Hádam nám covid 19 všetko z futbalových ihrísk neodnesie?!
Napísal(a) MG od
Jesenná nálada zavítala aj na futbalové štadióny nášho regiónu. Poznačila najmä počet gólov vsietených v 6. lige ObFZ Rožňava. Konkuruje im iba rozšírenie coronavírusu, ktorý stále viac a údernejšie útočí na zdravie našich občanov, ale tiež futbalistov i rozhodcov. Presvedčil sa o tom naposledy aj rozhodca Galík, ktorý musel odstúpiť pre covid 19 z nominovania na zápas do Vyšnej Slanej. Museli ho nahradiť iným hlavný rozhodcom. Najviac v tomto kole prekvapilo mužstvo OTJ Honce, ktoré si veľmi cenné tri body priviezlo z náročnej pôdy v Drnave a doplnilo prvým údajom aj tabuľku víťazných zápasov. Nepríjemné je konštatovanie pre hráčov Družby Čoltova, ktorí "nakupujú" u súperov plné spŕšky gólov. V Lipovníku dokonca 14! Slušné výkony podávajú aj žiacke treťoligové družstvá nášho regiónu. Mužstvo Slavošoviec si pomaly zvyká aj na prehry, ktoré v predchádzajúcich sezónach veľmi nepoznalo. Pozrite si výsledky zápasov bližšie.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (2. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:
JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi
V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (1. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložník
Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!
Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.
Majstrovstvá SR v letnom biatlone v Revúcej poznačila druhá vlna pandémie
Napísal(a) Klub biatlonu Magnezit Revúca
Aj najväčšiu letnú akciu biatlonovej obce na Slovensku – Majstrovstvá SR poznačila druhá vlna pandémie. Pôvodný termín (prvý októbrový víkend) bol z dôvodu obáv, ktoré sa nakoniec ukázali ako odôvodnené presunutý o týždeň skôr. Domáci členovia Klubu biatlonu Magnezit Revúca mali čo robiť, aby stihli pripraviť areál do štandardných podmienok, na aké sú pretekári zvyknutí a to všetko v súlade s potrebnými bezpečnostnými a hygienickými opatreniami.
Navyše, pred samotnými MSR neprialo ani počasie. Bohaté skúsenosti z organizácie pretekov a najmä zanietenosť členov klubu biatlonu pre dobrú vec boli počas posledného septembrového víkendu zhodnotené vysokou úrovňou podujatia, ktorú nakoniec rešpektovalo aj počasie.
Kto spočíta množstvo telefonátov a mailových správ, ktoré sa od začiatku septembra rozbehli medzi členmi predsedníctva JDS v podstate s rovnakou témou: „Budeme môcť ísť do Rožňavy? Bude 21. ročník alebo nie? Za akých podmienok?...“ Každý z predsedov v ôsmich KO JDS a rovnako aj členovia ústredia JDS totiž veľmi dobre vedia, koľko príprav, námahy, osobného nasadenia mnohých členov aj funkcionárov JDS obnáša príprava celoslovenských podujatí. A práve v Rožňave, teda aj v KO JDS Košice, sa už viacero mesiacov intenzívne pripravovala tradičná Celoslovenská prehliadka speváckych súborov seniorov. Podľa stupňujúcich sa karanténnych opatrení sa neustále upravoval jej scenár aj organizačné podmienky, lebo s nákazou COVID 19 naozaj nemožno žartovať.
V Lipovníku nevarili čaj, ale strieľali futbalové góly - až 22!
Napísal(a) MG od)
Do histórie futbalu vojde v tomto týždni konštatovanie, že pre zvýšené hodnoty coronavíru 19 na Slovensku, určili na športových a kultúrnych podujatiach iba 50 divákov. Nakoniec ste sa o tom mohli dozvedieť aj z opatrení, ktoré prijal ObFZ Rožňava. Tak sa stalo, že po prvýkrát počas majstrovských zápasov zívali štadióny v našom regióne prázdnotou. Vo výnimočných prípadoch sa však pohybovali počty divákov od 0 po 5. Bolo to pre hráčov zaujímavjé? Rád by som sa na to opýtal každého, kto je aspoň fanúšikom tejto hry. I tak však výsledky zápasov boli v niektorých prípadoch neočakávané. Najmä na tých ihriskách, kde pripadli body našim mužstvám. Napríklad v Budimíre, kde hrala Rožňava, Ale páčili sa aj v nižších súťažiach, napríklad v Rakovnici, v Lipovníku, ale menej už vyzneli pre Čoltovo, alebo pre obidve mužstvá dospelých FK Krásnohorské Podhradie. Nakoniec sa o tom presvedčíte z komentárov. Ešte malá poznámka: Ťažko zrejme bolo hrať v kolektíve, ktorý prišiel na súperove ihrisko s počtom 8, alebo 10 hráčov. Ale aj tam, kde pre červenú kartu nedokončili zápas potrestaní hráči.
