Vo voľbách hlasovali aj voliči na hornom Gemeri, ktorí využili hlasovacie lístky v 89 volebných okrskoch. Hlasovania sa zúčastnilo 26 406 voličov, čo predstavuje 54,66% zo všetkých zapísaných. Do volebných urien vhodili 25 874 obálok, čo znamená 98,05 % platných hlasovacích lístkov.
Svoje hlasy jednotlivým politickým subjektom zúčastňujúcich sa volieb odovzdali nasledovne (nižšie v tabuľke):
Z nich je zrejmé, že víťazom volieb 2012 do NR SR v tomto regióne sa stal SMER – DS, ktorej voliči odovzdali 8 002 platných hlasovacích lístkov. Hnutie MOST – HÍD získalo dôveru u 5 468 voličoch a SMK u 3 352.
Vo volebnom obvode Rimavská Sobota sa volieb zúčastnilo a platné hlasovacie lístky odovzdalo 48 709 voličov. Aj v tomto regióne sa víťazom volieb stal SMER – SD, ktorému platné hlasy odovzdalo 17 771 voličov. Za nimi sa umiestnila SMK s 8 849 hlasmi a MOST-HÍD s 8 147 platnými hlasmi.
ÚDAJE VOLIEB ÚDAJE VOLIEB ÚDAJE VOLIEB
Z OKRESU ROŽŇAVA Z VO RIMAVSKÁ SOBOTA ZA CELÝ GEMER
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
|
Číslo, Politická strana alebo hnutie |
Počet |
Podiel |
Poradie |
|||
|
11 |
SMER - SD |
8 002 |
30,92 |
|
11 |
SMER - SD |
17 771 |
36,48 |
|
11 |
SMER - SD |
25 773 |
33,88 |
1. |
|
16 |
MOST - HÍD |
5 468 |
21,13 |
|
24 |
SMK-MKP |
8 849 |
18,16 |
|
16 |
MOST - HÍD |
13 615 |
17,90 |
2. |
|
24 |
SMK-MKP |
3 352 |
12,95 |
|
16 |
MOST - HÍD |
8 147 |
16,72 |
|
24 |
SMK-MKP |
12 201 |
16,04 |
3. |
|
4 |
SNS |
1 382 |
5,34 |
|
22 |
SDKÚ - DS |
1 842 |
3,78 |
|
4 |
SNS |
3 063 |
4,03 |
4. |
|
5 |
OĽaNO |
1 369 |
5,29 |
|
4 |
SNS |
1 681 |
3,45 |
|
22 |
SDKÚ - DS |
2 862 |
3,76 |
5. |
|
22 |
SDKÚ - DS |
1 020 |
3,94 |
|
5 |
OĽaNO |
1 445 |
2,96 |
|
5 |
OĽaNO |
2 814 |
3,70 |
6. |
|
18 |
ĽS-HZDS |
987 |
3,81 |
|
6 |
SaS |
1 418 |
2,91 |
|
18 |
ĽS-HZDS |
2186 |
2,87 |
7. |
|
6 |
SaS |
871 |
3,36 |
|
2 |
KDH |
1 359 |
2,79 |
|
6 |
SaS |
2289 |
3,01 |
8. |
|
10 |
ĽSNS |
679 |
2,62 |
|
10 |
ĽSNS |
1 314 |
2,69 |
|
10 |
ĽSNS |
1993 |
2,62 |
9. |
|
2 |
KDH |
593 |
2,29 |
|
18 |
ĽS-HZDS |
1 199 |
2,46 |
|
2 |
KDH |
1952 |
2,57 |
10. |
|
17 |
99% |
580 |
2,24 |
|
17 |
99% |
966 |
1,98 |
|
17 |
99% |
1546 |
2,03 |
11. |
|
25 |
SSS - NM |
297 |
1,14 |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
450 |
0,92 |
|
25 |
SSS - NM |
621 |
0,82 |
12. |
|
14 |
KSS |
293 |
1,13 |
|
14 |
KSS |
418 |
0,85 |
|
14 |
KSS |
711 |
0,93 |
13. |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
270 |
1,04 |
|
25 |
SSS - NM |
324 |
0,66 |
|
12 |
Zmena zdola, DÚ |
720 |
0,95 |
14. |
|
1 |
Zelení |
99 |
0,38 |
|
13 |
NaS - ns |
246 |
0,50 |
|
1 |
Zelení |
342 |
0,45 |
15. |
|
13 |
NaS - ns |
91 |
0,35 |
|
7 |
PaS |
244 |
0,50 |
|
13 |
NaS - ns |
433 |
0,57 |
16. |
|
15 |
SRÚS |
90 |
0,34 |
|
1 |
Zelení |
243 |
0,49 |
|
15 |
SRÚS |
252 |
0,33 |
17. |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
83 |
0,32 |
|
26 |
SŽS |
165 |
0,33 |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
144 |
0,19 |
18. |
|
7 |
PaS |
75 |
0,28 |
|
15 |
SRÚS |
162 |
0,33 |
|
7 |
PaS |
319 |
0,42 |
19. |
|
26 |
SŽS |
60 |
0,23 |
|
9 |
SZ |
116 |
0,23 |
|
26 |
SŽS |
225 |
0,30 |
20. |
|
9 |
SZ |
57 |
0,22 |
|
20 |
SF |
95 |
0,19 |
|
9 |
SZ |
173 |
0,23 |
21. |
|
20 |
SF |
50 |
0,19 |
|
3 |
SDĽ |
73 |
0,14 |
|
20 |
SF |
145 |
0,19 |
22. |
|
3 |
SDĽ |
44 |
0,17 |
|
8 |
NÁŠ KRAJ |
61 |
0,12 |
|
3 |
SDĽ |
117 |
0,15 |
23. |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
33 |
0,12 |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
58 |
0,11 |
|
21 |
Obyčajní ľudia |
91 |
0,12 |
24. |
|
23 |
SOSKA |
22 |
0,08 |
|
23 |
SOSKA |
46 |
0,09 |
|
23 |
SOSKA |
68 |
0,09 |
25. |
|
19 |
+1 HLAS |
7 |
0,02 |
|
19 |
+1 HLAS |
17 |
0,03 |
|
19 |
+1 HLAS |
24 |
0,03 |
26. |
Podrobnejšie údaje získate na webovej stránke Štatistického úradu SR, ktorého link je i na úvodnej ploche stránky Maj Gemer.
Ondrej Doboš
Počet platných hlasov odovzdaných pre politické strany podľa okresov a obcí
{jcomments on}
































Ako sa hovorí: Kocky sú rozdané. V sobotu 10.3.2012 uskutočnené predčasné parlamentné voľby napísali novú históriu slovenského parlamentarizmu. Toľko očakávané údaje o tom, ako sa rozhodli voliči na Slovensku, sú už zrejmé. Prostredníctvom rozhlasu, televízie a ďalších prostriedkov verejnej informovanosti sa ich dozvedel každý, kto o nich chcel vedieť. Ústredná volebná komisia v nedeľu 11. marca 2012 na tlačovej konferencii oznámila, že na hlasovaní s platným hlasom sa zúčastnilo 2 553 726 voličov, čo predstavuje 59,11% účasti zo všetkých
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).