Vo futbalovej bráne súpera neprekonali otca ani jeho dvaja synovia
Napísal(a) MG od
Horúčavy aj na hornom Gemeri poznamenali v novom ročníku 2018-19 prvé kolo futbalovej šiestej ligy. Tie sa začali už v sobotu majstrovským zápasom v Dlhej Vsi s nováčikom z Plešivca. Pokračovali v nedeľu predpoludním v Rudnej a popoludní pokračovali v Betliari a postupne aj na ihriskách vo Vyšnej Slanej, Drnave, Krásnohorskej Dlhej Lúke, v Kružnej. Na mnohých štadiónoch diváci zaznamenali spolu s prvými gólmi i žltými i červenými kartami aj nové posily. Zaujali najmä prestupy hráčov do klubu v Rudnej, ale takmer všetky mužstvá sa predstavili novými hráčmi. Diváci boli zvedaví najmä na hru nováčikov v šiestej lige - Plešivec i Dobšinú. Márne boli najmä diváci vo Vyšnej Slanej zvedaví, ale pre prietrž mračien sa zápas Vyšná Slaná - Dobšiná neodohral.
Plešivecké deti počúvli výzvu Poď sa hrať a hasiči im za to pripravili hasičskú penu
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec (okres Rožňava) v spolupráci s DHZ Plešivec zorganizovali v piatok 3. augusta 2018 v areáli za kultúrnym domom zábavné popoludnie pre deti pod názvom POĎ SA HRAŤ. Počas tohto popoludnia boli pre deti pripravené rôzne zábavno-súťažné hry, kde si deti mohli precvičiť svoju zručnosť.
Dobrovoľný hasičský zbor z Jelšavy (okres Revúca) bol organizátormi oslovený, či by pre deti nepripravil prekvapenie – hasičskú penu. S radosťou sme pozvanie prijali a prekvapenie sa skutočne podarilo. Deti sa vyšantili a osviežili.
Kaštieľny deň v Jelšave nás vráti do obdobia Koháryovcov a koháryovských prestavieb spred 255 rokov
Napísal(a) T. Strelková
Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku. Zastávali dôležité vojenské a politické funkcie. Ich majetky sa nachádzali na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Zemepanské mesto Jelšava ako súčasť a centrum panstva Muráň patrilo tiež do ich vlastníctva. V staviteľskej činnosti nadviazali na renesančnú stavbu kaštieľa už značne zničenú a postupne od 18. storočia sa pustili do prestavby. Vlastníctvo panstva Muráň bolo Štefanovi Kohárymu panovníkom potvrdené donačnou listinou v roku 1701 hlavne za vojenské činy. Hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry sa rozhodol pre nákladnú prestavbu kaštieľa na moderné barokové sídlo. Prestavbu nikdy nedokončil a nebola ani dostatočne stabilná. Po jeho predčasnej smrti majetky prevzali jeho bratia a ďalší potomkovia až do vymretia rodu po meči v roku 1826. Slúžil ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.
Marian Slavkay: Keď mi prišla karta narukovať (21)
Napísal(a) M Slavkay
V roku 1957 ako „mazák“
Tesne pred termínom odchodu do civilu, rozkazom veliteľstva letectva nám predĺžili vojenskú základnú službu o 6 mesiacov. Bol to pre mňa šok, lebo už som mal vojenčiny plné zuby. Čatár z povolania Mařík, z technickej roty, začal vybavovať jednoročnú brigádu v OKD Ostrava. Na niektorej šachte sa malo zriadiť jedno pracovisko na rúbanie uhlia s vojenskou osádkou z nášho práporu. Tým vojakom, ktorí sa na túto jednoročnú brigádu prihlásia, bude odpustené predĺženie základnej služby. Vrátil som sa zo služobnej cesty. Prišli za mnou chlapci z technickej roty a začali ma prehovárať, aby som sa prihlásil na túto brigádu.
