nedeľa, 27 december 2015 09:36
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša
Fosforové bomby
V októbri 1955 som narukoval na vojenčinu k 17. letištnému práporu v Přerove, ktorý zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Slúžil som u autoroty ako šofér nákladných vozidiel. Bol som ešte nováčik - bažant, keď som dostal cestovný príkaz isť s Tatrou 111 do muničného skladu, odkial som mal previezť ostré výbušné bomby na letište. Sklad sa nachádzal vysoko v lese nad obcou Kokory. Velitel roty mi dal informácie, že z cesty smerom na Olomouc pred obcou je potrebné odbočiť vpravo po lesnej ceste, ktorá ma dovedie priamo k muničáku. V muničáku ma čaká družstvo vojakov z technickej roty, ktorí mi naložia bomby a mám ich odviezť na letisko k hlavnej stojánke bombardérov IL-28.
Zverejnené v
Ing. Marian Slavkay
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa