o takéto "divadlo" potrebné.
Pozrime sa ako dopadlo referendum na hornom Gemeri. Štatistický úrad Slovenskej republiky pohotovo zhromaždil údaje sobotného dňa, ktoré poskytli informácie i nám. Z nich vyplýva, že v 78 okrskov obvodu Rožňava sa na referende zúčastnilo 4008 oprávnených voličov, čo predstavuje iba 8,29 % zo všetkých zapísaných. Aj keď je celoslovenský priemer 21,42 aj z tohto údaju je vidieť, že referendu v tomto regiónu občania nevenovali veľkú pozornosť a doslova ho odignorovali. Zrejme mali na to svoj dôvod. Alebo... Pravda, nie vo všetkých volebných okrskoch či obciach. Z nasledovného prehľadu je zrejmé, že najväčšiu percentuálnu účasť mali predovšetkým obce, ktoré majú najmenší počet obyvateľov okresu:
|
OBVOD ROŽŇAVA:
|
OBVOD RIMAVSKÁ SOBOTA:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Aj keď vo väčších obciach a dvoch mestách okresu prišlo oveľa viac voličov, ani tí nepriniesli rozhodujúci výsledok v prospech referenda. Napríklad v Rožňave možnosť prejaviť sa v tomto demokratickom fenoméne využilo iba 1206 oprávnených voličov, čo predstavuje iba 8,6%. V Dobšinej iba 190 z 3672, ktorí boli oprávnení voliť. Z väčších obcí zaznamenali v Krásnohorskom Podhradí iba 7,00 %-nú účasť, v Plešivci dokonca iba 3,8 % (prišlo iba 72 voličov z 1881 oprávnených) a v Gemerskej Polome našlo cestu k referendovým urnám iba 121 občanov z 1628 oprávnených voličov, čo predstavuje priemernú účasť iba 7,4 %.
Ináč tomu nebolo ani v druhom gemerskom volebnom obvode, ktorý tvorili okresy Rimavská Sobota a Revúca. Jeho veľkosť sa prejavuje i v tom, že pre referendum určili až 208 okrskov. Iba v samotnej Rimavskej Sobote ich bolo až 21. Svoj rozhodnutie vyjadrilo prítomnosťou v ich priestoroch 8208 oprávnených voličov, ktorí tvorili iba 8,62 % zo všetkých zapísaných v referendových zoznamoch. Je to však iba necelá polovica takých, ktorí využili v prvú februárovú sobotu referendum na prejavenie svojej vôle v rámci Banskobystrického kraja (15,84%). Tento volebný obvod však priniesol veľmi rozdielne výsledky. Na jednej strane v Poproči dosiahli až 50%-nú účasť na referende, aby zároveň ako maják svietila obec Sútor, kde sa referenda nezúčastnil ani jeden z oprávnených. Dokonca sa v tomto smere neprejavili ani členovia okrskovej referendovej komisie. Z médií až zahanbujúco prenikla informácia od jedného z občanov rimavsko-sobotského okresu, že na referende sa nezúčastnil preto, lebo odmietol k vôli nemu cestovať autobusom až do Bratislavy.
Pozrime sa však bližšie na tento volebný obvod od najväčšej percentuálnej účasti smerom k najnižšej (vyššie v tabuľke):
Účastníci referenda sa vyjadrovali dosť jednoznačne na predložené tri otázky a drvivá väčšina z nich odpovedala na ich obsah súhlasné áno. Pravda ich percento je úmerné k tomu, ako voliči zvolili svoju účasť, či neúčasť v ňom.
V mestách obvodu Rimavská Sobota sa do hlasovania v referende zapojili voliči takto:
Hnúšťa - 7,82 %, Jelšava - 4,80 %, Revúca - 8,72 %, Rimavská Sobota - 7,93 %, Tisovec - 8,30 %, Tornaľa - 5,01 %.
Očakávam, že budúce referendá budú lepšie pripravené a budú mať väčší zmysel ako práve skončené.
Ondrej Doboš

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-