Náučný chodník Šomoška sa nachádza v južnej časti Cerovej vrchoviny pri obci Šiatorská Bukovinka (40,7 km od Rimavskej Soboty). Otvorený bol v roku 1990, rekonštruovaný bol v roku 2000 a 2016. Nenáročná túra s prevýšením 106 m a dĺžkou 1,6 km po pohodlnom chodníku je vhodná pre všetky vekové kategórie na trase Šiatorská Bukovinka (vlak, bus) – parkovisko pri Šimonovej veži (vstup na NCH Šomoška) – Krúdyho prameň pri rybníkoch – rázcestie Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Kamenné more – zrúcaniny hradu Šomoška a späť. Na Šomošku sa dostaneme z obce Šiatorská Bukovinka, odkiaľ nás hnedé informačné tabule s označením Hrad Somoška dovedú úzkou cestou až na parkovisko, kde chodník začína. Po zelenej značke vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška.
- ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 1. kola 6. ligy dospelí Betliar - Hrhov 05. 08. 2018 o 15:00.
- ŠTK oznamuje, že FK Apex Kružná odohrá svoje domáce zápasy na štadióne v Kružnej.
- ŠTK oznamuje klubom, že počas rekonštrukcie štadiónov FK Hrhov a TJ Baník Rožňavské Bystré, odohrajú tieto kluby všetky svoje domáce zápasy na ihriskách súpera a v odvetnej časti odohrajú svoje zápasy v obrátenom poradí. Predpokladané ukončenie rekonštrukcií je 15. 09. 2018.
- ŠTK upozorňuje FK na zmenu systému striedania hráčov. Aj naďalej platí možnosť striedania hráčov po 5, avšak pre týchto 4, resp. 5 striedaní bude družstvo mať možnosť využiť len tri prerušenia hry za týchto podmienok:
Rožňava - najväčšie mesto horného Gemera - v novom ročníku bez futbalu dospelých
Napísal(a) MG od
Nový futbalový ročník na hornom Gemeri sa akosi tichšie rozbieha ako po inokedy. A to i napriek tomu, že MFK Rožňava odhlásil svoje družstvo dospelých z majstrovskej súťaži TIPOS III. LIGY Východ, kde v uplynulom ročníku ako nováčik v tabuľke skončil na peknom 8. mieste. Trochu nečakané rozhodnutie, keď o túto súťaž sa futbalisti Rožňavy snažili vyše 30 rokov. Storočnicu organizovaného futbalu si tak možno pripomenú bez tohto, podľa nás, neuváženého rozhodnutia. Ako prví majstrovské súťaže v ročníku 2018-19 začali futbalisti FK Krásnohorské Podhradie, ktorí prvé kolo IV. ligy JUH mali začať na ihrisku v Strážskom, ale pre výskyt infekčnej žltačky v regióne Strážskeho na základe rozhodnutia VsFZ prišli toto kolo východniari odohrať na ihrisko
Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer-Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej hole na území Národného parku Muránska planina v nadmorskej výške cca 1260 m n. m., najbližšie k mestu Tisovec. Preteká cez mesto Tisovec, neskôr sa z tohoto toku stáva najdôležitejšia rieka regiónu Malohont. Má veľké množstvo prítokov, dĺžku 88 km (ako 19. najdlhšia slovenská rieka), v katastrálnom území obce Vlkyňa v okrese Rimavská Sobota sa v nadmorskej výške cca 145 m n. m. vlieva do rieky Slaná. K prameňu Rimavy vedie zeleno značkovaný chodník, ktorý začína v Tisovci na veľkej železničnej stanici. Trasa vedie popri toku Rimavy, dolinou Roveň až na sedlo Burda. Približne v polovici výstupu na vrchol Fabovej hole tvarová značka odvedie asi 300 metrov k prameňu Rimavy, kde je možnosť občerstviť sa a oddýchnuť si.
