o takéto "divadlo" potrebné.
Pozrime sa ako dopadlo referendum na hornom Gemeri. Štatistický úrad Slovenskej republiky pohotovo zhromaždil údaje sobotného dňa, ktoré poskytli informácie i nám. Z nich vyplýva, že v 78 okrskov obvodu Rožňava sa na referende zúčastnilo 4008 oprávnených voličov, čo predstavuje iba 8,29 % zo všetkých zapísaných. Aj keď je celoslovenský priemer 21,42 aj z tohto údaju je vidieť, že referendu v tomto regiónu občania nevenovali veľkú pozornosť a doslova ho odignorovali. Zrejme mali na to svoj dôvod. Alebo... Pravda, nie vo všetkých volebných okrskoch či obciach. Z nasledovného prehľadu je zrejmé, že najväčšiu percentuálnu účasť mali predovšetkým obce, ktoré majú najmenší počet obyvateľov okresu:
|
OBVOD ROŽŇAVA:
|
OBVOD RIMAVSKÁ SOBOTA:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Aj keď vo väčších obciach a dvoch mestách okresu prišlo oveľa viac voličov, ani tí nepriniesli rozhodujúci výsledok v prospech referenda. Napríklad v Rožňave možnosť prejaviť sa v tomto demokratickom fenoméne využilo iba 1206 oprávnených voličov, čo predstavuje iba 8,6%. V Dobšinej iba 190 z 3672, ktorí boli oprávnení voliť. Z väčších obcí zaznamenali v Krásnohorskom Podhradí iba 7,00 %-nú účasť, v Plešivci dokonca iba 3,8 % (prišlo iba 72 voličov z 1881 oprávnených) a v Gemerskej Polome našlo cestu k referendovým urnám iba 121 občanov z 1628 oprávnených voličov, čo predstavuje priemernú účasť iba 7,4 %.
Ináč tomu nebolo ani v druhom gemerskom volebnom obvode, ktorý tvorili okresy Rimavská Sobota a Revúca. Jeho veľkosť sa prejavuje i v tom, že pre referendum určili až 208 okrskov. Iba v samotnej Rimavskej Sobote ich bolo až 21. Svoj rozhodnutie vyjadrilo prítomnosťou v ich priestoroch 8208 oprávnených voličov, ktorí tvorili iba 8,62 % zo všetkých zapísaných v referendových zoznamoch. Je to však iba necelá polovica takých, ktorí využili v prvú februárovú sobotu referendum na prejavenie svojej vôle v rámci Banskobystrického kraja (15,84%). Tento volebný obvod však priniesol veľmi rozdielne výsledky. Na jednej strane v Poproči dosiahli až 50%-nú účasť na referende, aby zároveň ako maják svietila obec Sútor, kde sa referenda nezúčastnil ani jeden z oprávnených. Dokonca sa v tomto smere neprejavili ani členovia okrskovej referendovej komisie. Z médií až zahanbujúco prenikla informácia od jedného z občanov rimavsko-sobotského okresu, že na referende sa nezúčastnil preto, lebo odmietol k vôli nemu cestovať autobusom až do Bratislavy.
Pozrime sa však bližšie na tento volebný obvod od najväčšej percentuálnej účasti smerom k najnižšej (vyššie v tabuľke):
Účastníci referenda sa vyjadrovali dosť jednoznačne na predložené tri otázky a drvivá väčšina z nich odpovedala na ich obsah súhlasné áno. Pravda ich percento je úmerné k tomu, ako voliči zvolili svoju účasť, či neúčasť v ňom.
V mestách obvodu Rimavská Sobota sa do hlasovania v referende zapojili voliči takto:
Hnúšťa - 7,82 %, Jelšava - 4,80 %, Revúca - 8,72 %, Rimavská Sobota - 7,93 %, Tisovec - 8,30 %, Tornaľa - 5,01 %.
Očakávam, že budúce referendá budú lepšie pripravené a budú mať väčší zmysel ako práve skončené.
Ondrej Doboš

































__________________________________________________

Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-