o postavení učiteľov, o ich odmeňovaní, o kvalite vzdelávania. Košický samosprávny kraj ako najväčší zriaďovateľ stredných škôl môže dnes so zdvihnutou hlavou vstupovať do týchto diskusií, pretože oblasť školstva spravuje veľmi racionálne a zodpovedne. Verím, že to takto vníma aj väčšina pedagogických zamestnancov našich škôl. Stačí zobrať do úvahy jeden ukazovateľ: ak porovnáme priemernú mzdu stredoškolských učiteľov a priemernú mzdu zamestnancov všetkých rezortov v kraji, pomer je 1,14 v prospech učiteľov. Na Slovensku tak patríme k tým najlepším krajom."
„Stojíme na špici v odbornom vzdelávaní. Mohutná diskusia, ktorá sa v posledných týždňoch venovala zákonu o odbornom vzdelávaní, dáva za pravdu našim doterajším krokom. Pred nežnou revolúciou sme boli vzorom pre Európu. Mnohí ste zažili učilištia pri fabrikách s prepracovaným systémom prípravy vlastných kádrov. Máme vynikajúce historické skúsenosti s touto formou vzdelávania. Teraz sa k nej opäť vraciame a vzorom sú nám západné krajiny – Nemecko, Rakúsko. Odborné vzdelávanie nezačne fungovať skokom. Tam, kde máme systém centier odborného vzdelávania napojených na zamestnávateľov a pracoviská, môžeme pokračovať ďalej. Nie je nutné meniť to, čo sme vytvorili,“ dodal predseda KSK.
Zdôraznil záujem KSK o uznanie a povýšenie postavenia výchovných a kariérnych poradcov. Je nevyhnutné, aby sa výraznejšie posilnila ich pozícia, aby úväzok učiteľa bol znížený adekvátne k jeho výkonom výchovného či kariérneho poradcu. Kariérne poradenstvo sa musí začať prechodom zo základnej na strednú školu. Poradca by mal sledovať nielen školské výsledky, ale aj záujmovú činnosť žiaka, pracovať s rodičmi, analyzovať smerovanie žiaka na optimálnu školu.
„Žiak, jeho osobnosť, by mala hrať oveľa väčšiu úlohu pre všetkých. V poslednom čase sa stretávame s mnohými nezdravými prejavmi rýchleho sveta, ktorý žije viac na sociálnych sieťach a vo virtuálnom svete, ako medzi štyrmi očami rodiča a dieťaťa, učiteľa a žiaka. Byť učiteľom v dnešnej dobe nie je ľahké. Medzi ocenenými sú učiteľské osobnosti, ktoré si za katedrou odkrútili 30, 40, dokonca 50 rokov. Môžu porovnávať, hodnotiť, pomenovať príčiny, hľadať východiská, radiť mladším kolegom. Najpriamejšou, ale najzložitejšou a najťažšou cestou je nájsť si k žiakom cestu, byť im prísnym, ale férovým partnerom v náročnej životnej etape plnej hľadania,“ dodal Zdenko Trebuľa a zaželal všetkým pedagógom, aby mali veľa dôvodov byť hrdí na to, že sú učitelia, aby mali vnímavých žiakov, ktorí v učiteľoch nájdu inšpiráciu pre svoje vlastné životy.
Pedagógov na všetkých stredných školách v zriaďovateľskej pôsobonosti KSK pozdravila hlavná poradkyňa štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Soňa Hanzelovičová.
Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 27 pedagógov. Z regiónu horného Gemera to boli:
PaedDr. Katarína Adamková, Gymnázium P. J. Šafárika, Rožňava
Mgr. Vladimír Tománek, SOŠ technická Rožňava
Mgr. Zdenka Buzinkayová, SZŠ, Nám. 1. mája, Rožňava
Za všetkých študentov poďakovali vo vynikajúcom kultúrnom programe študenti hudby, tanca a hudobno-dramatického umenia z Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach a gastronomickými špecialitami študenti a pedagógovia Strednej odbornej školy J. Bocatia v Košiciach.
Autor: Zuzana Bobriková
(Zdroj: vucke.sk)

































Na oslavách Dňa učiteľov, ktoré sa uskutočnilili 26. marca 2015 v Košiciach,
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-