Vo voľbách hlasovali aj voliči na hornom Gemeri, ktorí využili hlasovacie lístky v 89 volebných okrskoch. Hlasovania sa zúčastnilo 26 406 voličov, čo predstavuje 54,66% zo všetkých zapísaných. Do volebných urien vhodili 25 874 obálok, čo znamená 98,05 % platných hlasovacích lístkov.
Svoje hlasy jednotlivým politickým subjektom zúčastňujúcich sa volieb odovzdali nasledovne (nižšie v tabuľke):
Z nich je zrejmé, že víťazom volieb 2012 do NR SR v tomto regióne sa stal SMER – DS, ktorej voliči odovzdali 8 002 platných hlasovacích lístkov. Hnutie MOST – HÍD získalo dôveru u 5 468 voličoch a SMK u 3 352.
Vo volebnom obvode Rimavská Sobota sa volieb zúčastnilo a platné hlasovacie lístky odovzdalo 48 709 voličov. Aj v tomto regióne sa víťazom volieb stal SMER – SD, ktorému platné hlasy odovzdalo 17 771 voličov. Za nimi sa umiestnila SMK s 8 849 hlasmi a MOST-HÍD s 8 147 platnými hlasmi.
ÚDAJE VOLIEB ÚDAJE VOLIEB ÚDAJE VOLIEB
Z OKRESU ROŽŇAVA Z VO RIMAVSKÁ SOBOTA ZA CELÝ GEMER
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
Poradie |
|||
|
11 |
SMER - SD |
8 002 |
30,92 |
|
11 |
SMER - SD |
17 771 |
36,48 |
|
11 |
SMER - SD |
25 773 |
33,88 |
1. |
|
16 |
MOST - HÍD |
5 468 |
21,13 |
|
24 |
SMK-MKP |
8 849 |
18,16 |
|
16 |
MOST - HÍD |
13 615 |
17,90 |
2. |
|
24 |
SMK-MKP |
3 352 |
12,95 |
|
16 |
MOST - HÍD |
8 147 |
16,72 |
|
24 |
SMK-MKP |
12 201 |
16,04 |
3. |
|
4 |
SNS |
1 382 |
5,34 |
|
22 |
SDKÚ - DS |
1 842 |
3,78 |
|
4 |
SNS |
3 063 |
4,03 |
4. |
|
5 |
OĽaNO |
1 369 |
5,29 |
|
4 |
SNS |
1 681 |
3,45 |
|
22 |
SDKÚ - DS |
2 862 |
3,76 |
5. |
|
22 |
SDKÚ - DS |
1 020 |
3,94 |
|
5 |
OĽaNO |
1 445 |
2,96 |
|
5 |
OĽaNO |
2 814 |
3,70 |
6. |
|
18 |
ĽS-HZDS |
987 |
3,81 |
|
6 |
SaS |
1 418 |
2,91 |
|
18 |
ĽS-HZDS |
2186 |
2,87 |
7. |
|
6 |
SaS |
871 |
3,36 |
|
2 |
KDH |
1 359 |
2,79 |
|
6 |
SaS |
2289 |
3,01 |
8. |
|
10 |
ĽSNS |
679 |
2,62 |
|
10 |
ĽSNS |
1 314 |
2,69 |
|
10 |
ĽSNS |
1993 |
2,62 |
9. |
|
2 |
KDH |
593 |
2,29 |
|
18 |
ĽS-HZDS |
1 199 |
2,46 |
|
2 |
KDH |
1952 |
2,57 |
10. |
|
17 |
99% |
580 |
2,24 |
|
17 |
99% |
966 |
1,98 |
|
17 |
99% |
1546 |
2,03 |
11. |
|
25 |
SSS - NM |
297 |
1,14 |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
450 |
0,92 |
|
25 |
SSS - NM |
621 |
0,82 |
12. |
|
14 |
KSS |
293 |
1,13 |
|
14 |
KSS |
418 |
0,85 |
|
14 |
KSS |
711 |
0,93 |
13. |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
270 |
1,04 |
|
25 |
SSS - NM |
324 |
0,66 |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
720 |
0,95 |
14. |
|
1 |
Zelení |
99 |
0,38 |
|
13 |
NaS - ns |
246 |
0,50 |
|
1 |
Zelení |
342 |
0,45 |
15. |
|
13 |
NaS - ns |
91 |
0,35 |
|
7 |
PaS |
244 |
0,50 |
|
13 |
NaS - ns |
433 |
0,57 |
16. |
|
15 |
SRÚS |
90 |
0,34 |
|
1 |
Zelení |
243 |
0,49 |
|
15 |
SRÚS |
252 |
0,33 |
17. |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
83 |
0,32 |
|
26 |
SŽS |
165 |
0,33 |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
144 |
0,19 |
18. |
|
7 |
PaS |
75 |
0,28 |
|
15 |
SRÚS |
162 |
0,33 |
|
7 |
PaS |
319 |
0,42 |
19. |
|
26 |
SŽS |
60 |
0,23 |
|
9 |
SZ |
116 |
0,23 |
|
26 |
SŽS |
225 |
0,30 |
20. |
|
9 |
SZ |
57 |
0,22 |
|
20 |
SF |
95 |
0,19 |
|
9 |
SZ |
173 |
0,23 |
21. |
|
20 |
SF |
50 |
0,19 |
|
3 |
SDĽ |
73 |
0,14 |
|
20 |
SF |
145 |
0,19 |
22. |
|
3 |
SDĽ |
44 |
0,17 |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
61 |
0,12 |
|
3 |
SDĽ |
117 |
0,15 |
23. |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
33 |
0,12 |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
58 |
0,11 |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
91 |
0,12 |
24. |
|
23 |
SOSKA |
22 |
0,08 |
|
23 |
SOSKA |
46 |
0,09 |
|
23 |
SOSKA |
68 |
0,09 |
25. |
|
19 |
+1 HLAS |
7 |
0,02 |
|
19 |
+1 HLAS |
17 |
0,03 |
|
19 |
+1 HLAS |
24 |
0,03 |
26. |
Podrobnejšie údaje získate na webovej stránke Štatistického úradu SR, ktorého link je i na úvodnej ploche stránky Maj Gemer.
Ondrej Doboš
Počet platných hlasov odovzdaných pre politické strany podľa okresov a obcí
{jcomments on}

































Ako sa hovorí: Kocky sú rozdané. V sobotu 10.3.2012 uskutočnené predčasné parlamentné voľby napísali novú históriu slovenského parlamentarizmu. Toľko očakávané údaje o tom, ako sa rozhodli voliči na Slovensku, sú už zrejmé. Prostredníctvom rozhlasu, televízie a ďalších prostriedkov verejnej informovanosti sa ich dozvedel každý, kto o nich chcel vedieť. Ústredná volebná komisia v nedeľu 11. marca 2012 na tlačovej konferencii oznámila, že na hlasovaní s platným hlasom sa zúčastnilo 2 553 726 voličov, čo predstavuje 59,11% účasti zo všetkých
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-