ktorého zakladateľom a šéfdirigentom je Slovák Peter Vrábel," povedala riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Na deviatich koncertoch 20. – 23.9.2013 ožili stavebné skvosty, ale aj verejné priestranstvá Gemera, Spiša a Abova hudbou, spevom i hovoreným slovom.
Úvodný slávnostný koncert tejto medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste začal tradične v Štítniku, tentokrát ale hlavný organizátor - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave zvolilo netradičný uvítací program. Všetko začalo v piatok 20.9. o 17.00 hodine dobovým rozptýlením na križovatke Gotickej a Železnej cesty, konkrétne na dnes už stíchnutej železničnej stanici Štítnik Mesto. Tam historický motorový vláčik Magda priviezol umeniachtivých Košičanov, ktorí boli akoby priamymi vyslancami Európskeho hlavného mesta kultúry, aby svojou účasťou zdôraznili jednotu i prepojenie celého západného východoslovenského kraja. Privítali ich nielen domáciobyvatelia, ale aj
traja poštári v „sedemmíľových čižmách“, ktorí ako poslovia dobrých správ zo svojich poštárskych brašní rozdávali dobré slovo i užitočné informácie o programe, miestach a účinkujúcich festivalu. Pri ich volaní Ave Chytnek – Buď pozdravený Štítnik sa pohol historickým miestom početný sprievod, aby si na troch zastávkach vypočul slová o dejinách Štítnika a význame celého tohto územia. Za nedávno rekonštruovanou časťou námestia, v záhrade evanjelického kostola súbor historického šermu Kolovrat z Rožňavy predviedol, ako sa stredoveký Štítnik dostal do rúk rodu Bebekovcov a potom možno jeden z nich, šľachtic, pán, možno ďalší vlastník v jednej osobe vyzval prítomných, aby ho nasledovali do sveta hudby prostredníctvom hudobníkov v dobových kostýmoch, ktorí na starých hudobných nástrojoch postupne navádzali atmosféru celého festivalu. Po slávnostnej uvítacej reči zástupcov Štítnika sa zaplnili priestory jedinečnej kultúrno-historickej pamiatky, pôsobivého gotického ev. a. v. kostola, národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia. A opäť dobová atmosféra – moderátori večera (aj všetkých ďalších koncertov festivalu) Juraj Genčanský a Zuzana Bobríková v historických kostýmoch v dramatizovanom vstupe, vážnom i vtipnom rozhovore uviedli hlavných protagonistov večera – český komorný orchester Venti diversi s umeleckým vedúcim Martinom Petrákom. Členovia súboru sú mladí hudobníci, špecialisti na komornú hudbu, laureáti medzinárodných súťaží v komornej hudbe, ktorí sú súčasne členmi popredných českých orchestrov a komorných telies, a tiež vyhľadávanými sólistami. Repertoár súboru je zameraný predovšetkým na hudbu 17. a 18. storočia, ktorá je ich hlavnou hudobnou doménou. Jadro súboru tvoria sláčiky, doplnené klávesovými (čembalo, organový pozitív) a dychovými (flauta, fagot) nástrojmi.Názov ich vystúpenia Veni, vidi, Vivaldi napovie, že z ich nástrojov sa šírili prekrásne tóny skladieb Antonia Vivaldiho (1678-1741) a cez pôsobivý koncertný výkon orchestra sa poslucháči v plne obsadenom kostole nechali naplno unášať krásou hudby a jej vznešenosťou.
