Správy z Gemera (67)
“Cesta stredovekom” priblíži dejiny Gemera novým, zážitkovým spôsobom
Napísal(a) J. Ulický
V regióne Gemera pribudli nové atrakcie, ktoré návštevníkom priblížia jedinečným spôsobom život a zábavu v období stredoveku. Prostredníctvom série interaktívnych prvkov sa návštevníci prenesú v čase a zažijú historické hry, ktoré sa objavovali na významných podujatiach, jarmokoch či oslavách v stredovekých mestách a na hradoch. Cieľom tohto projektu je vzbudiť zvedavosť, podnietiť predstavivosť a zároveň vzdelávať deti o tomto podmanivom historickom období.
Predmetom projektu bolo vytvorenie replík historických exteriérových hier. Výberom prvkov sa realizátori inšpirovali na tematických podujatiach v okolitých krajinách, ktoré navštívili vďaka spolupráci so záujmovými historickými združeniami a spolkami. Vytvorenie replík a ich finálny vzhľad realizoval miestny majster ľudovej umeleckej tvorby Ladislav Hedvigy. Jeho meno je spojené s drevenými kyjatickými hračkami.
V okresných mestách na Gemeri sa tohto roku uskutočnil Krajský festival zábavy, gastronómie a eko tém, ktorý trval od 22. apríla s vyvrcholením v piatok 26.4. s názvom Župné trhy. Zaplnili sa tak všetky námestia v Rimavskej Sobote, Revúcej a Rožňave, aby oživili tradície jarmokov, ktoré aj v tomto regióne vytvárali jedinečnú atmosféru počas takýchto dní už v minulosti. Stretli sa na nich aj teraz lokálni remeselníci a výrobcovia tradičných regionálnych špecialít, ako aj pestovatelia a chovatelia, ktorí tak pokračujú v zachovávaní rôznych tradícií tohto regiónu, s bohatou účasťou návštevníkov zo širokého okolia. Tohto roku obohatili Župné trhy tiež vystúpenia kultúrnych súborov, ktoré prišlo pozrieť taktiež množstvo obdivovateľov, majmä z centier ich pôsobenia.Takto ožilo v piatok 26. apríla tiež revúcke námestie, ktorého atmosféru zachytil aj náš propagátor rôznych podujatí súčasného života v strednom a hornom Gemeri, pán Peter
JARNÁ GRUNTOVAČKA S OBLASTNOU ORGANIZÁCIOU CESTOVNÉHO RUCHU GEMER – POMOC PRÍRODE A OKOLIU
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 22.04.2024. Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer uskutočnila Jarnú gruntovačku, počas ktorej poupratovali viaceré významné turistické lokality. Séria udalostí sa uskutočnila tretí aprílový týždeň v rámci príprav na letnú turistickú sezónu.
“Jarná Gruntovačka je každoročná iniciatíva Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorej cieľom je v spolupráci s organizáciami cestovného ruchu upratať znečistené, no navštevované lokality v regiónoch. V tomto roku sme sa rozhodli spraviť toho omnoho viac a nadviazať viacerými aktivitami.” informoval Ing. Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Týždeň predchádzajúci oslavám Dňa Zeme, ktorý tento rok pripadol na 22.4.2024, sa zamestnanci OOCR Gemer v súčinnosti s inými subjektami rozhodli podporiť turisticky významné lokality a pripraviť ich tak na letnú sezónu 2024.
Hneď v úvode týždňa sa v spolupráci s novou kultúrnou inštitúciou Litterra v Revúcej podarilo vysadiť alej 40 stromov jarabiny turingovej. Vznikla nová stromová alej, ktorá bude svojou zeleňou vítať návštevníkov Litterry. Alej bude atraktívna aj počas jesene vďaka výrazne červeno sfarbeným listom a okrasným plodom, ale aj na jar, v bielom šate kvetov jarabiny. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Zelené oázy od Nadácie Ekopolis.
Upratovanie na náučnom chodníku Hradová v Tisovci síce prekazilo počasie, ale aktivita bude realizovaná v najbližších týždňoch.
Gemer, 14. júla 2023 - Letná sezóna 2023 prináša na Gemer jedinečnú zážitkovú jazdu Zbojníckou strelou, ktorá vás prevedie okolo krásnych miest a historických pamiatok tohto regiónu. Séria výletov na vyhliadkovom vláčikobuse, ktorý vypravuje Salaš Zbojská, prichádza na Gemer ako novinka tohto leta. Ponúkame vám tri tematické trasy, z ktorých si každý návštevník nájde to svoje. Prvá trasa “Za jaskynným bohatstvom” vyrazí v termínoch: 19. júl, 9. august a 30. august 2023.
Oslavy 77. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania si v týchto dňoch pripomínajú na celom Slovensku aj obyvatelia horného i stredného Gemera. Pravda, že nie všade rovnako spontánne, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Snáď najviac občanov sa zaujímalo o toto výročie, keď so zbraňou v ruke náš národ v II. svetovej vojne povstal proti fašistickým okupantom, v revúckom okrese. Už 27. augusta 2021 v okresnom meste organizátori ukázali záujemcom ako to bolo, keď sa do Povstania hlásilo mnoho dobrovoľníkov, aby rozšírilo rady povstaleckej armády, ktorej velil aj ich krajan Rudolf Viest spolu s ďalším veliteľom Jánom Golianom. Aj reportáž z televízneho vysielania 28. augusta krátkym šotom prezentovala obrazy bojov na neďalekom povstaleckom mieste medzi Muráňom a Tisovcom na Dieliku.
