Na začiatku procesu bolo vážne ochorenie
Autor myšlienky, Ing. Szanyi sa nezameral na výskum humínových kyselín a následnú výrobu prípravkov s ich obsahom náhodou, bol za tým náročný osobný príbeh – onkologické ochorenie. Zaujímal sa, čo by bolo v jeho situácii účinné. „Priatelia mi doniesli zo zahraničia, kvôli inej záležitosti, dva produkty s humínovými kyselinami, prvý bol určený pre zvieratá a druhý na pôdnu aplikáciu.“ Po krátkom skúmaní látok a ich vlastností pôsobiacich na živý organizmus, potreboval si tieto výrobky urýchlene overiť. „Po 3-mesačnej aplikácii produktu pre zvieratá ma operovali, avšak žiadne doliečovanie chemoterapiou, ani inou liečebnou metódou nebolo absolútne potrebné.“
Odvtedy denne, takmer dvadsať rokov pravidelne užíva vlastnou spoločnosťou vyvinutý a overený produkt s prírodnými humínovými kyselinami. „Vo veku 76 rokov ďalej vediem svoju spoločnosť. Organizujem naďalej v špecializovanej firme výskum a výrobu aktívnych prírodných humínových látok s jediným cieľom – poskytnúť ľuďom produkt s preventívnym účinkom na predchádzanie civilizačných chorôb a v súlade s lekárskou vedou a zdravotnou starostlivosťou, zapracovať ho do jednotlivých terapeutických procesov. “Samofinancovanie náročného výskumu zabezpečoval Ing. Szanyi v minulosti peniazmi získanými z predaja vlastných produktov, určených najmä pre živočíšnu a rastlinnú poľnohospodársku výrobu, dnes už aj z produkcie prípravkov na humánne účely.
Zázrak menom humínová kyselina
Sila prírody, je podľa jeho slov obsiahnutá v humínovej kyseline, v látke, ktorá sa nachádza v pôdnom humuse, na celej planéte, v bioaktívnom stave. „Bez prítomnosti tejto zlúčeniny, by neexistoval život v pôde, neboli by dostupné živiny pre zvieratá, ale ani pre ľudstvo.“ Upozorňuje, že v koncentrovanej podobe boli objavené v oxihumolite – leonardite, v ktorom vznikali humifikáciou pralesov, udusených sopečným popolom, minimálne 35 miliónov rokov.
Napriek spomenutému, je možné, že časti laickej verejnosti názov humínové kyseliny (HK) nie je známy, odborná obec však vie, že sú to prírodné látky vznikajúce rozkladom prevažne rastlinnej biomasy. Proces podporuje pôsobenie bežných mikroorganizmov.
Už v dávnoveku sa HK využívali na liečenie ľudí, hlavne zápalov. Dnes už vieme, že sú prírodným antibiotikom. Ich pozitívne účinky preverili storočia pri liečbe veľkého množstva ochorení: zápalových procesov orgánov, gastrointestinálnych ochorení (chorôb tráviaceho systému – pažeráka, žalúdka, čriev), otráv, rakoviny, cukrovky, infekčných ochorení, anémie (ľudovo povedané chudokrvnosti) a ďalších chorôb. Vysoký obsah HK je aj v bahne, ktoré je využívané v kúpeľníctve (v balneoterapii).
Prevencia i liečba
Produktová rada pripravovaných produktov pre humánne využitie vyrábaná v košickej firme má názov HUMAC® Nativ. Sú zaradené zatiaľ v kategórii výživových doplnkov pre zvieratá, sú však už aj registrovanými liekmi, ale tiež iba pre veterinárnu oblasť. „Predaj produktov rady HUMAC® je sprístupnený od októbra 2021. Sortiment rady Nativ sa postupne rozširuje pre preventívne aj terapeutické humánne (pre ľudí) využitie. Naša firma zabezpečuje proces ich výroby od banskej ťažby až po prípravu suroviny vo vlastnej povolenej výrobe a finalizuje produkty vo farmaceutických podnikoch. Výrobný proces je certifikovaný v režimoch GMP a Kosher. Ochrana produktu je ošetrená ochrannou známkou ®,“ zdôrazňuje Gejza Szanyi. Jeho účinnosť je vyvolaná takzvane aktiváciou humínových kyselín, ktorá je výsledkom výskumu a vývoja spoločnosti v poslednom desaťročí. Podľa Szanyiho chystá sa tiež podanie patentovej ochrany procesu aktivácie. „Zatiaľ sme objavili iba jedinú farmaceutickú spoločnosť na svete, ktorá sa snaží o podobný spôsob aktivácie prírodnej suroviny bez chemických prísad, tá však už má patentovaný výstup.“
Využitie produktov spoločnosti HUMAC, s. r. o.
