„Interpretom bude Andrej Naumovich, absolvent Hudobnej akadémie Lübeck, vynikajúci koncertný organista a organizátor hudobného života, ktorý pôsobí v Nemecku (na obr. vpravo). Kombinácia brdársky historický orgán a organista Andrej Naumovich predpovedá mimoriadny koncertný hudobný zážitok,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda občianskeho združenia Alter Nativa v Brdárke, ktoré spomínaný koncert organizuje.
Ako upresnil M. Antal: „Tešiť sa v rámci koncertu môžete na program zostavený z diel autorov ako Hans Leo Haßler (1564 – 1612), Michelangelo Rossi (1602 – 1656), Dieterich Buxtehude (1637 – 1707), Johann Pachelbel (1653 – 1706), Georg Böhm (1661 – 1733), Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), ale odznie aj tvorba súčasného skladateľa Franza Danksagmüllera (*1969).“
Koncert sa koná v sobotu 16. augusta 2025 o 14:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Vo vstupnom 10 eur je zahrnutá aj komentovaná prehliadka tohto unikátneho renesančno-barokového kostola z roku 1696. Rezervácia miest na koncert prebieha online na: Alter Nativa, o. z., Brdárka - rezervácia termínu | Bookio.
Viac o interprétovi Andrejovi Naumovichovi a jeho vášni pre organ tu: Brdárka – čerešňový raj - Hudba na Brdárke
Bližšie informácie o jedinečnom brdárskom organe sa dozviete tu: Brdárka – čerešňový raj - Brdársky organ majstra Wallachyho
Podujatie je realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (web.vucke.sk) v rámci projektu Hudba v čerešňovom raji 2025. Viac o projekte nájdete na: Projekt Hudba v čerešňovom raji 2025 - www.alter-nativa.sk
Hudba na Brdárke aj vďaka dotáciám
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore už spomínaného Košického samosprávneho kraja pri Organovom koncerte, tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktorý nám tento rok prispel v rámci projektu Hudba na Brdárke na tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča a Dominiky Gurbaľovej a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Bittová aj v roku 2026
Famózna Iva Bittová svojou hlasovou dielňou, na ktorej predstavila svoju jedinečnú autorskú hlasovú metodiku Žingora, odštartovala tohtoročnú hudobnú sezónu v Brdárke už 7. júna 2025. Večerným koncertom v miestnom evanjelickom a. v. kostole, ktorý zaplnila táto hudobná diva do posledného miesta, zanechala vo všetkých prítomných nezabudnuteľné dojmy. Na
koncerte vystúpili aj absolventi hlasovej dielne.
Hlavným partnerom týchto podujatí bol Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Bližšie o projekte na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Iva Bittová prisľúbila účasť aj na jeseň 2026, kedy sa v Brdárke plánuje víkendová hlasová dielňa. Predbežné prihlasovanie prebieha online už v týchto chvíľach, viac na:
Iva Bittová v Brdárke aj v roku 2026 - www.alter-nativa.sk
O mimoriadne zaujímavý program v Brdárke nebude núdza ani počas zvyšku tohto leta a blížiacej sa jesene. Pripravené sú ďalšie hudobné dielne a koncerty, ako aj jesenné remeselné kurzy. Bližšie informácie už čoskoro v ďalšom tlačovom ozname.
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete aj na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Foto: Andrej Naumovich – súkromný archív A. Naumovicha; Iva Bittová – foto Lucia Kormošová
Text: Lucia Kormošová, Ing., e-mail:
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-