15 hlasov. Doterajším zastupujúcim starostom bol Ondrej Doboš. Na oficiálnej stránke obce Rakovnica sme sa dozvedeli, že teraz zvolená starostka Ing. Radoslava Uhrinová má 32 rokov.
Denne čerstvé spravodajstvo a viac ako stotisíc návštevníkov a stálych priaznivcov spravodajstva z horného a stredného Gemera. Aj taký je výsledok dlhoročnej novinárskej práce žurnalistu z Gemera a zakladateľa obľúbenej a vyhľadávanej stránky MAJ GEMER RSDr. Ondreja Doboša. So skúsenosťami jeho dennej tvorby z pozície webového editora sa podelil aj na spoločnom pracovnom stretnutí s primátorom mesta Revúca Ing. Júliusom Buchtom a redakciou Revúckych listov.
Poslanie regionovín „Maj Gemer“ spočíva v rozširovaní informácií o spoločenskom, kultúrnom, či športovom dianí v regióne. Integruje ľudí zo Slovenska, ale aj Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytuje im tak náhľad do života v Gemeri.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-