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí ľudia dnes až príliš dbajú o svoje zdravie, a to tak fyzické ako aj psychické. Vďaka tomu prepadli zdravému štýlu života – primerane sa stravujú, cvičia a venujú sa komplexnej starostlivosti o telo. Cieľ je jasný, predchádzať zvolenými postupmi nielen stresu a následne chorobám, ale dosiahnuť tým duševnú i telesnú harmóniu a pohodu. „Produkty spoločnosti HUMAC, s. r. o. tvoria vhodný prírodný doplnok stravy, obsahujú všetky prírodné aminokyseliny, tiež makro, mikro i stopové prvky, ktoré obsahuje Mendelejevova tabuľka v chelátových väzbách, prístupných na prijatie organizmom, podporujúce imunitu, trávenie a hĺbkovú detoxikáciu organizmu,“ hovorí renomovaný Košičan.
Spresňuje, že okrem bežných ľudí, siahajú po ich prípravkoch aj farmári, chovatelia hospodárskych zvierat, ale aj domácich miláčikov. Produkty prispievajú k zlepšeniu kondície, imunity a produkčného zdravia hovädzieho dobytka, oviec, koní, ošípaných, včiel, psov a mačiek.
„Bokom neostávajú ani poľnohospodári a pestovatelia zeleniny, obilia a ovocia. Aplikácia prípravkov pre toto odvetvie hospodárstva priniesla úspechy nielen v stimulovaní úrodnosti pôdy, ale tiež v zlepšení kvality a čistoty potravinovej produkcie.“
Včely – indikátory zníženej toxicity
Humínové kyseliny viažu ťažké a toxické kovy, pesticídy, herbicídy a ďalšie toxíny do komplexov nevyužiteľných pre rastliny a stabilizujú pH v pôde. Takto podstatne znižujú obsah toxických látok v produktoch rastlinnej výroby. „Výrazné je to v prípade kvetného peľu pre včely, ktoré rozpoznajú jeho čistotu. Pozorujeme potom intenzívnejšie opeľovanie plodín,“ poznamenáva Gejza Szanyi. Produkt poskytuje včelstvám ochranu pred postrekmi poľnohospodárskych plodín absorpciou toxínov v tráviacom trakte a medonosný hmyz vďaka tomu prežije.
„Naša spoločnosť vyvinula aj tekutú prírodnú aktivovanú formu humínových látok nielen pre včely, teľatá, ale aj pre deti.“
Detoxikácia subjektov životného prostredia a následné zabezpečenie ľudstva dostatočným množstvom zdravotne nezávadných potravín sú preto prioritné. Ich produkcia priamo súvisí so zdravím a kvalitou orných pôd, poľnohospodárskej úrody a živočíšnej produkcie – inak povedané – zdravím a kvalitou celého potravinového reťazca.
„Riešením na jeho ozdravenie by mohli byť výrobky na báze prírodných aktivovaných humínových kyselín. Je potrebné pritom zohľadniť všetky faktory, ktoré ho ovplyvňujú v systéme: pôda – rastlina – zviera – produkt – človek, pri súčasnom obmedzení ďalšieho znečistenia, ktoré ľudstvo neustále produkuje svojou činnosťou,“ tvrdí konateľ spoločnosti.
Výsledky výskumov firmy za posledné desaťročia ukazujú, že v tom môžu ľuďom významne pomôcť HK, ktoré v spomínanom systéme pôsobia nielen ako intenzifikačný faktor, ale i prostriedok na zníženie zdravotných rizík. „Príjem humínových kyselín nielen redukuje vstrebávanie ťažkých kovov a iných toxických látok, ale zároveň doplnením potrebných stopových prvkov a minerálnych látok do organizmu posilňuje imunitný systém,“ pripomenul Szanyi.
Dlhoročná tradícia
Spoločnosť HUMAC, s.r.o., Košice, sa od svojho vzniku v roku 2008 zameriava na vytvorenie produktov na báze aktivovaných prírodných humínových kyselín, ktoré prispievajú k ozdraveniu celého potravinového reťazca.
Všetky produkty firmy sú vyrábané v 100% prírodnej kvalite z humínových látok získaných ťažbou oxihumolitu – leonarditu z ložiska, ktoré je majetkom konzorcia firiem s účasťou aj košickej spoločnosti. „V súčasnosti sme výrobcom prípravkov pre pôdu vo forme pôdnych kondicionérov, pre zvieratá veterinárnych produktov, kŕmnych surovín, špecifických výrobkov na znižovanie toxicity životného prostredia, tiež výživových doplnkov na humánne (pre ľudí) použitie,“ spresnil na záver Gejza Szanyi s dodatkom, že sú registrovaným výrobným krmivárskym podnikom s číslom SK 100900, C1V, E so sídlom v Rešici pri Košiciach a povolenou výrobou výživových doplnkov v Moldave nad Bodvou. Produkty HUMAC® sú vyrábané s certifikátom HACCP a GMP + FSA.
Oddelenie PR a komunikácie
HUMAC, s .r. o.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-