V obci Krásnohorské Podhradie sa nachádza jedinečná historická budova obrazárne, ktorú dal v rokoch 1908-1909 postaviť Dionýz Andrássy a umiestnil do nej mnohé obrazy, ktoré získal na svojich cestách za európskym a svetovým umením. Dnes je v tejto zaujímavej secesnej stavbe nainštalovaný len zlomok výtvarných diel
z pôvodnej zbierky, interiér však nikdy nebol výraznejšie prestavený, a tak sa dodnes zachoval takmer v autentickom stave. Do jeho sály s dobrou akustikou umiestnili organizátori druhý koncert (v sobotu 21.9.) v mimoriadnom, netradičnom a neobvyklom zoskupení troch basetových rohov. Takýchto pôvodných historických nástrojov je na celom svete ojedinele sotva osem, z toho však v unikátnom svetovom prvenstve sa až tri nachádzajú v zbierkach na Krásnej Hôrke (ktoré momentálne čakajú v bratislavskom múzeu na svoj návrat „domov“, do vitríny hradu Krásna Hôrka). Bratislavské Lotz Trio (Róber Šebesta, Ronald Šebesta, Andreas Fink) hrá na verných kópiách práve týchto troch krásnohorských basetových rohov. V repertoári tria dominuje pôvodná tvorba W. A. Mozarta a poslucháčsky atraktívnou súčasťou koncertu boli aj úpravy častí jeho opier Čarovná flauta a Figarova svadba, či interpretácia časti zbierky skladieb českého skladateľa Juraja Družeckého (1745-1819). „Mozart a jeho českí a slovenskí kolegovia“ nepochybne potešili i vzpružili všetkých prítomných. Obohatením pre poslucháčov koncertu bolo aj sprievodné slovo o basetovom rohu, jeho historickom uplatnení i o hudbe pre basetové rohy.
V ten istý deň ožili spevom aj múry Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Pod klenbou bohato zdobeného kostola zažiarili v dávnych spomienkach na chórus novicov starodávne fresky,
plastiky i slávny obraz Rožňavská Metercia. Anjelské hlásky 40 členného Bratislavského chlapčenského zboru pod vedením Magdalény Rovňákovej a Gabriela Rovňáka vo svojom programe Voces Angelicus prevažne latinsky spievanými piesňami s duchovnou tematikou od jednohlasých anonymov 14. storočia, gregoriánsky chorál, skladby Francoise Couperina, Franza Xavera Tosta, Šimona Brixiho, cez populárne Biblické piesne A. Dvořáka a Mozartovej Skúšky na koncert (spievanej po slovensky vo forme milého dialógu), až po afro-americké spirituály rozochveli srdcia prítomných poslucháčov, ktorí po koncerte s dojatím a dlhotrvajúcim potleskom odprevádzali za spevu odchádzajúcich chlapcov, ktorí na desiatkach zahraničných koncertoch očarili doslova celý svet.
Sobotný večer sa presťahoval za blízke hranice Slovenska, do priestorov jaskyne Baradla v Maďarsku (tvoriacej jeden celok s našou Domicou). Po krátkej prechádzke pod kvapľami a ďalšou jaskynnou výzdobou zasadli diváci v jej rozsiahlej sále, ktorá je pre svoju výbornú akustiku prispôsobená na koncerty vážnej hudby. Dnes sa tu konal neobvyklý koncert. Orchester Berg, špičkové české teleso s dirigentom Petrom Vráblom naživo doprevádzal premietanie slávneho Dreyerovho nemého filmu z roku 1928 Utrpenie panny Orleánskej. Za zvukov hudby litovského skladateľa Bronislava Kutavičiusa diváci sledovali posledné fázy života Johanky z Arku na vopred prehranom súdnom procese s expresívnym vyjadrením konfliktu medzi fanatizmom sudcov a vznešenou prostotou nevinnej Johanky. Jej príbeh podfarbený expresívnou hudbou v týchto výnimočných priestoroch zanechal v každom nezabudnuteľný dojem a aj trvalé spomienky.
Lákavé a významné stredisko cestovného ruchu Dedinky so svojou priehradou Palcmanská Maša tentokrát prilákalo turistov a iných návštevníkov do barokovo-klasicistického Kostola Nanebovzatia Panny Márie,
kde už tradične o 10.00 pokračuje nedeľná omša koncertným vystúpením speváckych zborov, predstavujúcich liturgickú a chrámovú hudbu. Tohto roku sa tu predstavil vokálny súbor Gregoriana z Košíc s umeleckým vedúcim Marekom Kleinom, ktorý pravidelne účinkuje pri latinských omšiach v Dóme sv. Alžbety a na koncertných vystúpeniach sa venuje oživovaniu hudobnej histórie Slovenska. V svojom programe Il illo tempore predstavil chrámový spev, vychádzajúc zo Spišského antifonára a košického polyfónneho zborníka s mariánskou tematikou tak, ako „v tom čase“ znel v slovenských chrámoch do roku 1600.
