Putovanie po stopách gemerských rodákov z Rožňavy cez Gočovo, Kobeliarovo, Ochtinú, Slavošovce do Čiernej Lehoty Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Matičiari z Rožňavy uskutočnili dňa 2. júla 2011 akciu pod názvom „Po stopách gemerských rodákov“. Bolo to putovanie v rámci okresu vlastnými motorovými vozidlami. Zišlo sa nás celkom dvadsaťdva a odviezli sme sa v piatich autách. Hoci nám počasie spočiatku neprialo a naše putovanie bolo sprevádzané vytrvalým dažďom, neodradilo nás to. Zámer navštíviť miesta, kde sa narodili a žili, prípadne pôsobili významné slovenské osobnosti, ako Jur Hronec, P. J. Šafárik, P. E. Dobšinský, Ján Agnet a Ladislav Bartholomeides a ďalší bol silnejší. Medzi účastníkmi bola i naša najstaršia 85 ročná členka pani Valéria Gregová. Každý účastník obdržal pred začiatkom cesty Bulletin, v ktorom boli
Prvým miestom, ktoré sme navštívili, bol rodný dom významného matematika a zakladateľa slovenského vysokého technického školstva Jura Hronca v Gočove. Prezreli sme si stálu expozíciu z jeho života a audiovizuálny záznam. Vo vedľajšej budove nás zaujala národopisná zbierka. K buste Jura Hronca na budove sme položili spomienkový venček.
V našom putovaní sme pokračovali do malej dedinky Kobeliarovo, kde sa narodil Pavol Jozef Šafárik, jazykovedec, básnik, slavista a historik. Za kvalifikovaného sprievodného slova sme si v jeho rodnom dome prezreli expozíciu písomností, kníh i etnografickú zbierku a ďalšie. I tu sme na priečelie rodného domu zavesili venček, kde sa iba pred niekoľkými dňami konala slávnosť z príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika.
Naša cesta viedla ďalej cez Roštársky kopec do obce Ochtiná. Tam nás už pred kostolom sv. Mikuláša očakával miestny evanjelický farár Martin Dudáš, ktorý nás oboznámil s históriou kostola i obce. Obdivovali sme vzácne fresky na stenách kostola z 15. storočia i oltár a kazateľnicu, ktoré boli nedávno zreštaurované. Na budove fary sa nachádzajú dve pamätné tabule, a to jedna spoločná pre slovenských národných dejateľov Ladislava Bartholomeidesa, Jonáša Bubenku, Daniela Licharda a druhá Jánovi Agnetovi - evanjelickému farárovi a pracovníkovi Matice slovenskej v Martine. K tabuliam sme zavesili venčeky, urobili si spoločnú fotografiu i s pánom farárom a pokračovali ďalej. V tej istej obci má v malom rodinnom domčeku miestny obyvateľ pán Ján Nemčko zriadenú malú súkromnú ľudovú zbierku. Keďže bolo daždivo a chladno, veľmi dobre nám padlo zohriať sa v tomto domčeku pri kozube, káve a horúcom čaji. Pochutnali sme si na zákuskoch, ktoré nám upiekla naša členka Božena Miháliková, bývajúca v Ochtinej. Spevom krásnych gemerských piesní nás očarila speváčka Bc. Jarka Miháliková.
V obci Slavošovce sme sa občerstvili objednaným chutným gulášom a po krátkej prestávke sme navštívili rodný dom najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Sprievodné slovo mal správca a zostavovateľ expozície PaedDr. Milan Sajenko. Vzácne predmety zo života P. Dobšinského, knihy, dobové obrazy, fotografie, zbierka ľudových výrobkov, odevov z minulých čias a mnoho iných zberateľských skvostov urobili na nás veľký dojem. Obdivovali sme dlhoročnú zberateľskú vášeň pána Sajenka, ktorý sa zaslúžil o zachovanie pamiatky P. Dobšinského.
Naše putovanie sa chýlilo ku koncu a ako posledné nás čakalo stretnutie s členkami MO Matice slovenskej v Čiernej Lehote. Privítali nás v miestnom kultúrnom dome s milými usmiatymi tvárami, harmonikárkou a čerstvo napečenými koláčmi. Spev členiek FS Lehoťanka nás nenechal chladnými a spievali sme nakoniec spoločne. K domácej harmonikárke Kvetky Gallovej sa pripojili i naši dvaja harmonikári a v príjemnom prostredí sme pri speve a družnom rozhovore ani nepostrehli, že vonku zúril lejak. V závere posedenia obdržali účastníci putovania z rúk predsedníčky MO MS v Rožňave Účastnícky list, ktorý im má pripomínať tento deň.
Všetci účastníci putovania sa zhodli na tom, že nie vždy je potrebné cestovať ďaleko a za veľké množstvo peňazí. Zdroj informácií máme tak blízko, len ho treba objaviť a viesť k tomu i mladú generáciu. A i to bolo cieľom tejto akcie. Úspešný priebeh nás inšpiruje k tomu, aby sme v budúcnosti navštívili ďalšie miesta v našom krásnom gemerskom regióne, bohatom nielen na prírodné krásy, ale sú v ňom mnohé dávne stopy vzácnych osobností slovenského národa a tie si zaslúžia, aby sme o nich vedeli čím viac a nezabudli na nich.
Oľga Benediktyová,
preds. MO MS Rožňava
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/auto{/gallery}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-