Z mojich bohatých skúseností
môžem tvrdiť, že najnegatívnejšími faktormi pre úspešný lov na tejto vodnej nádrži sú prudké výkyvy počasia, hlavne z nízkeho atmosferického tlaku do vysokého (spojené so zmenou počasia zo zamračeného do slnečného), extrémne nízky stav vody a hlavne náhle, pomerne rýchle klesanie hladiny. Búrka ma tiež už zo dvakrát úplne „odstavila“ a vtedy je lov aj dosť nebezpečný, hlavne ak vás zastihne na vode a v rukách zvierate uhlíkové palice. Nebezpečný je aj prisilný vietor, hlavne pri prejazde člna vez veľké vlny naprieč priehradou. Sila a smer vetra má tiež neraz ohromný vplyv na úspech či neúspech lovu. Ťažko povedať, ktorý smer je najlepší, je to rôzne, ale podľa môjho názoru je to mierny severný vietor alebo stredne silný, ktorý trochu rozvíri hladinu, prípadne strhne svojou silou do vody náletový hmyz. Keď sa potom utíši, môžeme dokonale pozorovať aktivitu „pasúcich sa“ pstruhov. Krúžkujú a špliechajú. Najviac úspechov som dosiahol práve za obdobných podmienok aj pri poslednej návšteve Dediniek.
Palcmanská Maša
je pomerne veľká vodná nádrž (86 ha), preto tu chytáme prevažne z člna, striedavo klasickým nahadzovaním a trolingom. Ja mávam zostrojenú klasickú vláčkarskú zostavu, ale kamaráti občas zaexperimentujú a vláčia pri trolingu aj muškárkou (šnúra a dlhý kevlarový nadväzec). Spočiatku som najviac lovil prívlačovými prútmi značky Albastar, neskôr k nim pribudli jigové špeciály Mikádo a Quantum. Z nástrah najviac nasadzujem voblery, a to hlavne Salmo, Albastar a Kovmasters, ktoré dlhodobo testujem (nedávno k nim pribudli Yuwaku a Fanatic). Medzi nimi mám samozrejme rôzne modely pre povrchový aj hlbinný lov, v rôznych farebných odtieňoch vhodných do rozličných svetelných podmienok. Sú však obdobia a úseky, kde často lovím rotačkami a plandavkami či rôznymi „gumkáčmi“ (twistre, ripre, nymfy) a neraz lovím aj na marmišky s použitím UL výbavy a techniky. Menej a možno občas aj na škodu veci siahnem po strímroch a „bobinách“, vrátane tých vlastnoručne vyrobených. Za dlhé roky lovu na Palcmanskej Maši som nadobudol naozaj bohaté skúsenosti a nachytal stovky pstruhov. A z nich som vyše 90% nachytal práve na voblery. Z konkrétnych modelov sa mi najviac osvedčili od Salma - Butcher BR5F BR a HBR, BR5SDR BR a HBR, Hornet H4F CW, H2S D, T a BT. Veľmi účinné a úspešné sú aj ostatné modely jako Bulhead, Boxer, Sting a Minnow, ale aj voblery ostatných spomenutých značiek. Do hlbších vôd sa mi najviac osvedčili rôzne modely s veľkou lopatkou a vrchným úchytom (SDR), ktoré majú navyše dráždivý agresívny chod. Pre lov tesne pod hladinou sa hodia rôzne plávajúce voblery (F) s optimálnou hĺbkou potápania do 1 m a z nich je na tomto revíre mojou (a nie len mojou) „najväčšou tutovkou“ Salmo Minnow M5F RR. Nie vždy však musia byť práve tieto voblery v danej chvíli a za daných podmienok najúčinnejšie, preto je dôležité vyskúšať aj rôzne iné modely a farebné odtiene, ale aj nástrahy. Niekedy sú pstruhy priam agresívne, až žravé, a je im jedno, ktorú nástrahu im ponúknem. Inokedy sú však skoro až apatické a je doslova umením primäť ich k záberu. Preto neustále experimentujem. Podľa danej situácie a podmienok mením voblery či nasadzujem aj ostatné spomenuté nástrahy. Skúšam dovtedy, kým sa nedostaví úspech. Popri výbere nástrah rozhodujú aj také „maličkosti“ ako je ich správne a bezpečné uchytenie k vlascu či šnúre. K tomu používam výlučne odopínaciu karabínku s obratlíkmi. Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo napísať, čo všetko rozhoduje a ovplyvňuje úspešnosť lovu, ale to by bolo snáď aj na knihu. Dôležité je, skúšať, experimentovať, zapisovať si a hlavne loviť, loviť, loviť. Iste má už každý z vás, milí športovci, tú svoju naj nástrahu tak ako ja, ktorej dôveruje a ktorou prekabáti a chytí tú svoju rybku. Dúfam ale, že tým menej skúseným prívlačkárom moje opísané skúsenosti dopomôžu k zdokonaleniu lovu pstruhov na prívlač na tejto nádhernej vodnej nádrži.
Od mojej prvej návštevy
Dediniek uplynulo už 13 rokov. Odvtedy som nielenže nevynechal ich návštevu ani jeden rok, ale darí sa mi tam prísť aj viackrát do roka. Dokonca niekedy aj s mojou manželkou a dcérami, s ktorými sme samozrejme pochodili aj po krásnom okolí a poobdivovali prírodu a mnohé zaujímavé historické a kultúrne pamiatky. A chystáme sa ich spoznávať aj naďalej.
Či sa už rozhodnete pre lov pstruhov na tejto krásnej nádrži, či na okolitých tokoch (Hnilec, Hornád, Slaná...), turistické výlety (Stratenská Píla, Geravy, Havrania dolina, Zejmarská roklina, Prielom Hornádu...), či náštevu nádherných jaskýň (Dobšinská ľadová, Aragonitová…), alebo hodnotných kultúrnych pamiatok (Betliar, Krásna Hôrka, Spišský hrad…), Slovenský raj, ale aj celý Gemer, vás svojím hrejivým čarokrásnym náručím zaiste objíme a prijme za svojich tak ako mňa a rovnako si oddýchnete, zrelaxujete, pookrejete.
Už sa teším na ďalšiu, tohtoročnú už štvrtú výpravu za pstruhmi na Palcmanskú Mašu. Možno tam stretnem aj niektorých z vás, čitateľov tejto stránky.
Veľa pekných zážitkov pri love pstruhov! Petrov zdar!
5.9.2010
Robo Fülöp,
Levičan - Dedinčan
Poznámka: Fotografie sú z rôznych období a za rôznych svetelných podmienok
FOTOGALÉRIA Z RYBÁRENIA V SLOVENSKOM RAJI (2)
{gallery}kultura/rybari/2{/gallery}
{jcomments on}

































(Dokončenie)
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-