„Matej účastníkom priblíži viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú hudobnú interpretáciu nielen na pódiu, ale aj mimo neho. Preskúma s účastníkmi workshopu techniky sebapozorovania, ktoré im pomôžu hlbšie vnímať seba a svoje telo a používať ho efektívnejšie bez nadmernej záťaže, stresu a trémy v hudobnom aj bežnom živote, a ktoré im zároveň pomôžu interpretovať a tvoriť hudbu,“ priblížil obsahovú náplň hudobnej dielne Marcel Antal, predseda o. z. Alter Nativa v Brdárke.
Hudobný workshop vyvrcholí zapojením (improvizáciou) účastníkov v rámci večerného koncertu o 18:00.
„Matej Tkáč sa úspešne prezentuje na poli klasickej i alternatívnej hudby, či už ako sólista, alebo v sláčikových kvartetách alebo iných hudobných zoskupeniach. Jeho hudobné a spevácke sebavyjadrenie prestupuje človeka až do hĺbky. V pokojnej atmosfére Brdárky nás prostredníctvom svojej hudby a spevu vovedie aj do svojho vnútorného sveta, v ktorom sa autenticky dotýka i neľahkých tém ako boj s náročnou chorobou či strata najbližších a kladie si otázku, kam nás život zavedie, ak sa mu odovzdáme a necháme ho voľne plynúť. Odpoveď tento všestranný umelec nachádza v cnostiach ako láska, nádej, ľudskosť, spolupatričnosť, ochota načúvať a neustále posúvať samého seba, čo sa naplno prejavuje aj v jeho umeleckom bytí. Príďte si do čerešňového raja vypočuť interpretovu úprimnú hudobnú spoveď ochutenú o jeho vokály a nadčasové violončelo,“ pozval na koncert M. Antal.
Vstupné na koncert je 7.– eur. Počas večerného koncertu budú môcť prítomní hostia absolvovať aj komentovanú prehliadku unikátneho brdárskeho renesančno-barokového Evanjelického a. v. kostola z roku 1696, v ktorom sa koncert uskutoční.
Matej Tkáč absolvoval štúdium hry na violončelo na Konzervatóriu v Žiline (2014 – 2019) pod vedením Mgr. art. Květy Glasnákovej a Vysokú školu múzických umení v Bratislave (2019 – 2024) u významného slovenského pedagóga a sólistu prof. Jozefa Podhoranského. Téme pozornosti a koncentrácie sa aktívne venuje niekoľko rokov a spracoval ju i vo svojej diplomovej práci na VŠMU.
V rokoch 2019 – 2022 pôsobil ako učiteľ hry na violončele v Základnej umeleckej škole Karola Pádivého v Trenčíne. Momentálne pedagogicky pôsobí od roku 2021 na Konzervatóriu v Žiline a od roku 2023 aj v Základnej umeleckej škole Júliusa Kowalského v Bratislave, kde svoje poznatky a skúsenosti zúročuje a prehlbuje. Dlhodobo hráva v zostave Nany Hudák a SHZ, ale jeho umelecké podanie ste mohli uzrieť aj na koncertoch Longital suita, Katky Koščovej, Miriam Kaiser, Jana Smolíka a mnohých iných hudobných interpretov. Jeho meno nájdete aj v kreditoch albumov Pesničky pre Jonatána od Jany Kirschner alebo Breviár magických rastlín od Chill on the Sun. Hral taktiež napríklad v sláčikovej sekcii nahrávky To okolo nás od skupiny Para. Aktívne sa venuje nielen hraniu, ale aj komponovaniu a aranžovaniu hudby. Na svojom konte má svoj debutový album Škovránok.
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych
brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja (pri Organovom koncerte, ktorý sa konal v Brdárke uplynulú sobotu), tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, vďaka podpore ktorého sme pripravili tento rok v rámci projektu Hudba na Brdárke tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča
a Dominiky Gurbaľovej (na obr. vľavo) a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal.
Sériu tohtoročného hudobného vzdelávania v Brdárke zavŕši 13. septembra 2025 hudobná dielňa Ako vzniká pieseň talentovanej slovenskej speváčky, skladateľky a multiinštrumentalistky Dominiky Gurbaľovej. Výstupy tohto interaktívneho workshopu, zameraného na kreatívne prístupy pri komponovaní a aranžovaní piesní, budú prezentované na večernom koncerte v spolupráci s uznávaným gitaristom a skladateľom Petrom Tóthom.
Ing. Lucia Kormošová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-