Projekt Tradičný rok v gemerskej chiške zdokumentoval nositeľov tradícií v lokalitách štítnickej a slanskej doliny
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zrealizovalo v období od marca 2024 do septembra 2025 výskumný a dokumentačný projekt v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva pod názvom Tradičný rok v gemerskej chiške.
Projekt zmapoval a zdokumentoval nositeľov tradícií gemerských obcí v ich prirodzenom prostredí, v lokalitách štítnickej a slanskej doliny – obciach Čierna Lehota, Kobeliarovo, Vlachovo a Rejdová.
Organizácia výskumu a dokumentácie prebiehala úspešne aj vďaka výbornej spolupráci so samosprávami, miestnymi folklórnymi skupinami, združeniami a aktívnymi jednotlivcami. Poďakovanie patrí aj konkrétnym nositeľom tradícií, ktorými boli: Valéria Valková, Ján Tomes v Čiernej Lehote, Matilda Vilimová v Kobeliarove,
V Rakovnici diváci videli viac kariet pre potrestaných hráčov než gólov
Všetky vyžrebované majstrovské futbalové zápasy mužstiev z regiónu horného Gemera sa v 4. septembrový víkend odohrali. Je to jediné všeobecné pozitívum našich kolektívov. Najväčší ohlas mali iba žiacke kolektívy MFK Rožňava, ktoré svoje zápasy vonku vyhrali a držia si najvyšie priečky v tabuľkách 2. líg. Stále naplno nebodujú dospelí futbalisti MFK Rožňava hrajúci v 4. lige, aj keď s favoritom doma získali bod. Príliš sa nedarí ani ich mladším kolektívom súťažiacim v 3. lige, ktoré držia posledné priečky tabuliek. Majú teda čo naprávať. V 7. lige dospelých kolektívov stále po desiatkach gólov naberajú do svojich sietí futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré. Tentoraz ich nazbierali 13. Aj po tomto víkende konštatujeme, že stále menej mládežníckych družstiev súťaží v okresných súťažiach, čo nedáva dobrú nádej z tejto kategórie do budúcna.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Slovanská kvapka krvi SNP tiekla v Čiernom Potoku už devätnástykrát
Pred Kultúrnym domom v Čiernom Potoku dňa 18.8.2025 už od 07.30 hodine čakalo niekoľko bezplatných darcov krvi, ktorí sa ponáhľali aj do práce, aby mohli včas darovať krv. Túto akciu nazvanú Slovanská kvapka krvi SNP, už po 19.-krát zorganizovala miestna ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Medzi prvými boli Ing. Mária Lakotová, Zuzka Tóthová, Marian Hukel, Slavomír Skalák zo Včeliniec, Mgr. Barnabáš Cselényi, Milan Porubiak a Robert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Miroslav Hukel z Jesenského, Jaroslav Baran z Košíc, Renáta a Nikoleta Kovácsová z Tornale, Štefan Kapec a Adriana Kapcová z Pohorelej. Okrem nich pri tejto príležitosti darovala krv aj Renáta Kovácsová z Tornale, ktorá pracuje v Nemecku, Katarína Kuncz, ktorá býva v mestečku Rikwill, darovala krv vo švajčiarskom Berne, manželia JUDr. Miroslav a JUDr. Jana Bérešovci z Trebišova, Viktor Vincej zo Svinice a a Peter Dúbrava, ktorý študuje, daroval krv v Prahe.
II. Dožinky Banskobystrického samosprávneho kraja budú v Rimavskej Sobote
Po minuloročnej premiére v Banskej Bystrici budú 2. Krajské dožinky v Rimavskej Sobote. V sobotu 27. septembra 2025 sa pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera uskutoční podujatie venované poďakovaniu za úrodu v areáli Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.
Inšpiráciou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre podujatie tohto charakteru boli dožinkové slávnosti v partnerskom Královohradeckom kraji. Návštevníkov 2. Krajských dožiniek Banskobystrického kraja čaká vystúpenie slovenských i maďarských folklórnych kolektívov, obradové odovzdávanie dožinkového venca, ale aj ocenenie najlepších poľnohospodárov, chovateľov a pestovateľov.
Svetový deň cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji: Exkurzia na sopku aj netradičné prehliadky múzeí
Svetový deň cestovného ruchu by sme v roku 2025 radi oslávili zapojením širokej verejnosti, ale aj školských skupín. Preto sme sa v tomto roku ubrali týmito dvoma smermi.