Až zvony ohlásia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite na všetky starosti a prežite ich v šťastí a radosti.
Napísal(a) Ondrej Doboš
* Hoc sú sviatky na blate, svetielka sú zažaté. Aspoň nemáme cencúle na nose, prajeme Vám šťastné a veselé Vianoce.
* Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k vám letí. A keď rozžiaria sa vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
* Radostné Vianoce, šťastný Nový rok, Božie požehnanie na každý krok, do duše milosti, do srdca radosti, do práce zdravíčka a na stôl chlebíčka.
* Vezmi dnes sviečku do dlaní, zašepkaj tisíc želaní, pozri sa hore do neba, svieti tam hviezda pre Teba, v svetle svet sa ligoce... želám Vám šťastné Vianoce.
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres
Napísal(a) V. Brádňanský
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne toto leto ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres. Prevádzku odštartuje jazdou z Brezna do Tisovca už prvú júlovú sobotu. Nadviaže tak na úspech Horehronského expresu z vlaňajšej letnej sezóny. Obom expresom chystajú „pôdu“ dobrovoľnícke upratovacie akcie, ktoré budú v Tisovci pokračovať už tento víkend.
Vďaka vysokej návštevnosti počas predchádzajúcej sezóny pokračuje unikátny projekt Zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji aj v letnej sezóne 2020. Počet jázd bude síce obmedzený, zároveň však bude rozšírený o ďalšie trasy. „Na základe minulej letnej skúsenosti sme sa opäť rozhodli finančne podporiť túto turistickú atrakciu prostredníctvom našej krajskej organizácie cestovného ruchu. A nielen to. Keďže sa javí, že historické vlaky sú atraktívna téma, vypravíme historické zážitkové vlaky aj v iných miestach kraja,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
V Rožňave si pripomenuli sté výročie plynovej služby a chemického vojska
Napísal(a) J. Pupala
V prvej svetovej vojne bol na bojiskách po prvý raz proti nepriateľským vojiskám hromadne nasadený smrtiací plyn. Niektoré „plyny“ nesú názov podľa miest ich použitia, napr. Yperit. Je zaujímavé, že po skončení vojny a rozpade rakúsko-uhorskej monarchie bola na jar v roku 1919 (už po vyhlásení ČSR) založená vo vojsku špeciálna jednotka „PLYNOVÁ SLUŽBA“. Muži, ktorí slúžili v ČSĽA, dobre poznajú „protichemické prostriedky“, medzi vojakmi známe výstrojné súčasti ako „atombordel“. Na podrobnosti sa nechcem zamerať, ale chcem zdôrazniť, že v našom regióne Gemera máme v Rožňave silnú vojenskú posádku dvoch útvarov. Jedným z nich je aj „Gemersko-malohontský prápor RADIAČNEJ, CHEMICKEJ, BIOLOGICKEJ OCHRANY (ďalej len RCHBO).
Za starostku obce Rakovnica po prvýkrát v histórii zvolili ženu
Napísal(a) MG od
Ing. Radoslavu Uhrinovú zvolili v septembrových voľbách 2019 za novú starostku obce Rakovnica. Stalo sa to na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 128/2019 Z. z. zo dňa 13. mája 2019, ktorý vyhlásil nové voľby do orgánov samosprávy obcí na deň 21.9.2019. Informuje o tom aj portál statistic.sk. V ňom sa ďalej uvádza, že volieb na uvoľnené miesto starostu v tejto obci sa v spomínanú septembrovú sobotu zúčastnilo 67,92 % voličov, ktorí rozdelili svoje hlasy pre 4 kandidátov na starostu obce takto: Ing. Radoslava Uhrinová (NEKA) 165 hlasov – zvolená. 2. Ondrej Doboš (NEKA) 161 hlasov. 3. Igor Čižmár (Smer – SD) 16 hlasov, 4. Ján Franciška (SNS) 15 hlasov. Doterajším zastupujúcim starostom bol Ondrej Doboš. Na oficiálnej stránke obce Rakovnica sme sa dozvedeli, že teraz zvolená starostka Ing. Radoslava Uhrinová má 32 rokov.
Denne čerstvé spravodajstvo a viac ako stotisíc návštevníkov a stálych priaznivcov spravodajstva z horného a stredného Gemera. Aj taký je výsledok dlhoročnej novinárskej práce žurnalistu z Gemera a zakladateľa obľúbenej a vyhľadávanej stránky MAJ GEMER RSDr. Ondreja Doboša. So skúsenosťami jeho dennej tvorby z pozície webového editora sa podelil aj na spoločnom pracovnom stretnutí s primátorom mesta Revúca Ing. Júliusom Buchtom a redakciou Revúckych listov.
Poslanie regionovín „Maj Gemer“ spočíva v rozširovaní informácií o spoločenskom, kultúrnom, či športovom dianí v regióne. Integruje ľudí zo Slovenska, ale aj Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytuje im tak náhľad do života v Gemeri.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-