„Matej účastníkom priblíži viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú hudobnú interpretáciu nielen na pódiu, ale aj mimo neho. Preskúma s účastníkmi workshopu techniky sebapozorovania, ktoré im pomôžu hlbšie vnímať seba a svoje telo a používať ho efektívnejšie bez nadmernej záťaže, stresu a trémy v hudobnom aj bežnom živote, a ktoré im zároveň pomôžu interpretovať a tvoriť hudbu,“ priblížil obsahovú náplň hudobnej dielne Marcel Antal, predseda o. z. Alter Nativa v Brdárke.
Hudobný workshop vyvrcholí zapojením (improvizáciou) účastníkov v rámci večerného koncertu o 18:00.
„Matej Tkáč sa úspešne prezentuje na poli klasickej i alternatívnej hudby, či už ako sólista, alebo v sláčikových kvartetách alebo iných hudobných zoskupeniach. Jeho hudobné a spevácke sebavyjadrenie prestupuje človeka až do hĺbky. V pokojnej atmosfére Brdárky nás prostredníctvom svojej hudby a spevu vovedie aj do svojho vnútorného sveta, v ktorom sa autenticky dotýka i neľahkých tém ako boj s náročnou chorobou či strata najbližších a kladie si otázku, kam nás život zavedie, ak sa mu odovzdáme a necháme ho voľne plynúť. Odpoveď tento všestranný umelec nachádza v cnostiach ako láska, nádej, ľudskosť, spolupatričnosť, ochota načúvať a neustále posúvať samého seba, čo sa naplno prejavuje aj v jeho umeleckom bytí. Príďte si do čerešňového raja vypočuť interpretovu úprimnú hudobnú spoveď ochutenú o jeho vokály a nadčasové violončelo,“ pozval na koncert M. Antal.
Vstupné na koncert je 7.– eur. Počas večerného koncertu budú môcť prítomní hostia absolvovať aj komentovanú prehliadku unikátneho brdárskeho renesančno-barokového Evanjelického a. v. kostola z roku 1696, v ktorom sa koncert uskutoční.
Matej Tkáč absolvoval štúdium hry na violončelo na Konzervatóriu v Žiline (2014 – 2019) pod vedením Mgr. art. Květy Glasnákovej a Vysokú školu múzických umení v Bratislave (2019 – 2024) u významného slovenského pedagóga a sólistu prof. Jozefa Podhoranského. Téme pozornosti a koncentrácie sa aktívne venuje niekoľko rokov a spracoval ju i vo svojej diplomovej práci na VŠMU.
V rokoch 2019 – 2022 pôsobil ako učiteľ hry na violončele v Základnej umeleckej škole Karola Pádivého v Trenčíne. Momentálne pedagogicky pôsobí od roku 2021 na Konzervatóriu v Žiline a od roku 2023 aj v Základnej umeleckej škole Júliusa Kowalského v Bratislave, kde svoje poznatky a skúsenosti zúročuje a prehlbuje. Dlhodobo hráva v zostave Nany Hudák a SHZ, ale jeho umelecké podanie ste mohli uzrieť aj na koncertoch Longital suita, Katky Koščovej, Miriam Kaiser, Jana Smolíka a mnohých iných hudobných interpretov. Jeho meno nájdete aj v kreditoch albumov Pesničky pre Jonatána od Jany Kirschner alebo Breviár magických rastlín od Chill on the Sun. Hral taktiež napríklad v sláčikovej sekcii nahrávky To okolo nás od skupiny Para. Aktívne sa venuje nielen hraniu, ale aj komponovaniu a aranžovaniu hudby. Na svojom konte má svoj debutový album Škovránok.
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych 
brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja (pri Organovom koncerte, ktorý sa konal v Brdárke uplynulú sobotu), tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, vďaka podpore ktorého sme pripravili tento rok v rámci projektu Hudba na Brdárke tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča 
a Dominiky Gurbaľovej (na obr. vľavo) a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal.
Sériu tohtoročného hudobného vzdelávania v Brdárke zavŕši 13. septembra 2025 hudobná dielňa Ako vzniká pieseň talentovanej slovenskej speváčky, skladateľky a multiinštrumentalistky Dominiky Gurbaľovej. Výstupy tohto interaktívneho workshopu, zameraného na kreatívne prístupy pri komponovaní a aranžovaní piesní, budú prezentované na večernom koncerte v spolupráci s uznávaným gitaristom a skladateľom Petrom Tóthom.
Ing. Lucia Kormošová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.