utorok, 14 júl 2026 14:05
Nový náučný chodník LESNÁ HÁDANKA prepojí Prednú Horu so Sysľoviskom a Obroviskom Doporučený
Napísal(a) J. Ulický
Revúca – 14. júl – Rodiny s deťmi, rekreační turisti aj milovníci prírody majú nový dôvod zastaviť sa na Prednej Hore. Vďaka novému náučnému chodníku LESNÁ HÁDANKA môžu objaviť cestu vedúcu k obľúbenému Sysľovisku a Obrovisku úplne novým spôsobom – prostredníctvom nenáročnej lesnej prechádzky doplnenej o informačné zastavenia a zaujímavosti o prírode Muránskej planiny. Projekt rozširuje ponuku zážitkového cestovného ruchu v regióne a podporuje udržateľnejšie spoznávanie jedného z najcennejších prírodných území Slovenska.
Nový chodník vedie lesným prostredím medzi Prednou Horou a lokalitami Sysľovisko a Obrovisko. Popri príjemnej približne hodinovej prechádzke ponúkne návštevníkom tematické zastavenia s informáciami o okolitej prírode, lese a zaujímavostiach tejto časti Národného parku Muránska planina.
Cieľom projektu je nielen rozšíriť ponuku cestovného ruchu, ale zároveň motivovať návštevníkov, aby namiesto presunu autom využili pešiu trasu a spoznali krásy regiónu priamo počas cesty. (Pozn. red.: Trasa chodníka je zároveň interaktívna, pretože na niekoľkých oddychových zastaveniach, kde sú okrem informačných panelov umiestnené aj panely s úlohami, ktoré návštevníci riešia a zbierajú indície, aby napokon na záver vyplnili tajničku a objavili tak Lesnú hádanku, podľa ktorej je vlastne celý náučný chodník aj pomenovaný.)
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Beljak zdôraznil, že práve takéto projekty pomáhajú rozvíjať región citlivým spôsobom. „Rozvoj cestovného ruchu nie je iba o budovaní veľkých atrakcií. Rovnako dôležité sú projekty, ktoré prirodzene prepájajú návštevníkov s prírodou a zároveň pomáhajú miestnym komunitám. Náučný chodník LESNÁ HÁDANKA vytvára nový turistický produkt, ktorý podporuje aktívny pohyb, vzdelávanie aj ochranu prírodného dedičstva Muránskej planiny. Teší ma, že aj vďaka podpore kraja vznikajú zmysluplné projekty s dlhodobým prínosom pre región.“
Projekt vznikol v úzkej spolupráci OOCR GEMER, obce Muránska Huta a ďalších partnerov pôsobiacich v území. Výkonný riaditeľ OOCR GEMER Ing. Jaroslav Hric považuje nový chodník za ďalší krok v budovaní kvalitnej turistickej infraštruktúry. „Moderný návštevník nehľadá iba cieľ, ale aj samotný zážitok z cesty. Lesná hádanka ponúkne rodinám s deťmi aj individuálnym turistom možnosť spoznávať Muránsku planinu hravou a nenáročnou formou. Veríme, že nový chodník prispeje k predĺženiu pobytu návštevníkov v regióne a zároveň pomôže prirodzene rozložiť návštevnosť medzi jednotlivé lokality.“
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13313/novy-naucny-chodnik-lesna-hadanka-prepoji-prednu-horu-so-sysloviskom-obroviskom#sigProGalleria813d4284ca
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/smutocne/smutocne-oznamy/456/muranska-planina/13313/novy-naucny-chodnik-lesna-hadanka-prepoji-prednu-horu-so-sysloviskom-obroviskom#sigProGalleria813d4284ca
Projekt zahŕňal prípravu odborných textov, výrobu drevených informačných panelov, terénne úpravy trasy, jej vyznačenie a osadenie jednotlivých informačných zastavení. Celková hodnota projektu predstavuje 3 105,03 eur, pričom jeho realizáciu podporila Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja prostredníctvom členského príspevku Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER vo výške 2305,03 eur.
Koordinátorka projektu Jana Mladšia pripomína, že ambíciou nebolo vytvoriť len ďalší turistický chodník. „Chceli sme pripraviť trasu, ktorá bude sama o sebe zážitkom. Návštevníci počas prechádzky objavia zaujímavosti o lese, prírode a okolí Prednej Hory, pričom jednotlivé zastavenia ich budú motivovať pozerať sa na krajinu inými očami. Veríme, že Lesná hádanka si rýchlo nájde svojich priaznivcov medzi rodinami aj turistami, ktorí sa do regiónu radi vracajú.“
Prevádzku a pravidelnú údržbu náučného chodníka budú zabezpečovať partneri projektu v spolupráci. Každoročne bude trasa kontrolovaná a podľa potreby čistená po zimnom období tak, aby zostala bezpečná a atraktívna pre návštevníkov počas celého roka.
Projekt LESNÁ HÁDANKA rozširuje ponuku zážitkového cestovného ruchu na Muránskej planine a nadväzuje na dlhodobú snahu vytvárať turistické produkty, ktoré prepájajú prírodné dedičstvo, vzdelávanie a aktívny oddych. Vznikol tak ďalší atraktívny bod na mape regiónu GEMER, ktorý prispeje k udržateľnému rozvoju cestovného ruchu a ponúkne návštevníkom nový spôsob objavovania jedného z najkrajších území Slovenska.
Mgr. Ján Ulický
destinačný koordinátor OOCR GEMER
Zverejnené v
Náučné chodníky
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.