Košice (14)
Spoločnosť Humac Košice a jej pozoruhodné výsledky
Napísal(a) O PR a K HUMAC s.r.o.
Spoločnosť HUMAC, s.r.o., Košice, založil v roku 2008 jej súčasný konateľ, systémový inžinier Gejza Szanyi. Košičanovi, spolu s kolektívom odborníkov, vedcov a ďalších domácich i zahraničných spolupracovníkov sa podarilo priniesť na slovenský i zahraničný trh produkty, ktoré získali za našimi hranicami nielen uznanie, ale aj mnoho vyznamenaní. Na Slovensku však, nie sú, bohužiaľ, tieto prípravky so širokým spektrom využitia (humánne, veterinárne, ekologické), vyvinuté na báze prírodných humínových kyselín a vyrobené z ekologicky čistých zdrojov, dostatočne docenené.
Spoločnosť vyrába produkty na zníženie toxicity kontaminovaných pôd pri sanácii životného prostredia, pôdny kondicionér na zlepšenie úrodnosti, zabezpečenie produkčného zdravia vo veľkochovoch, ale aj imunity malých zvierat. V humánnej oblasti (pre ľudí) na zníženie prijatých toxínov zo stravy, doplnenie makro i mikro živín a stopových prvkov, ktoré chýbajú v prijímanej potrave, produkty, ktoré pôsobia preventívne na vznik civilizačných chorôb, vrátane nádorových ochorení a zníženie ťažkých kovov v živých organizmoch.
Pozvanie na výstavu ľudových hudobných nástrojov
Napísal(a) A. Kleinová
Poklady tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nám naši predkovia zanechali. Gemerské osvetové stredisko (GOS) a Východoslovenské múzeum v Košiciach (VSM), kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozývajú na výstavu ľudových hudobných nástrojov vyrobených zručnými majstrami Remeselníckeho inkubátora (RINK). Vernisáž výstavy Inšpirované minulosťou sa uskutoční 24. októbra 2024 o 16:30 v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9/A v Košiciach.
Hudobné nástroje vznikali už v dávnom stredoveku, predkovia ich vytvárali celé tisícročia. Na ich výrobu využívali rôzny prírodný materiál, napríklad kosti, zvieracie rohy, drevo. V porovnaní so súčasným hudobným inštrumentárom neboli hudobné nástroje primárne určené pre zábavu, ale boli významným doplnkom života ľudí, komunikácie, individuálnej výpovede človeka. Slovenský ľudový inštrumentár je veľmi rozmanitý, autentický hudobný prejav na týchto nástrojoch je obrazom hudobnej vyspelosti každej krajiny. Vyše 210 typov nástrojov je známych aj v našej oblasti.
Nech vám padne na úžitok – unikátna výstava Amálie Holíkovej putuje do Košíc
Napísal(a) R. Šimko
Remeselnícky inkubátor (RINK) v spolupráci s Gemerským osvetovým strediskom a Východoslovenským múzeom – kultúrnymi zariadeniami Košického samosprávneho kraja, pozývajú nadšencov umenia na autorskú výstavu keramikárky Amálie Holíkovej do Domu remesiel v Košiciach. Slávnostné otvorenie výstavy Nech vám padne na úžitok, ktoré v sebe skrýva niekoľko prekvapení sa uskutoční 30. novembra 2022 o 16.00 hodine. V prípade priaznivého počasia autorka predvedie aj exkluzívnu ukážku výpalu v peci Raku. „Japonské slovo Raku znamená radosť. Tento stav mysle sprevádza najmä poslednú fázu technológie výroby, teda samotný výpal. Výsledok výpalu je do istej miery ovplyvniteľný, avšak stále v sebe nesie veľkú dávku nepredvídateľnosti. Práve toto napätie, okrem fyzickej prítomnosti ohňa a dymu, je najväčším zdrojom radosti,“ približuje očakávané prekvapenie a zážitok z procesu výpalu manažér RINK Peter Novotný.
O vianočnú atmosféru sa postarajú remeselníci z celého Košického kraja
Napísal(a) R. Šimko
V košickom OC Optima sa od 6. do 18. decembra 2022 uskutočnia vianočné trhy tradičných remesiel ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja. Tento tradičný jarmok prináša do Košíc Remeselnícky inkubátor, známy ako RINK a ponesie názov Remeselné Vianoce.
Počas dvoch adventných týždňov RINK naplní predajné stánky viac než stovkou remeselníkov z Košického kraja. Návštevníci si budú môcť zaobstarať výrobky z dreva, kože, hliny či kovu. Na predaj budú aj produkty z medu, ovocia a ručne šité hračky. Pestrú paletu výrobkov dostupných v ôsmich stánkoch doplní aj predvádzanie tradičných remesiel. Záujemcovia dostanú príležitosť si vyskúšať točenie na hrnčiarskom kruhu, výrobu kožených náramkov ako aj paličkovanie, drôtovanie, plstenie či zdobenie perníkov.
Čestná cena predsedu Košického samosprávneho kraja, in memoriam aj pani Helene Mišurdovej
Napísal(a) M. K.
„Hodnota človeka sa nedá vyvážiť peniazmi. O skutočne hodnotných, šikovných a húževnatých ľudí nie je na východe núdza. Doma aj za hranicami ukazujú, že vytrvalosť prináša výsledky. Takýchto ľudí si váži aj Košický samosprávny kraj.“ Týmito slovami sa všetkým zúčastneným prihovoril predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka v sobotu 4. septembra 2021 v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa konal slávnostný ceremoniál udeľovania najvyšších verejných ocenení Košického samosprávneho kraja za rok 2020.
Spomedzi devätnástich ocenených osobností a dvoch kolektívov bola udelená Čestná cenu predsedu Košického samosprávneho kraja, in memoriam aj pani Helene Mišurdovej, obyvateľke obce Rakovnica. Medzi ďalšími ocenenými boli napríklad aj také osobnosti ako prof. MgA. Juraj Jakubisko, filmový režisér, scenárista, kameraman, alebo osobnosti späté s Gemerom a Rožňavou, ako Norbert Werner, astrofyzik, doc. Mgr. Jurina Rusnáková, romologička, pedagogička, či prof. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., právnik a pedagóg.
Malý jarmok remeselníkov z Košického kraja opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach
Napísal(a) A. Kleinová
Obdivovatelia tradičného ľudového remesla sa môžu tešiť na Malý jarmok tradičných remesiel ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja. Uskutoční sa od 16. do 17. septembra 2021 pod hlavičkou Remeselníckeho inkubátora (RINK). Ten založil Košický samosprávny kraj a Gemerské osvetové stredisko v roku 2019. Po vlaňajšom úspechu sa bude malý jarmok konať opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach.
„Tak ako každé odvetvie, pandémia ochromila aj remeselníkov, preto ma veľmi teší, že opäť dostanú príležitosť prezentovať svoje produkty a ukázať, ako sa vďaka RINK-u zdokonalili. Široká verejnosť tak na jednom mieste spozná šikovných východniarov z celého Košického kraja, ktorých združuje prvý župný remeselnícky inkubátor. Verím, že epidemiologická situácia dovolí realizovať podobné prehliadky umeleckej tvorby a hlavne umožní usporadúvať pre nich ďalšie vzdelávacie workshopy,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-