Amália Holíková je pôvodom z Košíc, no v súčasnosti žije v dedinke Háj v Slovenskom krase. Ako sama uvádza, už ako žiačka základnej školy sa často zaoberala odkresľovaním maľovaných motívov na tanieroch. Na hodinách výtvarnej výchovy občas modelovali z hliny, čo ju ovplyvnilo natoľko, že okrem iných detských snov sa chcela venovať práve hrnčiarstvu. K definitívnemu rozhodnutiu naučiť sa a venovať sa tvorbe úžitkovej keramiky však u nej došlo až po tridsiatke. Svoj pracovný čas venuje predovšetkým práci v dielni, lektorovaniu kurzov, workshopov hrnčiarstva a občas aj stavbám vypaľovacích pecí podľa historických predlôh.
„Rôznorodosť techník tvorby keramiky prináša veľké dobrodružstvo, a to je absolútna potreba v mojom živote. Rada skúmam podstatu vecí a práve toto mi umožňuje napríklad tvorba kópií pravekej keramiky. Stačí nájsť vhodnú hlinu, vypracovať ju, vytvoriť nádobu a vypáliť ju v jame,“ uviedla autorka výstavy.
Návštevníci výstavy môžu obdivovať skvelý prierez z bohatej tvorby Amálie Holíkovej, ako aj produkty zhotovené rôznymi technikami. Tak Raku, ktorá pochádza z Japonska a je stará vyše päťsto rokov, ako aj zadymovanú keramiku, ktorú je možné vytvoriť výlučne špeciálne vedeným výpalom v poľných peciach. Samozrejme, nebude chýbať ani úžitková keramika, ktorá v sebe nesie skrytú stopu kultúrneho odkazu širšieho regiónu, odkiaľ autorka pochádza. Ako sama hovorí: „Nič konkrétne, vykalkulované, len celoživotný vplyv predmetovej kultúry daného miesta.“
Vernisáž výstavy sa uskutoční 30. novembra 2022 o 16:00 hod. v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9/A v Košiciach a záujemcovia si ju budú môcť vychutnať až do konca marca.
Aktuálne informácie zo života RINK-u nájdete na stránke www.remeselnickyinkubator.sk a na našich sociálnych sieťach.
Róbert Šimko



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a