Rok na Gemeri tohto roku s novými zaujímavými aktivitami a programami a pre všetkých Doporučený
Napísal(a) Božena Miháliková
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu, starej Gemerskej župy, do ktorej v minulosti patrili obce dnešného Gemera i Horehronia, sú zamerané na konfrontáciu a prezentáciu zvykov a obyčají, piesní, tancov, folklórnych rodín, remesiel i jedál dvoch krajov a ôsmich okresov. Realizujú sa dva dni, v piatok v Slavošovciach, v rodisku Pavla Dobšinského, a v sobotu v Rožňave. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, finančne ho podporili Košický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.
Organizátori Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, obec
Slávnosti začnú v piatok 19. novembra o 9.00 hod. v Slavošovciach otvorením tvorivých dielní, ktoré sú určené tým najmenším. Folkloristi z Rakovnice, Gemerskej Polomy, Rožňavy a Čiernej Lehoty naučia deti v novovytvorenom dome U Starej mamy maľovať perníky a zhotovovať hračky s akými sa hrali ich starí rodičia. Ďalej zažijú atmosféru pravých páračiek, spoznajú tradičné jedlá a pred domom ich okrem ozajstnej starej mamy privítajú aj rozprávkové bytosti Pán a Hvezdár, s ktorými budú pozorovať Slnko a oblohu. V materskej škole členovia detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy predstavia deťom niekoľko tradičných detských hier a riekaniek, v rodnom dome Pavla Dobšinského sú pre ne pripravené balady a spievanky v podaní Márie Brdárskej z Rejdovej a v klube dôchodcov spoznajú staré hudobné nástroje a tradičné tance.
Folklórno-dramatického pásmo Z rozprávky do rozprávky je pripravené o 13.00 hodine. V kultúrnom dome sa predstavia detské folklórne súbory Brezinky z Polomky, Lieskovček z Rimavskej Soboty, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty a detskí sólisti speváci zo Slavošoviec. V závere programu bude vyhodnotená súťaž o najkrajšiu Lucku a najškaredšiu strigu.
Program v kultúrnom dome pre širokú divácku verejnosť začne od 17.00 hodiny - pod názvom Z kasny do priaškrinka. Predstavia sa v ňom folklórne rodiny Márie Knižkovej z Telgártu a Márie Hlaváčovej z Gočova. Spolu s nimi budú účinkovať aj folklórne skupiny Telgárt z Telgártu, Gočovan z Gočova a ich hostia Juraj Kováč z Vlachova a Lunterovci z Telgártu. Pozvanie prijal i zahraničný súbor ŠMYKŇA z Ostravy, ktorý sa divákom predstaví spevmi a tancami z Gemera.
Sobota sa už tradične bude niesť v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú ...
V dvojhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají v Obchodno – kultúrnom centre v Rožňave od 17.00 hodiny sa predstaví tristo účinkujúcich - z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty, Rožňavy, Pohorelej, Rožňavského Bystrého a členovia hosťujúceho folklórneho súboru z Ostravy. Programy bude uvádzať Katarína Birková.
Pripravené sú aj sprievodné podujatia – Jedna druhej riekla – pozývačky v Rožňave, Rozprávkové deti - vzdelávacie podujatie v Slavošovciach pre vedúcich detských folklórnych kolektívov a učiteľov regionálnej a hudobnej výchovy, súťaže: Z kasny do priaškrinka - o objavenú a zabudnutú pesničku, Drotár – o najzručnejšieho gazdu roka a remeselníka, Papcún - o najlepšiu gazdinú roka a najlepšie gemerské jedlo či koláč.
Folkloristov čaká množstvo zaujímavých aktivít aj po ukončení hlavného sobotňajšieho programu. V priestoroch historickej Radnice v Rožňave odborný seminár, vyhodnotenia súťaží Drotár, Papcún a Z kasny do priaškrinka, udelenie titulu Gazda roka a Gazdiná roka a samozrejme aj tradičná ľudová zábava pri muzike, speve a tanci.
Tlačová správa GOS - Božena Miháliková
PLAGÁT SLÁVNOSTÍ ROK NA GEMERI 2010
{gallery}kultura/tradicie/rok{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-