Slavošovce a mesto Rožňava v spolupráci s viac ako dvadsiatimi partnermi a ôsmimi mediálnymi partnermi pre návštevníkov pripravili množstvo nových, zaujímavých aktivít a programov pre všetky vekové kategórie.
Slávnosti začnú v piatok 19. novembra o 9.00 hod. v Slavošovciach otvorením tvorivých dielní, ktoré sú určené tým najmenším. Folkloristi z Rakovnice, Gemerskej Polomy, Rožňavy a Čiernej Lehoty naučia deti v novovytvorenom dome U Starej mamy maľovať perníky a zhotovovať hračky s akými sa hrali ich starí rodičia. Ďalej zažijú atmosféru pravých páračiek, spoznajú tradičné jedlá a pred domom ich okrem ozajstnej starej mamy privítajú aj rozprávkové bytosti Pán a Hvezdár, s ktorými budú pozorovať Slnko a oblohu. V materskej škole členovia detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy predstavia deťom niekoľko tradičných detských hier a riekaniek, v rodnom dome Pavla Dobšinského sú pre ne pripravené balady a spievanky v podaní Márie Brdárskej z Rejdovej a v klube dôchodcov spoznajú staré hudobné nástroje a tradičné tance.
Folklórno-dramatického pásmo Z rozprávky do rozprávky je pripravené o 13.00 hodine. V kultúrnom dome sa predstavia detské folklórne súbory Brezinky z Polomky, Lieskovček z Rimavskej Soboty, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty a detskí sólisti speváci zo Slavošoviec. V závere programu bude vyhodnotená súťaž o najkrajšiu Lucku a najškaredšiu strigu.
Program v kultúrnom dome pre širokú divácku verejnosť začne od 17.00 hodiny - pod názvom Z kasny do priaškrinka. Predstavia sa v ňom folklórne rodiny Márie Knižkovej z Telgártu a Márie Hlaváčovej z Gočova. Spolu s nimi budú účinkovať aj folklórne skupiny Telgárt z Telgártu, Gočovan z Gočova a ich hostia Juraj Kováč z Vlachova a Lunterovci z Telgártu. Pozvanie prijal i zahraničný súbor ŠMYKŇA z Ostravy, ktorý sa divákom predstaví spevmi a tancami z Gemera.
Sobota sa už tradične bude niesť v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú ...
V dvojhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají v Obchodno – kultúrnom centre v Rožňave od 17.00 hodiny sa predstaví tristo účinkujúcich - z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty, Rožňavy, Pohorelej, Rožňavského Bystrého a členovia hosťujúceho folklórneho súboru z Ostravy. Programy bude uvádzať Katarína Birková.
Pripravené sú aj sprievodné podujatia – Jedna druhej riekla – pozývačky v Rožňave, Rozprávkové deti - vzdelávacie podujatie v Slavošovciach pre vedúcich detských folklórnych kolektívov a učiteľov regionálnej a hudobnej výchovy, súťaže: Z kasny do priaškrinka - o objavenú a zabudnutú pesničku, Drotár – o najzručnejšieho gazdu roka a remeselníka, Papcún - o najlepšiu gazdinú roka a najlepšie gemerské jedlo či koláč.
Folkloristov čaká množstvo zaujímavých aktivít aj po ukončení hlavného sobotňajšieho programu. V priestoroch historickej Radnice v Rožňave odborný seminár, vyhodnotenia súťaží Drotár, Papcún a Z kasny do priaškrinka, udelenie titulu Gazda roka a Gazdiná roka a samozrejme aj tradičná ľudová zábava pri muzike, speve a tanci.
Tlačová správa GOS - Božena Miháliková
PLAGÁT SLÁVNOSTÍ ROK NA GEMERI 2010
{gallery}kultura/tradicie/rok{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 05 november 2010 22:31
Rok na Gemeri tohto roku s novými zaujímavými aktivitami a programami a pre všetkých Doporučený
Napísal(a) Božena Miháliková
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu, starej Gemerskej župy, do ktorej v minulosti patrili obce dnešného Gemera i Horehronia, sú zamerané na konfrontáciu a prezentáciu zvykov a obyčají, piesní, tancov, folklórnych rodín, remesiel i jedál dvoch krajov a ôsmich okresov. Realizujú sa dva dni, v piatok v Slavošovciach, v rodisku Pavla Dobšinského, a v sobotu v Rožňave. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, finančne ho podporili Košický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.
Organizátori Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, obec
Zverejnené v
Správy z Gemera



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a