Drobnosti majstrov renesancie a baroka zazneli v nedeľu predpoludním v gotickom kostole sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, kde súbor starej hudby Musica Poetica z Trenčína pod vedením Dušana Dobiáša rozozvučal repliky svojich dobových historických nástrojov a ich krásnu hudbu umocňoval aj svojimi krásnymi dobovými kostýmami.
Duchovné i svetské skladby gotiky, renesancie i baroka v skladbách významných skladateľov z 11.-17. storočia (Monteverdi, Todino, Vivaldi, Bruckner, Susato a i.), ale i anonymná skladba - Vernosť, láska, pokora z hudobného zborníka z archívu trenčianskeho kláštora jezuitov a piaristov "Rationales Domini Trenciensis 1662", či hudba starého Írska priniesla poslucháčom nevšedné hudobné zážitky.
Chvíľky pred ďalším koncertom v Čečejovciach návštevníci venovali prehliadke Kráľovskej aleje - aleje so siedmimi impozantnými drevenými sochami v nadživotnej veľkosti, predstavujúcimi významných stredovekých kráľov z piatich storočí, ktorí priamo pôsobili na území Abova.Obec má ambíciu položiť základ pre skanzen drevených sôch známych historických osobností v Košickom kraji a má v úmysle rozšíriť túto atraktívnu aleju o ďalšie sochy, tak možno sa tam niektorý z kráľov dočká aj svojej kráľovnej. Potom sa už v ranogotickom kostole so vzácnymi freskami zo 14. storočia rozozvučala v programe Arie Antiche hudba v podaní Cassovia Baroque Trio (Jozef Bikár – barokové husle, Róbert Kováč – barokové violončelo a Pavol Farkaš – čembalo) a árie z obdobia 17.-18. storočia v podaní operného speváka Igora Kucera. Árie v doprovode tria, ale i sólové virtuózne výstupy jednotlivých inštrumentalistov v skladbách starých majstrov (Caccini, Tartini, Scarlatti, Vivaldi, Caldara, Locatelli, Gluck a i.) zaujali návštevníkov nielen z Gemera, ale i z neďalekých Košíc.
Nedeľu 22. septembra ukončil podvečerný koncert kontrabasového kvarteta Bass Band zo Senca (Ján Krigovský, Ján Prievozník, Metod Podolský a Ján Borza) v Letohrádku Dardanely v Markušovciach.
Kvarteto priblížilo možnosti využitia kontrabasu nielen ako orchestrálneho, ale aj ako sólového nástroja. V programe Il Tutto Mondo Serraodzneli skladby od Mozarta, Laubera, Bacha, Bottessiniho a iných. Ján Krigovský v sprievodnom slove rozobral technické možnosti kontrabasu, popísal možnosti týchto nástrojov hrať napríklad aj ako sláčikové kvarteto – teda dvoje huslí, viola a violončelo, čo následne aj názorne predviedli, pridával úsmevné poznámky, vyzval poslucháčov, aby vyslovili svoje pocity po zahratej skladbe La Sonnambula a spoločne sa zavďačili aj prítomným deťom prídavkom z hudby k filmu Snehulienka a sedem trpaslíkov. Večer pokračoval individuálnou prehliadkou letohrádku, v ktorom je v súčasnosti múzeum klávesových nástrojov a skončil v príjemnej družnej debate pri malom pohostení, na ktoré už tradične všetkých prítomných srdečne pozvala riaditeľka múzea v Markušovciach Bernadeta Kicková.
