TVORIVÉ DIELNE PRE DETI, ALE AJ DOSPELÝCH
Od pondelka (20.11.) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa vyplnia zaujímavými aktivitami. V textilnej dielni ponúkajú organizátori v priebehu týždňa pre deti základných škôl učenie sa zápästkovej technike, výrobu modrotlače, násteniek v tradičnej domácnosti. K dispozícii bude aj dielňa pre dospelých, ktorá sa bude konať v utorok (21.11.) od 17.00 hod v textilnej dielni, kde budú mať možnosť záujemcovia absolvovať workshop s Petrom Trnkom a naučiť sa tradičné techniky výroby modrotlače. Peter Trnka pokračuje v rodinnej tradícii výroby modrotlače už ako piata generácia. V Ivanke pri Dunaji má postavenú vlastnú dielňu, v ktorej od roku 2010 pracuje a experimentuje s technologickými postupmi.
Ďalej v muzikantskej dielni vzácni hostia, Lukáš Janoška z Pohorelej a Gabriel Farkaš zo Silickej Brezovej, naučia deti vyrábať samozvučné hudobné nástroje furmanské biče a zvonce. Tento rok Dom tradičnej kultúry Gemera prvýkrát sprístupní aj gastronomickú dielňu, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšajú, ako sa vyrábajú syrové výrobky a špeciality z Rožňavského Bystrého.
Hrnčiarska dielňa bude hostiť manželov Drímajovcov, ktorí predstavia Belujské hrnčiarstvo, no v priebehu týždňa sa tu budú vyrábať aj hlinené zvončeky. Zvoncom a zvoncovej tradícii sa budeme venovať aj v stredu (22.11.), kedy v rámci cyklu folklórnych večerov privítame vzácneho nositeľa tradícií zo Šumiaca Miklóša Gigaca so svojimi hosťami a Michala Molčana z Rejdovej. Títo páni nám predstavia a porozprávajú svoje skúsenosti s výrobou a používaním zvoncov v rázovitých obciach Rejdová a Šumiac. V rámci tohto večera bude sprístupnená výstava modrotlačových výrobkov zo zbierky Petra Trnku.
FINALISTI ZEM SPIEVA
„Bohatú folklórnu ponuku Domu tradičnej kultúry Gemera tento rok spestríme aj programom hostí z Podpoľania. Finalisti súťaže Zem spieva prijali naše pozvanie a predvedú nám tradičné rozkazovačky, ktoré boli typické pre tento región. Paľáčovci a Rozkazovači z Hrochote sú známi svojím originálnym prejavom, zemitým štýlom hrania a spevom, ktorý je určite nenahraditeľný v tejto podobe. Diváci ich uvidia vo štvrtok (23.11.) večer o 19.00,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
KERAMIKA V GASTRONÓMII
„Vo štvrtok (23.11.) od 17.00, čiže ešte pred programom Paľáčovci a Rozkazovači z Hrochote v našej gastronomickej dielni predstavíme možnosti využitia tradičného hlineného riadu. To, že ako sa v nich pripravuje jedlo na varenie a pečenie, prezradí mladý Majster ľudovej výroby, známy maďarský keramikár Zoltán Horváth z Kazincbarciky,“ uvádza Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
SPEVÁCKE DOMY NA GEMERI
V piatok (24. 11.) o 19.00 sa uskutoční v multifunkčnej sále Domu tradičnej kultúry Gemera ďalší zo série speváckych domov. Pozvanie prijala vedúca ženskej speváckej skupiny Trnki, Táňa Salajová so staršími speváčkami z Telgártu a Ľudová hudba Mira Kapca. Vyučovať sa budú horehronské piesne zo Šumiaca, Telgártu a Vernára.
GALAPROGRAM ČO STARÍ Pamätajú, MLADÍ ZACHOVAJÚ
„V sobotu 25. novembra festival zavŕši galaprogram, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstavia folklórne skupiny Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej, Stromíš z Vlachova, Dolina z Gemerskej Polomy, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy a sólisti. Hlavným hosťom večera bude Ženská spevácka skupina Trnki a Ľudová hudba Mira Kapca z Banskej Bystrice.
Galaprogram bude prebiehať v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 hodine a 19.00 hodine,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Predpredaj vstupeniek: Dom tradičnej kultúry Gemera Po-Pi 9:00-15:00
Rožňava, Betliarska 8.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Podrobnosti o programe: www.gos.sk
M. Hlaváčová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-