Muránska planina (8)
Leto na Muránskej planine prinesie botanické workshopy pre verejnosť
Napísal(a) OOCR GEMER
Muránske hradné hry 2026 priblížia turecké časy, remeslá aj príbeh Muránskeho hradu
Napísal(a) JH
Muránska planina ukázala, že tma má hodnotu: odborná konferencia aj Deň Slnka spojili veda a zážitky
Napísal(a) J. Ulický
Revúca, 5. mája 2026 - Litterra v Revúcej sa na prelome apríla a mája stala miestom, kde sa stretli vedci aj verejnosť pri téme, ktorá je čoraz aktuálnejšia – vzťahu človeka k svetlu a tme. Pri príležitosti 2. výročia založenia Parku tmavej oblohy Muránska planina sa uskutočnila odborná konferencia spolu s podujatím Deň Slnka, ktoré spoločne ponúkli pohľad na problematiku svetelného smogu z viacerých perspektív.
Vo štvrtok 30. apríla 2026 sa v priestoroch múzea Litterra konala odborná konferencia zameraná na svetelný smog, ochranu tmavej oblohy a jej vplyv na zdravie, biodiverzitu aj rozvoj regiónov. Program priniesol vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa venovali vplyvu svetla na spánok a cirkadiánne rytmy, meraniu intenzity tmy a monitoringu nočnej oblohy, ako aj environmentálnym dopadom svetelného znečistenia.
Mini (ne)konferencia GASTROLOVE GEMER prinesie príbehy chutí a spolupráce
Napísal(a) OOCR GEMER
Zbojská - Už po štvrtýkrát prichádza Mini (ne)konferencia Gastrolove Gemer, ktorá sa uskutoční v eventovej časti Halaš na Salaši Zbojská 23. októbra 2025 o 9.00. Podujatie so silným mottom „Ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou“ je venované podpore cestovného ruchu a gastronomických služieb (nielen) v regióne Gemer. Tento ročník sľubuje opäť bohatý program, ktorý spojí vášeň, skúsenosti a najnovšie trendy v oblasti gastronómie.
Podujatie organizujú Kávičkári.sk v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer. Cieľom (ne)konferencie je spojiť podnikateľov, producentov, majiteľov ubytovacích zariadení, reštaurácií a kaviarní, ako aj zástupcov inštitúcií, ktoré podporujú cestovný ruch. Účastníci sa môžu tešiť na príbehy úspešných lokálnych projektov, praktické diskusie a neformálny networking, ktorý má prispieť k silnejšiemu prepojeniu ľudí a iniciatív v regióne.
Botanika Gemera: Letné exkurzie do sveta rastlín vás zavedú do prírody Muránskej planiny
Napísal(a) V. Straková
Spoznajte rozmanitý svet Muránskej planiny počas jedinečných letných výletov v rámci projektu Botanika Gemera. Exkurzie sú určené širokej verejnosti – milovníkom prírody, rodinám s deťmi aj záujemcom o botaniku. Návštevníkov zavedú do menej známych lokalít v území Národného parku Muránska planina, kde budú pod vedením odborníčky Judity Kochjarovej objavovať vzácne aj typické druhy rastlín, ako aj ich životné prostredie.
Lúky v okolí Tisovca sú živý priestor plný prepojení, ale aj histórie a výnimočností, ktoré si zaslúžia pozornosť. Príjemná prechádzka krajinou na okraji národného parku umožní návštevníkom nahliadnuť zblízka do kráľovstva prírody a zároveň sa jednoduchým a praktickým spôsobom naučiť rozpoznávať rastliny, ktoré by si inak možno ani nevšimli.
Pozvánka na letné pozorovania nočnej oblohy v srdci Parku tmavej oblohy Muránska planina
Napísal(a) V. Straková
Muránska planina, 19. júna 2025 - Pozývame Vás zažiť nezabudnuteľné letné večery pod hviezdnou oblohou. Obľúbené podujatie Hviezdy nad Muráňom sa vracia aj v roku 2025 so štyrmi termínmi počas prázdnin: 26. júna, 31. júla, 14. augusta a 28. augusta.
Výnimočné pozorovania sa konajú priamo v srdci Parku tmavej oblohy Muránska planina, jednej z najtmavších lokalít na Slovensku, kde umelé svetlo takmer nezasahuje do prirodzenej nočnej scenérie. Vďaka tomu je možné sledovať stovky hviezd, planéty, Mliečnu cestu či vzdialené galaxie voľným okom aj prostredníctvom špičkových ďalekohľadov.
„Letná nočná obloha nad Muránskou planinou je čarovná. Je to príležitosť na chvíľu sa zastaviť, zahľadieť sa do vesmíru a zažiť neopakovateľné ticho divočiny,“
Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka
Napísal(a) J. Ulický
Revúca – Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka s koncertom Hudby z Marsu. Pri tejto príležitosti na vás čaká program spájajúci zábavu, vzdelanie a osvetu v oblasti ochrany nočnej oblohy a astronómie.
V piatok 2. mája sa v priestoroch konferenčnej sály múzea Litterra v Revúcej uskutoční slávnostné dopoludnie určené pre odbornú verejnosť a médiá. Pozvaných hostí čakajú prezentácie týkajúce sa aktivít Parku tmavej oblohy, oblastí tmavej oblohy z Českej republiky, prednášku o svetelnom znečistení, ale aj vernisáž astrofotografii. Predstavené budú aj termíny obľúbených nočných pozorovaní z lokality Veľká lúka v Národnom parku Muránska planina. Priaznivci astronomickej tematiky sa tak môžu začať tešiť na nadchádzajúce pozorovania počas leta 2025, ktoré vám priblížia milióny hviezd nad planinou. Budete môcť pozorovať súhvezdia letnej nočnej oblohy, planéty Saturn a Mars, ale aj obľúbené Perzeidy – tak ako ste ich ešte nikdy nevideli.
Na Muránskej planine vzniklo jedinečné územie s označením “Park tmavej oblohy”
Napísal(a) E. Žilková
Salaš Zbojská – V piatok 3. mája 2024 na Salaši Zbojská predstavitelia okresnej organizácie cestovného ruchu Gemer podpisom memoranda slávnostne oznámili vznik nového parku tmavej oblohy na Muránskej planine, ktorý bude slúžiť na ochranu nočnej oblohy a hviezdneho neba. Tento krok je dôležitým míľnikom k zachovaniu jedinečnej tmavej atmosféry pre pozorovanie hviezd na tomto území, ktorú chcú priblížiť nielen miestnym obyvateľom, ale predovšetkým návštevníkom zo Slovenska i celého sveta. Park tmavej oblohy vznikol pri príležitosti 30. výročia medzinárodného dňa Slnka.
Muránska planina je, okrem iného, známa aj vďaka jedinečnej tmavej oblohe, ktorá je ideálnym miestom pre pozorovania nočnej oblohy. Cieľom vyhlásenia parku tmavej oblohy je zachovať a chrániť toto tmavé územie pre súčasné aj budúce generácie.
Národný park Muránska planina je miestom pre milovníkov astronómie a pozorovateľov hviezd, ale aj priestorom pre turistov, ktorí si budú môcť vychutnať jedinečnú atmosféru nočnej oblohy ďaleko od svetelného smogu mestských oblastí počas organizovaných podujatí s pracovníkmi z hvezdárne v Rimavskej Sobote.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-