Festival vyvrcholil v pondelok 23. septembra v kaštieli v Betliari netradičnou hudobno-dramatickou prehliadkou kaštieľa a Návštevou u grófa Andrássyho, v podobe drobných zážitkov a udalostí z prostredia a zo života tohoto významného šľachtického rodu.
V záverečnom koncerte sa predstavil český komorný súbor Ensemble Fiorello, ktorý sa zaoberá interpretáciou starej hudby na dobových nástrojoch, alebo na ich kópiách. Súbor v zložení Lucie Rozsnyó - soprán, Michala Roubalová – baroková zobcová flauta, Jakub Kydlíček, a.h. zobcová flauta, Jana Vavřínková – viola a barokový tanec, Helena Matyášová – violončelo a Edita Keglerová – čembalo, uviedol vokálno-inštrumentálne skladby, hrané v 17. – 18. storočí na šľachtických dvoroch významných kultúrnych centier vtedajšej Európy. Keďže nevyhnutnou súčasťou dvorskej zábavy bol popri hudbe aj tanec, preto súbor do svojho koncertného programu zaradil aj dobové tanečné choreografie. Koncert Les plaisirs de Versailles - hudba a tanec na dvore Kráľa Slnka v pôsobivých skladbách J. J. Fuxa, J. S. Bacha, J. B. de Bousseta, M. Lamberta J. B. Lullyho a i. bol dôstojným zakončením prehliadky historickej hudby na Gotickej ceste.
Mimoriadne veľký záujem poslucháčov najmä o slávnostný úvodný koncert v Štítniku i záverečný v Betliari, podobne však veľký záujem aj o koncert v Krásnohorskom Podhradí, Rožňave, Markušovciach i na všetkých ostatných iných miestach je presvedčivým dôkazom, že festival významnou mierou prispieva k propagácii klasickej hudby a kvalitného interpretačného umenia a svoje poslanie šíriť hudbu a umenie medzi širokým obecenstvom splnil. K čomu istotne svojou mierou prispelo nielen informačné, ale aj citlivé, vycibrené a poetické hovorené slovo oboch moderátorov, po ktorom sa mohli prítomní poslucháči v príjemnej atmosfére uvoľnene ponoriť do sveta hudby a preciťovať tak jej tajomnú silu. Zdá sa, že zanietených ľudí pre vážnu hudbu stále pribúda. Preto aj bolo príjemné počúvať kladné hodnotenia účastníkov po skončení jednotlivých koncertov, ako i na záverečnom soaré pod magnóliou v Betliari. Skvelé zážitky milovníkov hudobného umenia i vstup nových účastníkov do sveta klasickej hudby nech je najväčším poďakovaním Gemerskému osvetovému stredisku v Rožňave, ďalším usporiadateľom a aj všetkým ostatným nadšencom zapojeným do organizácie tohto ojedinelého podujatia.
Marta Mikitová
{gallery}kultura/aae/13/stitnik{/gallery}

































Príťažlivý a ojedinelý festival Ars Antiqua in Via Gothica je podľa programového vyhlásenia „uznávaným medzinárodným koncertným podujatím, ktoré návštevníka sprevádza prostredníctvom starého umenia svetskými a cirkevnými architektonickými pamiatkami, i prírodným bohatstvom v regiónoch Gemera, Spiša a Abova. Miesta jednotlivých koncertov s úžasným géniom loci každoročne umocňuje čaro historickej hudby v podaní renomovaných umelcov z oblasti starej hudby.“ V svojom 12. ročníku sa stal festival jedným z kľúčových podujatí dlhodobého programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita – Krajina nespoznaná, a jedným z hlavných programových súčastí projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. „Tohtoročnú dramaturgiu sme poňali ako možnosť ukázať sa svetu s tým najlepším, čo ponúka slovenská a česká kultúra. Slovensko-českým programom deklarujeme nielen naše nadštandardné susedské i ľudské vzťahy, ale predstavíme aj niekoľko "československých" hudobných telies, ako napríklad pražský Orchestr Berg,
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-