Fotografie miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava zachytávajú miesta, okolo ktorých prechádzame možno denno-denne
Napísal(a) P. Horáth
Dňa 26. júla 2018 sa v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila vernisáž výstavy miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava s názvom Rožňava vo výtvarnej fotografii. O uvoľnenú atmosféru na otvorení výstavy sa postarala trojica hudobníkov: Marieta Roxerová, Peter Henriczy a Dušan Zatroch. Výstavu svojimi príhovormi otvorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave a Štefan Kesi z Fotoklubu PIX-XL Rožňava. Podujatie sa napriek dovolenkovému obdobiu tešilo slušnej účasti. Výstava ponúka netradičný pohľad na Rožňavu skrz približne 50 fotografií od 9 autorov: Andrea Gibasová, Peter Henriczy, Pavol Horváth, Ivan Kerekeš, Štefan Kesi, Gejza Kolesár, Peter Maxin, Jaroslav Ujházy a Ladislav Viszoczky. Autori sa chceli vyhnúť vystavovaniu klasických
Slavošovský tunel z pohľadu banského geológa
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Slavošovský tunel, v ktorom nikdy neprešla železnica, pre ktorú bol budovaný v polovici minulého storočia, sa postupne dostáva do povedomia našej širokej verejnosti nielen na Gemeri, ale aj po celom Slovensku. Pričinila sa o to aj naša webstránka, ktorá o tomto technickom diele priniesla niekoľko zaujímavých príspevkov na rôzne témy. V súvislosti s jeho výstavbou sa doteraz nehovorilo o bansko-technických a geologicko-ložiskových pomeroch. Na túto tému sa podujali napísať odbornú prácu nám dobre známi odborníci RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Dušan Oravec, PhD., ktorých výsledok skúmania práve dnešným príspevkom uvádzame na oboznámenie sa aj širšej verejnosti.
Viac...
Autorská výstava fotografií Jozefa Peniaška v Rožňave - Nerušte moje sny
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 8. augusta 2018 o 16.16 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave na otvorenie výstavy fotografií. Autor je rodákom z Handlovej, avšak pred mnohými rokmi sa priženil do Hrhova. Pracuje ako technik na kompresorovej stanici tranzitného plynovodu, ale zároveň sa vypracoval z amatérskeho fotografa na profesionála. Priznáva, že najprv fotografoval takmer všetko - ľudí, krajinu a zátišia, neskôr sa jeho témy menia a v centre záujmu zostáva človek ako inšpiratívna a zaujímavá bytosť. Snívať o fotografovaní začal už v detstve, keď zbadal prvý fotoaparát. Jeho sen sa vyplnil. Naozaj sa stal fotografom, snívanie ho však doteraz neprestalo baviť.
Prečo je hasičská pena aj pre deti z Chyžného taká zaujímavá
Napísal(a) G.J.
Počas letných mesiacov sa na dedinách i mestečkách nášho Gemera najmä pre deti robia rôzne aktivity. Prázdniny sú pre ne na to najvhodnejšou chvíľou, aby sa mohli počas voľna v celej paráde predstaviť a ukázať svoju šikovnosť i dôvtip. Deti sú vďačné a verte, či neverte, ale vždy sa na niečo nezvyčajné tešia. Najmä ak to nesúvisí s vyučovaním, alebo zadávaním rôznych domácich úloh. Presvedčila nás o tom svojím príspevkom pani Gabriela Jakubecová z Jelšavy, ktorá sa na našej stránke predstavuje rôznymi zaujímavými informáciami z oblasti dobrovoľného hasičstva. Tentoraz si vybrala malú obec Chyžné, ktorá sa nachádza neďaleko Jelšavy a stručne nám napísala:
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
Náučný chodník Po stopách Maginhradu sa nachádza v katastri obcí Vyšný Skálnik a Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota, pod bájnym hradom Maginhrad, ktorého dávnu slávu a tajomstvá odhaľuje postupne 12 zastavení s náučnými panelmi. Náučný chodník začína pri rybníku v obci Vyšný Skálnik, je dlhý 6,5 km a návštevníka celou nenáročnou trasou počas 2 – 3 hodín sprevádza rozprávač Bedár. Nadväzuje na zelenú turistickú značku (Nižný Skalník - Maginhrad - Vyšná Pokoradz). Nachádzajú sa tu zastávky s týmito informačnými panelmi: 1. Po stopách Maginhradu, 2. Vodné pramene, 3. Pieskovcové bane I., 4. Pieskovcové bane II., 5. Lesné spoločenstvo, 6. Obce Vyšný a Nižný Skálnik, 7. Ľudia a život, 8. Príroda a živé tvory v nej, 9. Rieka Rimava,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.