Bohatý program
Hosťami budú mnohé osobnosti - renomovaní kuchári Michal Konrád, ktorý predvedie aj live varenie v kooperácii so spoločnosťou KEMA - expertmi na profesionálne kuchyne. Svoj príbeh príde povedať i Lukáš Heuser, držiteľ prestížneho ocenenia „The Best Chef Awards“ v kategórii excellent, ktorý prispeje svojimi odbornými znalosťami.
Predstaví sa aj biznis mentor Imrich Kováľ z Merinea, ktorý odprezentuje tému o umelej inteligencii. Pridajú sa podnikatelia z regiónu z kaviarní Padme a Renys, o krásnom projekte Starej Tržnice porozpráva primo jej zakladateľ Vladimír Kováč. A o svojich výrobkoch a podnikaní povedia aj regionálni výrobcovia Rejdovka a Ovocovo.
Mladú generáciu iste osloví inšpiratívny riaditeľ Šimák Zámok Pezinok, Lukáš Špilák, študentka a stážistka z Michelin reštaurácii, Monika Pekarčíková i influencerka Xoxaxik.
Na Vianoce sa inšpirujeme spoločne s TIK Brno.
Prepojenie regiónu a osobností
Jaroslav Hric, riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, zdôrazňuje význam podujatia:
„Našou konferenciou sa snažíme prinášať do regiónu vedomosti úspešných ľudí, pôsobiacich v službách, a ich inšpiratívne príbehy. Spolu so spíkrami nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia chceme pomôcť zlepšovať to, čo ponúkame návštevníkom i obyvateľom v regióne – v reštauráciách, kaviarňach, hoteloch, a tiež pri organizovaní podujatí. Som si istý, že aj tento ročník si udrží kvalitu, ktorú sme v minulosti nastavili, a že to bude produktívny a inšpiratívny deň pre všetkých účastníkov.“
Simona Budinská, spoluorganizátorka konferencie, k tomu dodáva:
„Cieľom našej konferencie je spojenie odborníkov z gastronómie a cestovného ruchu, aby sme si navzájom vymenili skúsenosti a inšpirácie. Veríme, že práve na takýchto podujatiach môžeme posunúť našu gastronomickú kultúru ďalej a ukázať, akými kvalitnými službami môžeme obohatiť nielen našich návštevníkov, ale aj domácich.“
Program Mini (ne)konferencie Gastrolove Gemer:
1. Lepšie služby v regiónoch
8:30 – 9:00: Registrácia účastníkov
9:00 – 9:15: Otvorenie a príhovory hostí (Simona Budinská, Jaroslav Hric)
9:15 – 9:45: Inšpiratívne príbehy (Renys a Padme) – panelová diskusia, moderuje Simona Budinská
9:45 – 10:15: Ako priniesť svetové ocenenia do Lučenca (Lukáš Heuser) – rozhovor
10:15 – 10:30: Coffee break (Mlsna káva & Breznianska cukráreň)
10:30 – 11:00: Stará tržnica – cesta k „chutnému“ a živému verejnému priestoru (Vladimír Kováč) – prezentácia
11:00 – 11:30: Druhé najlepšie Vianoce (TIK Brno) – prezentácia
11:30 – 12:00: Tradičné a pritom inovatívne regionálne produkty (Rejdovka & Ovocovo) – panelová diskusia, moderuje Jaro Hric
12:00 – 13:00: Obed (na objednávku za účastnícky poplatok)
2. Gastro
3:00 – 13:30: Ako oslovovať mladú generáciu (Lukáš Špilák) – rozhovor
13:30 – 14:00: Ako preniesť svetové gastro na Slovensko (Monika Pekarčíková) – prezentácia
14:00 – 14:45: Od michelinských reštaurácií po závodné kuchyne (Kema) – ukážky a prezentácia
14:45 – 15:00: Coffee break (Mlsna káva & Kema)
3. Marketing
15:00 – 15:15: Ako vyzerá práca influencerky (Klaudia Brnčíková – Xoxaxik) – prezentácia + diskusia
15:15 – 16:00: Umelá inteligencia v marketingu (Imrich Kovaľ) – prezentácia + príklady
Mini (ne)konferencia Gastrolove je ideálnou príležitosťou pre profesionálov z gastronomického a cestovného ruchu obohatiť svoje vedomosti, vymeniť si skúsenosti a načerpať inšpiráciu v tradičnom, no zároveň modernom duchu regiónu Gemer a Salaša Zbojská.
Partneri podujatia:
Kávičkári.sk
KEMA
Mlsna Cava
Šimák Zámok Pezinok
Breznianska Cukráreň
Kontakt pre médiá:
Mgr. Veronika Straková
Tím OOCR GEMER
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.