informácie o každej z osobností, ktorej pamätné miesto chceme navštíviť.
Prvým miestom, ktoré sme navštívili, bol rodný dom významného matematika a zakladateľa slovenského vysokého technického školstva Jura Hronca v Gočove. Prezreli sme si stálu expozíciu z jeho života a audiovizuálny záznam. Vo vedľajšej budove nás zaujala národopisná zbierka. K buste Jura Hronca na budove sme položili spomienkový venček.
V našom putovaní sme pokračovali do malej dedinky Kobeliarovo, kde sa narodil Pavol Jozef Šafárik, jazykovedec, básnik, slavista a historik. Za kvalifikovaného sprievodného slova sme si v jeho rodnom dome prezreli expozíciu písomností, kníh i etnografickú zbierku a ďalšie. I tu sme na priečelie rodného domu zavesili venček, kde sa iba pred niekoľkými dňami konala slávnosť z príležitosti 150. výročia úmrtia P. J. Šafárika.
Naša cesta viedla ďalej cez Roštársky kopec do obce Ochtiná. Tam nás už pred kostolom sv. Mikuláša očakával miestny evanjelický farár Martin Dudáš, ktorý nás oboznámil s históriou kostola i obce. Obdivovali sme vzácne fresky na stenách kostola z 15. storočia i oltár a kazateľnicu, ktoré boli nedávno zreštaurované. Na budove fary sa nachádzajú dve pamätné tabule, a to jedna spoločná pre slovenských národných dejateľov Ladislava Bartholomeidesa, Jonáša Bubenku, Daniela Licharda a druhá Jánovi Agnetovi - evanjelickému farárovi a pracovníkovi Matice slovenskej v Martine. K tabuliam sme zavesili venčeky, urobili si spoločnú fotografiu i s pánom farárom a pokračovali ďalej. V tej istej obci má v malom rodinnom domčeku miestny obyvateľ pán Ján Nemčko zriadenú malú súkromnú ľudovú zbierku. Keďže bolo daždivo a chladno, veľmi dobre nám padlo zohriať sa v tomto domčeku pri kozube, káve a horúcom čaji. Pochutnali sme si na zákuskoch, ktoré nám upiekla naša členka Božena Miháliková, bývajúca v Ochtinej. Spevom krásnych gemerských piesní nás očarila speváčka Bc. Jarka Miháliková.
V obci Slavošovce sme sa občerstvili objednaným chutným gulášom a po krátkej prestávke sme navštívili rodný dom najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Sprievodné slovo mal správca a zostavovateľ expozície PaedDr. Milan Sajenko. Vzácne predmety zo života P. Dobšinského, knihy, dobové obrazy, fotografie, zbierka ľudových výrobkov, odevov z minulých čias a mnoho iných zberateľských skvostov urobili na nás veľký dojem. Obdivovali sme dlhoročnú zberateľskú vášeň pána Sajenka, ktorý sa zaslúžil o zachovanie pamiatky P. Dobšinského.
Naše putovanie sa chýlilo ku koncu a ako posledné nás čakalo stretnutie s členkami MO Matice slovenskej v Čiernej Lehote. Privítali nás v miestnom kultúrnom dome s milými usmiatymi tvárami, harmonikárkou a čerstvo napečenými koláčmi. Spev členiek FS Lehoťanka nás nenechal chladnými a spievali sme nakoniec spoločne. K domácej harmonikárke Kvetky Gallovej sa pripojili i naši dvaja harmonikári a v príjemnom prostredí sme pri speve a družnom rozhovore ani nepostrehli, že vonku zúril lejak. V závere posedenia obdržali účastníci putovania z rúk predsedníčky MO MS v Rožňave Účastnícky list, ktorý im má pripomínať tento deň.
Všetci účastníci putovania sa zhodli na tom, že nie vždy je potrebné cestovať ďaleko a za veľké množstvo peňazí. Zdroj informácií máme tak blízko, len ho treba objaviť a viesť k tomu i mladú generáciu. A i to bolo cieľom tejto akcie. Úspešný priebeh nás inšpiruje k tomu, aby sme v budúcnosti navštívili ďalšie miesta v našom krásnom gemerskom regióne, bohatom nielen na prírodné krásy, ale sú v ňom mnohé dávne stopy vzácnych osobností slovenského národa a tie si zaslúžia, aby sme o nich vedeli čím viac a nezabudli na nich.
Oľga Benediktyová,
preds. MO MS Rožňava
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/auto{/gallery}
štvrtok, 14 júl 2011 15:22
Putovanie po stopách gemerských rodákov z Rožňavy cez Gočovo, Kobeliarovo, Ochtinú, Slavošovce do Čiernej Lehoty Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Matičiari z Rožňavy uskutočnili dňa 2. júla 2011 akciu pod názvom „Po stopách gemerských rodákov“. Bolo to putovanie v rámci okresu vlastnými motorovými vozidlami. Zišlo sa nás celkom dvadsaťdva a odviezli sme sa v piatich autách. Hoci nám počasie spočiatku neprialo a naše putovanie bolo sprevádzané vytrvalým dažďom, neodradilo nás to. Zámer navštíviť miesta, kde sa narodili a žili, prípadne pôsobili významné slovenské osobnosti, ako Jur Hronec, P. J. Šafárik, P. E. Dobšinský, Ján Agnet a Ladislav Bartholomeides a ďalší bol silnejší. Medzi účastníkmi bola i naša najstaršia 85 ročná členka pani Valéria Gregová. Každý účastník obdržal pred začiatkom cesty Bulletin, v ktorom boli
Zverejnené v
Správy z Gemera



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a