Pre školy sa toto podujatie uskutoční dňa 26.septembra 2025. V doobedňajších hodinách ich pozývame, aby s nami objavili skryté bohatstvo regiónu Gemer-Malohont. V spolupráci s OOCR Gemer pre nich pripravujeme vedomostný kvíz o našom regióne.
Tiež v doobedňajších hodinách tu máme pre stredoškolákov prednášku a netradičné sprevádzanie výstavou v podaní historika Attilu Simona. Pán Simon nám porozpráva o Rimavskej Sobote v období 1919-1945 s názvom Od prechodu k prechodu.
V poobedňajších hodinách by sme radi oslovili žiakov navštevujúcich školské kluby a družiny.
V Sirku privítali seniorov revúckeho okresu na okresnom turistickom zraze. Nechýbali ani seniori z "Lehvatky"
V Sirku na Gemeri sa tento rok 18. septembra konal XXIV. Okresný turistický zraz seniorov revúckeho okresu. ZO JDS Sirk ako začínajúca organizácia, sa svojej hostiteľskej úlohy ujala na výbornú. Výborné počasie, dobrá atmosféra a mnoho priateľských stretnutí prinieslo pre okolo 180 účastníkov veľa pekných zážitkov s krásnymi spomienkami. Pripravili veľmi dobré trasy, poučili z histórie, navarili chutný guláš, napiekli zákusky a postarali sa o dobrú náladu.
Ako každý rok aj tento rok sa ho zúčastnili aj seniori z Revúckej Lehoty a to spolu 11. ZO našej obce ďakuje „kolegom“ zo Sirka, obci Sirk, ktorí pod vedením OO JDS Revúca zabezpečili túto peknú a vydarenú akciu. Toľko nám o tomto podujatí napísala pani Margita Mladšia, predsedníčka ZO JDS z Revúckej Lehoty.
Slnko stále pekne hreje, ale na futbalových ihriskách už padajú červené karty
Futbalové zápasy v kolách, ktoré sa odohrali v treťom septembrovom týždni priniesli zaujímavé výsledky, ale tiež i hru aj na hornom Gemeri. Potešili najmä výsledky a hra v niektorých zápasoch VII. ligy, ale tiež nebývalá účasť divákov na nich. Prekonali dokonca i návštevnosť štvrtoligového MFK Rožňava. Smutnejšie je však v klube dospelých MFK Rožňava, ktorej sa v ostatnom čase nedarí a aj tentoraz nechala tri body v Sobranciach. Darí sa najmladším – žiakom MFK Rožňava v 2. lige, kde sa držia na popredných miestach v tabuľkách. Škoda, že nie všetci futbalisti dodržiavajú pravidlá hry, a tak museli byť najmä hrajúci v VII. lige potrestaní červenými kartami (3). Náš názor je, že úplne zbytočne. Ochudobňujú sa tak o dosiahnuté výsledky a peknú hru.
Hasiči z Jelšavy v Budapešti, Nadlaku a v Tótkomlósi
Druhý septembrový víkend (13. – 14. 09.) patril stretnutiam s dobrovoľnými hasičmi z partnerských miest – maďarského Tótkomlóša a rumunského Nadlaku. V sobotu 13. 09. 25 v Budapešti organizovali Hasičský deň pre dobrovoľných, závodných, ale aj profesionálnych hasičov pod názvom „LÁNGTÉR“ (v preklade priestor ohňa). Toto podujatie sa organizuje už niekoľko rokov, na ktorom sa hasiči môžu zoznámiť s novinkami na úseku požiarnej ochrany – či ide o technické vybavenie, ale aj o ochranné pomôcky.
Na toto podujatie sme dostali pozvanie od veliteľa ÖTE Tótkomlós Sándora Nagya.
Rozhovor s Vladimírom Lukáčom, tajomníkom OFK Vyšná Slaná
OFK Vyšná Slaná bol posledným víťazom 7. futbalovej ligy v okrese Rožňava. V kádri však došlo k zmenám, o ktorých sa dočítame v článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ten pripravil rozhovor s tajomníkom klubu Ing. Vladimírom Lukáčom rozhovor.
Kto prišiel a kto odišiel z kádra pred sezónou 2025 - 2026?
Prišli:
- Richard Tobias Želinský – ukončené hosťovanie v Rožňave
- Peter Rogos ml. – hosťovanie z MFK Rožňava
- Bryan Ruščin – hosťovanie z MFK Rožňava

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-