Z mojich bohatých skúseností
môžem tvrdiť, že najnegatívnejšími faktormi pre úspešný lov na tejto vodnej nádrži sú prudké výkyvy počasia, hlavne z nízkeho atmosferického tlaku do vysokého (spojené so zmenou počasia zo zamračeného do slnečného), extrémne nízky stav vody a hlavne náhle, pomerne rýchle klesanie hladiny. Búrka ma tiež už zo dvakrát úplne „odstavila“ a vtedy je lov aj dosť nebezpečný, hlavne ak vás zastihne na vode a v rukách zvierate uhlíkové palice. Nebezpečný je aj prisilný vietor, hlavne pri prejazde člna vez veľké vlny naprieč priehradou. Sila a smer vetra má tiež neraz ohromný vplyv na úspech či neúspech lovu. Ťažko povedať, ktorý smer je najlepší, je to rôzne, ale podľa môjho názoru je to mierny severný vietor alebo stredne silný, ktorý trochu rozvíri hladinu, prípadne strhne svojou silou do vody náletový hmyz. Keď sa potom utíši, môžeme dokonale pozorovať aktivitu „pasúcich sa“ pstruhov. Krúžkujú a špliechajú. Najviac úspechov som dosiahol práve za obdobných podmienok aj pri poslednej návšteve Dediniek.
Palcmanská Maša
je pomerne veľká vodná nádrž (86 ha), preto tu chytáme prevažne z člna, striedavo klasickým nahadzovaním a trolingom. Ja mávam zostrojenú klasickú vláčkarskú zostavu, ale kamaráti občas zaexperimentujú a vláčia pri trolingu aj muškárkou (šnúra a dlhý kevlarový nadväzec). Spočiatku som najviac lovil prívlačovými prútmi značky Albastar, neskôr k nim pribudli jigové špeciály Mikádo a Quantum. Z nástrah najviac nasadzujem voblery, a to hlavne Salmo, Albastar a Kovmasters, ktoré dlhodobo testujem (nedávno k nim pribudli Yuwaku a Fanatic). Medzi nimi mám samozrejme rôzne modely pre povrchový aj hlbinný lov, v rôznych farebných odtieňoch vhodných do rozličných svetelných podmienok. Sú však obdobia a úseky, kde často lovím rotačkami a plandavkami či rôznymi „gumkáčmi“ (twistre, ripre, nymfy) a neraz lovím aj na marmišky s použitím UL výbavy a techniky. Menej a možno občas aj na škodu veci siahnem po strímroch a „bobinách“, vrátane tých vlastnoručne vyrobených. Za dlhé roky lovu na Palcmanskej Maši som nadobudol naozaj bohaté skúsenosti a nachytal stovky pstruhov. A z nich som vyše 90% nachytal práve na voblery. Z konkrétnych modelov sa mi najviac osvedčili od Salma - Butcher BR5F BR a HBR, BR5SDR BR a HBR, Hornet H4F CW, H2S D, T a BT. Veľmi účinné a úspešné sú aj ostatné modely jako Bulhead, Boxer, Sting a Minnow, ale aj voblery ostatných spomenutých značiek. Do hlbších vôd sa mi najviac osvedčili rôzne modely s veľkou lopatkou a vrchným úchytom (SDR), ktoré majú navyše dráždivý agresívny chod. Pre lov tesne pod hladinou sa hodia rôzne plávajúce voblery (F) s optimálnou hĺbkou potápania do 1 m a z nich je na tomto revíre mojou (a nie len mojou) „najväčšou tutovkou“ Salmo Minnow M5F RR. Nie vždy však musia byť práve tieto voblery v danej chvíli a za daných podmienok najúčinnejšie, preto je dôležité vyskúšať aj rôzne iné modely a farebné odtiene, ale aj nástrahy. Niekedy sú pstruhy priam agresívne, až žravé, a je im jedno, ktorú nástrahu im ponúknem. Inokedy sú však skoro až apatické a je doslova umením primäť ich k záberu. Preto neustále experimentujem. Podľa danej situácie a podmienok mením voblery či nasadzujem aj ostatné spomenuté nástrahy. Skúšam dovtedy, kým sa nedostaví úspech. Popri výbere nástrah rozhodujú aj také „maličkosti“ ako je ich správne a bezpečné uchytenie k vlascu či šnúre. K tomu používam výlučne odopínaciu karabínku s obratlíkmi. Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo napísať, čo všetko rozhoduje a ovplyvňuje úspešnosť lovu, ale to by bolo snáď aj na knihu. Dôležité je, skúšať, experimentovať, zapisovať si a hlavne loviť, loviť, loviť. Iste má už každý z vás, milí športovci, tú svoju naj nástrahu tak ako ja, ktorej dôveruje a ktorou prekabáti a chytí tú svoju rybku. Dúfam ale, že tým menej skúseným prívlačkárom moje opísané skúsenosti dopomôžu k zdokonaleniu lovu pstruhov na prívlač na tejto nádhernej vodnej nádrži.
Od mojej prvej návštevy
Dediniek uplynulo už 13 rokov. Odvtedy som nielenže nevynechal ich návštevu ani jeden rok, ale darí sa mi tam prísť aj viackrát do roka. Dokonca niekedy aj s mojou manželkou a dcérami, s ktorými sme samozrejme pochodili aj po krásnom okolí a poobdivovali prírodu a mnohé zaujímavé historické a kultúrne pamiatky. A chystáme sa ich spoznávať aj naďalej.
Či sa už rozhodnete pre lov pstruhov na tejto krásnej nádrži, či na okolitých tokoch (Hnilec, Hornád, Slaná...), turistické výlety (Stratenská Píla, Geravy, Havrania dolina, Zejmarská roklina, Prielom Hornádu...), či náštevu nádherných jaskýň (Dobšinská ľadová, Aragonitová…), alebo hodnotných kultúrnych pamiatok (Betliar, Krásna Hôrka, Spišský hrad…), Slovenský raj, ale aj celý Gemer, vás svojím hrejivým čarokrásnym náručím zaiste objíme a prijme za svojich tak ako mňa a rovnako si oddýchnete, zrelaxujete, pookrejete.
Už sa teším na ďalšiu, tohtoročnú už štvrtú výpravu za pstruhmi na Palcmanskú Mašu. Možno tam stretnem aj niektorých z vás, čitateľov tejto stránky.
Veľa pekných zážitkov pri love pstruhov! Petrov zdar!
5.9.2010
Robo Fülöp,
Levičan - Dedinčan
Poznámka: Fotografie sú z rôznych období a za rôznych svetelných podmienok
FOTOGALÉRIA Z RYBÁRENIA V SLOVENSKOM RAJI (2)
{gallery}kultura/rybari/2{/gallery}
{jcomments on}
































(Dokončenie)
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-