dovŕšia 18 rokov veku. Prekážkou vo výkone volebného práva je: a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí, b) výkon trestu odňatia slobody a c) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Podotýkame, že okrem Slovákov tentokrát volia aj cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku. Podľa ministerstva vnútra je ich u nás približne 61 500.
Najmä pre tých, ktorí možnosť voliť budú mať po prvýkrát, ale aj ostatným pre lepšiu orientáciu pripomíname, že volič je povinný preukázať sa pred hlasovaním platným preukazom totožnosti. Po preukázaní totožnosti a po zázname v zozname voličov dostane volič vo volebnej miestnosti od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku opatrenú odtlačkom úradnej pečiatky obce alebo mesta a dva hlasovacie lístky a to: hlasovací lístok pre voľby starostu obce, v meste primátora -hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného, v meste mestského zastupiteľstva. (Určité rozdiely sú v mestách Bratislava a Košice, čo sa voličov v našom regióne netýka). Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov vstúpi volič do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, t.j. na odovzdanie hlasu vybraným kandidátom - zakrúžkovaním ich poradového čísla.
Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora mesta) zakrúžkuje volič poradové číslo len jedného kandidáta. Na hlasovacom lístku pre voľby poslancov obecného (mestského alebo miestneho zastupiteľstva) zakrúžkuje volič poradové čísla jednotlivých kandidátov, avšak najviac u toľkých kandidátov, aký počet poslancov má byť vo volebnom obvode zvolený (údaj je uvedený na hlasovacom lístku).
V regióne Gemera, t.zn. v obciach zaradených do volebných obvodov Rimavskej Soboty a Rožňavy je zriadených spolu 211 volebných okrskov (VO Rimavská Sobota má 149 a VO Rožňava 62 okrskov). Na funkciu primátorov miest a starostov obcí v nich kandiduje na Gemeri spolu 611 kandidátov. Z nich 192 kandiduje v obvode Rožňava a 419 kandidátov je zapísaných v obvode Rimavská Sobota. Dnes na základe údajovo ŠÚ SR už vieme, že voliči do nových orgánov samospráv nášho Gemera zvolia 1241 poslancov miestnych a obecných zastupiteľstiev. Tam, kde tomu bude ináč, voľby sa do dvoch týždňov budú musieť zopakovať.
Zároveň uverejňujeme zoznam kandidátov na funkciu starostov a primátorov v regióne Gemera (VO Rožňava a VO Rimavská Sobota).
Kandidáti z Gemera na primátorov a starostov
Spracoval Ondrej Doboš

































Na Slovensku niet hádam občana, ktorý by nevedel, že v tomto mesiaci nás čakajú voľby do orgánov samosprávy obcí. Zvykneme ich pomenovať aj ako komunálne voľby. Budú to už šieste voľby od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a tretie voľby uskutočnené v tomto roku. Predseda Národnej rady SR určil deň ich konania na sobotu 15. novembra 2014 v čase od 7.00 hod. do 20.00 hod. V týchto dňoch prípravy na tento, pre nás všetkých dôležitý, deň vrcholia a všetko je už v štádiu ich dolaďovania. Z informácií poskytnutých Štatistickým úradom SR vyplýva, že voľby nových predstaviteľov sa uskutočnia v 2 926 obciach, mestách a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestských častí. Právo voliť majú u nás vyše štyri milióny voličov. Tam, kde starosta či primátor nebudú zvolení, do dvoch týždňov budú nové voľby. Pripomeňme si, že právo voliť v komunálnych voľbách majú tí občania Slovenskej republiky, ktorí majú v obci, alebo v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislave či v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-