„Interpretom bude Andrej Naumovich, absolvent Hudobnej akadémie Lübeck, vynikajúci koncertný organista a organizátor hudobného života, ktorý pôsobí v Nemecku (na obr. vpravo). Kombinácia brdársky historický orgán a organista Andrej Naumovich predpovedá mimoriadny koncertný hudobný zážitok,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda občianskeho združenia Alter Nativa v Brdárke, ktoré spomínaný koncert organizuje.
Ako upresnil M. Antal: „Tešiť sa v rámci koncertu môžete na program zostavený z diel autorov ako Hans Leo Haßler (1564 – 1612), Michelangelo Rossi (1602 – 1656), Dieterich Buxtehude (1637 – 1707), Johann Pachelbel (1653 – 1706), Georg Böhm (1661 – 1733), Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), ale odznie aj tvorba súčasného skladateľa Franza Danksagmüllera (*1969).“
Koncert sa koná v sobotu 16. augusta 2025 o 14:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Vo vstupnom 10 eur je zahrnutá aj komentovaná prehliadka tohto unikátneho renesančno-barokového kostola z roku 1696. Rezervácia miest na koncert prebieha online na: Alter Nativa, o. z., Brdárka - rezervácia termínu | Bookio.
Viac o interprétovi Andrejovi Naumovichovi a jeho vášni pre organ tu: Brdárka – čerešňový raj - Hudba na Brdárke
Bližšie informácie o jedinečnom brdárskom organe sa dozviete tu: Brdárka – čerešňový raj - Brdársky organ majstra Wallachyho
Podujatie je realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (web.vucke.sk) v rámci projektu Hudba v čerešňovom raji 2025. Viac o projekte nájdete na: Projekt Hudba v čerešňovom raji 2025 - www.alter-nativa.sk
Hudba na Brdárke aj vďaka dotáciám
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore už spomínaného Košického samosprávneho kraja pri Organovom koncerte, tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktorý nám tento rok prispel v rámci projektu Hudba na Brdárke na tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča a Dominiky Gurbaľovej a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Bittová aj v roku 2026
Famózna Iva Bittová svojou hlasovou dielňou, na ktorej predstavila svoju jedinečnú autorskú hlasovú metodiku Žingora, odštartovala tohtoročnú hudobnú sezónu v Brdárke už 7. júna 2025. Večerným koncertom v miestnom evanjelickom a. v. kostole, ktorý zaplnila táto hudobná diva do posledného miesta, zanechala vo všetkých prítomných nezabudnuteľné dojmy. Na 
koncerte vystúpili aj absolventi hlasovej dielne.
Hlavným partnerom týchto podujatí bol Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Bližšie o projekte na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Iva Bittová prisľúbila účasť aj na jeseň 2026, kedy sa v Brdárke plánuje víkendová hlasová dielňa. Predbežné prihlasovanie prebieha online už v týchto chvíľach, viac na:
Iva Bittová v Brdárke aj v roku 2026 - www.alter-nativa.sk
O mimoriadne zaujímavý program v Brdárke nebude núdza ani počas zvyšku tohto leta a blížiacej sa jesene. Pripravené sú ďalšie hudobné dielne a koncerty, ako aj jesenné remeselné kurzy. Bližšie informácie už čoskoro v ďalšom tlačovom ozname.
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete aj na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Foto: Andrej Naumovich – súkromný archív A. Naumovicha; Iva Bittová – foto Lucia Kormošová
Text: Lucia Kormošová, Ing., e-mail:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.