V Jelšave dobrovoľní hasiči vykonávajú od polovice septembra preventívno-dezinfekčný postrek v priestoroch ZŠ a MŠ každý piatok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dohode s vedením Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave dobrovoľní hasiči vykonávajú od 14. 09. 2020 preventívno-dezinfekčný postrek v priestoroch ZŠ a MŠ každý piatok v popoludňajších hodinách. Po zhoršení situácie s COVID – 19 sa obnovilo od 24. 10. 2020 vykonávanie preventívnych dezinfekčných postrekov aj v rámci verejných priestorov v meste raz do týždňa – autobusové zastávky na Teplickej a Kúpeľnej ulici a na Námestí republiky, vchod do Denného stacionára a detské ihrisko pri Mestskom dome kultúry..
Okrem verejných priestranstiev sa postrek bude vykonávať aj v mestských budovách – na Mestskom úrade, v Mestskom dome kultúry a v Dome smútku po obradoch.
V týždni od 27. 09. do 30. 09. bol postrek vykonávaný jednorazovo v spoločných priestoroch bytových domoch 273, 274, 275, 277, 279 a 704 na Armádnej ulici a bytových domoch 332, 333 a 334 na Ulici 9. mája. Postrek budú dobrovoľní hasiči vykonávať do odvolania.
FK Tatran Betliar na regionálnych trávnikoch v minulosti
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava, svedčí o tom viacročné účinkovanie vo vyšších súťažiach. Práve o tom je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Š. Tomášika. Článok obsahuje fotografiu, súpisky a umiestnenia v tabuľkách regionálnych súťaží.
Súpisky:
1955 – 1960: Ján Kúkelčík, Vojtech Arvay, Štefan Gróf, Gejza Gróf, Štefan Zvolenský, Tibor Filický, Vladimír Kniška, Ján Hronec, Štefan Antony, Ján Miklošik, Štefan Kasper, Ondrej Šimko, Štefan Šlosár, Gejza Buday, Július Labdavský, Štefan Lišuch, Štefan Tekenös, Vojtech Zatroch, Štefan Krčmár, Ľudovít Benedik, Viliam Kováč, Vladimír Šlosár, Ján Skalský ml., Vojtech Poťmák, Štefan Podolinský, Pavol Rusňák, Karol Nagy – Pál, Ivan Mlynský, Štefan Kaňúr, Július Schwarcz.
Píšuci JUBILANT Ondrej Nagaj a fotografujúci PRIATEĽ LESA Gustáv Hegedűs navštívili Revúcu
Napísal(a) J. Genčanský
„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
Viac...
V Čarovnej studničke sa predstavia remeselní majstri z regiónu, vystúpia sólisti inštrumentalistim, speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik.
Napísal(a) Kolektív GMOS
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás v sobotu 10. októbra 2020, od 10:00 – 15:00 srdečne pozývajú vstúpiť do Čarovnej studničky. Čakáme Vás vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska a v priestoroch dielní remesiel. V rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj sme pre návštevníkov pripravili vzdelávacie a prezentačné podujatie tradičnej ľudovej kultúry a tradičných remesiel. Vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska, na Jesenského ulici č. 5 sa predstavia remeselní majstri z regiónu a vystúpia sólisti inštrumentalisti a speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik. V priestoroch GMOS budú pripravené tvorivé dielne s rôznymi technikami pre deti i dospelých a tiež premietneme filmy z cyklu Po stopách nositeľov tradícií, v produkcii GMOS. Podujatie bude prebiehať v súlade s platnými Opatreniami ÚVZ SR. Nezabudnite si rúška!
USMERNENIE ObFZ ROŽŇAVA KLUBOM V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ
Napísal(a) ObFZ Rožňava
K AKTUÁLNYM OPATRENIAM ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ S PLATNOSŤOU OD 01.10.2020
ObFZ Rožňava oznamuje klubom, že sa v súťažiach riadených ObFZ Rožňava sa pokračuje podľa vyžrebovania za dodržania opatrení hlavného hygienika SR pre zabezpečenie futbalových stretnutí, ktoré sú v platnosti od 1.10.2020:
AKTUÁLNE OPATRENIA ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ:
S účinnosťou od 1. októbra 2020 do odvolania sa všetkým fyzickým osobám a právnickým osobám zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej povahy v počte nad 50 osôb. V prípade hromadných podujatí športovej povahy sa do uvedených limitov započítavajú všetky osoby zúčastnené na hre (hráči, realizačný tím, rozhodcovia, usporiadatelia, podávači).
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
Primárka psychiatrie rožňavskej nemocnice MUDr. Jana Grešková sa stala TOP lekárkou
Napísal(a) J. Fedáková
Primárka psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Jana Grešková sa stala najlepšou lekárkou vo svojom medicínskom odbore. Titul TOP lekár na Slovensku jej udelil odborný týždenník Zdravotnícke noviny na základe ankety, v ktorej hlasovali odborníci a čitatelia novín.
„Skutočne ma to prekvapilo a teším sa z toho, že to, čo robím, ľudia vnímajú pozitívne. Je to príjemná satisfakcia. Psychiatria je odbor, ktorý vyvoláva u ľudí rozporuplné názory. No duševné poruchy sú podľa mňa z celého spektra chorôb najhoršie, pretože pacientovi berú schopnosť zvládať chorobu, ovládať svoje funkcie. Keď vidím, čo dokáže duševná porucha urobiť s človekom, oveľa viac si vážim jednoduché veci v živote,“ uviedla MUDr. Jana Grešková, ktorá je zároveň aj hlavnou lekárkou siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.