Dňa 26. mája 2012 sa uskutočnil v Bratislave XV. zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov za účasti vedúceho Kancelárie prezidenta SR Milana Čiča, ministra školstva Dušana Čaploviča, ako i ďalších čelných funkcionárov z Ministrerstva obrany SR a Ministerstva hospodárstva SR. Zjazd prišli pozdraviť i kolegovia z Českej republiky ČSBS (Český zväz bojovníkov za slobodu), Maďarská anifašistická organizácia v Budapešti, Kubánska veľvyslankyňa, ako i Asociácia veteránov Slovenska a predseda Jednoty dôchodcov Slovenska.Cieľom nášho zjazdu bolo zhodnotiť výsledky, ktoré sme dosiahli za obdobie od XIV. zjazdu, ktorý sa konal 24. – 25 júna 2009 v Liptovskom Mikuláši, a stanoviť si nové úlohy pre ďalšie volebné obdobie. Medzi základné ciele organizácií SZPB patrilo počas uplynulého funkčného obdobia plnenie uznesení zo XIV. zjazdu SZPB a Programového vyhlásenia SZPB.
Rokovanie XV. zjazdu SZPB upevnilo ďalšie predpoklady pre rozvíjanie aktivít nášho zväzu s cieľom presadzovať demokratický a humánny odkaz národno-emancipačného hnutia začatého štúrovcami, proces, ktorý pokračoval v rokoch druhej svetovej vojny bojom proti fašizmu, za národné oslobodenie a vyvrcholil SNP. Hlavné úlohy XIV. zjazdu boli splnené. SZPB v súčasnosti predstavuje stabilné občianske združenie, ktoré má spoločenskú autoritu a podporu štátnych orgánov a inštitúcií, ako aj samosprávnych orgánov všetkých stupňov. Aktivity zväzu sme orientovali vo väčšej miere na žiakov základných škôl a študentov stredných škôl s cieľom vysvetľovať nebezpečenstvo ustavične sa šíriaceho neonacizmu, neofašizmu, rasizmu a extrémizmu. S touto problematikou bude potrebné sa v ďalšom období dôslednejšie zamerať na mládež a mladšiu generáciu. Je povinnosťou SZPB zachovať historické príklady z bojov proti fašizmu, ako aj spomienky účastníkov týchto bojov. Upevnenie stability nášho zväzu aj po XV. zjazde bude podmienené rozširovaním členskej základne a maximálnou hospodárnosťou. Finančné zdroje získané pre činnosť zväzu je potrebné využívať najmä na aktivity, ktoré budú prejavom úcty k odkazu bojovníkov proti fašizmu a na zachovanie historickej pamäti na tieto boje.
Uznesenie, ktoré sme prijali, predstavuje základný dokument pre ďalší rozvoj nášho zväzu, činnosti našich organizácií a je záväzné pre všetkých členov SZPB v najbližších rokoch. Tak ako to býva zvykom na zjazde sú pravidelne ocenení zaslúžilí funkcionári, z nášho Oblastného výboru v Rožňave si medailu M. R. Štefánika I. stupňa prevzal Ján Debnár, bývalý podpredseda oblastného výboru a čestný člen predsedníctva oblastného výboru, a predseda oblastného výboru Ing. Norbert Lacko medailu M. R. Štefánika III. stupňa.Súčasťou rokovania zjazdu boli i voľby, a to do Ústrednej rady, predsedníctva Ústrednej rady a Ústrednej revíznej komisie. Do Ústrednej rady a zároveň i do predsedníctva ÚR SZPB bol zvolený Ing. Norbert Lacko, ktorý bol zvolený i za podpredsedu ÚR SZPB. Do Ústrednej revíznej komisie bola zvolená i tajomníčka Oblastného výboru v Rožňave, pani Irena Lacková. Môžeme konštatovať, že v tejto organizácii je zastúpený i Gemer, nakoľko do predsedníctva ÚR SZPB bol zvolený aj Ing. Pavol Brndiar, predseda Oblastného výboru v Rimavskej Sobote. Pani Mariana Velochová, tajomníčka Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote bola zvolená tiež do Ústrednej revíznej komisie.
Ing. Norbert Lacko
Fotografie: Ing. Igor Hock
{gallery}obsah/roznava/szpb{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.