Váš Ondrej Doboš
{jcomments on}
sobota, 26 november 2011 17:40
Počet návštevníkov stránky ďalej poskočil k vyššiemu číslu – 150000 ! Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš
Už pred niekoľkými dňami sa mi pri pohľade na počítadlo stránky Maj Gemer zdalo, že nebude dlho trvať a „padne“ hranica 150 000 návštevníkov. Dnes, 26. novembra 2011 som sa okolo 16-ej hodine presvedčil, že som mal pravdu. „Padla“ spomínaná hranica návštevnosti, čo ma veľmi potešilo. Veď iba nedávno ste mi hlahoželali k stotisícemu návštevníkovi (25. júla 2011). Odvtedy sa mi prihlásili ďalší záujemcovia o prispievanie článkami zo svojho prostredia a som rád, že autori sa pridávajú nielen z horného a stredného Gemera, ale aj z iných končín tohto regiónu. Dôkazom toho je napríklad pán František Bábela z Tisovca, jeden z mojich najstarších autorov. Tešia ma i moji rodáci, kde
i som tiež našiel tohto roku ďalších autorov, či autorky. Do tohto obdobia sa vmestilo moje ocenenie ako Čestného občana Rožňavského Bystrého, čo je vlastne ocenenie mojej starostlivosti o propagáciu obce prostredníctvom internetu. Veľmi si to od predstaviteľov obce vážim. Bol by som však rád, keby sa k tvorivej činnosti stránky Maj Gemer pridali ďalší, aj z iných obcí Gemera, ktorí doteraz asi nenašli odvahu napísať čosi o svojom okolí, keď už nie o sebe. Maj Gemer teda žije, rozširuje sa i skvalitnieva. A to i napriek tomu, že neprináša bulvárne články či iné tzv. lacné témy a senzácie. Je to vďaka vám, vážení náštevnici. Dávate mi zároveň nové sily, aby stránka vždy bola aktuálna, dobrá a aby ste vy boli s ňou spokojní.
Zverejnené v
Správy z Gemera



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a