štvrtok, 17 november 2011 16:36
František Bábela: Homo kanibal a iné básne
Napísal(a) František Bábela
Zverejnené v
Bábela František
Zverejnené v
Bábela František
Zverejnené v
Bábela František
Zverejnené v
František Bábela
Zverejnené v
František Bábela
Zverejnené v
Bábela František
piatok, 13 december 2013 20:18
František Bábela: Ach, tie noci dlhočizné...
Napísal(a) František Bábela
Zverejnené v
Bábela František
streda, 07 marec 2012 10:44
František Bábela: A prišla chvíľa chvály i hnevu...
Napísal(a) František Bábela
Zverejnené v
Bábela František
Zverejnené v
František Bábela
štvrtok, 17 február 2011 17:57
Fragmenty a skice zo školských lavíc (rozpomínania pred zabúdaním)
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
Viac...
piatok, 31 máj 2013 15:54
Fotonávraty Petra Pobočeka k furmanským pretekom v Dobšinej
Napísal(a) Peter Poboček
Zverejnené v
Furmanské preteky
nedeľa, 11 apríl 2010 17:13
Fotografie, ktoré rozprávajú o svadbe Zuzany a Jána Tomkovcov z Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
pondelok, 25 marec 2013 15:52
Fotografie Jána Kekeňáka odložené z Gemera od novembra
Napísal(a) Ján Kekeňák
Zverejnené v
Sochy, busty
štvrtok, 06 november 2014 20:01
Fotografická vstupenka do dávneho teatrálneho sveta
Napísal(a) Silvia Turnerová
Zverejnené v
Bratislava
Strana 606 z 659



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a