Nová akvizícia Gemersko-malohontského múzea - Olejomaľby s námetom Muráňa od Júliusa Sándyho (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z Fondu na podporu umenia finančnú dotáciu na projekt „Akvizícia diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894) – II. etapa“, v rámci ktorého sa podarilo zo súkromného vlastníctva zakúpiť dve krajinomaľby s motívom hradu Muráň.
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom uhorskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku.
Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca a jeho zbojníckej družiny sa nachádza na Muránskej planine v sedle Zbojská, 12 km od Tisovca, po štátnej ceste Tisovec – Brezno, premávajú tu spoje autobusovej aj železničnej dopravy. Stredne náročný, až náročný chodník je jednosmerný (vystupuje sa roklinou zdola nahor), východzí bod je pri informačnom centre na Zbojníckom dvore na salaši Zbojská a pokračuje súbežne s červeno vyznačenou Rudnou magistrálou smerom na Remetisko, kde opúšťa Rudnú magistrálu a pokračuje cez dolinku Makovo koryto popod železničný viadukt Čertov most smerom k ústiu Čertovej doliny. Pri putovaní Rudnou magistrálou od západu na východ je možné odbočiť na chodník už na Remetisku. Po krátkom vybočení k
Autonáčelník npor. Miloš Hanousek
Náš najvyšší priamy nadriadený, pod ktorého patrila autorota, bol autonáčelník npor. Miloš Hanousek. Najmenší nadporučík v našom prápore, iba 151 cm vysoký v zelenej uniforme s ostrými rysmi tváre, ktorý mal vrodený nepokoj tela, lebo sa stále vrtel. Keď stál, stále prešľapoval z nohy na nohu, za čo si vyslúžil od mužstva prezývku Pinďo ťap-ťap. My sme to pomenovanie prevzali od našich mazákov. Vyučil sa za obuvníka u Baťu a stále nám ukazoval svoje hnedé poltopánky „tyhle boty jsem si ušil sám,“ a hrde sa vypol. „Je to kvalita, to vám řeknu,“ a stále predvádzal svoje ťap-ťap. Jeho manželka Evička bola pekná a milá žena s okrúhlou tvárou, aj so zaoblenou plnou postavou, o hlavu od neho vyššia, bola obrazom typickej dobrotivej „českej mámy“.
V slovenskom futbale sa objavili fakty, ktoré svedčia o tom, že v niektorých futbalových kluboch došlo k manipulácii výsledkov majstrovských futbalových súťaží. Keďže v informácii SFZ, ktorú zverejnil 13. júla 2018 portál futbalnet.sk sa objavujú aj niektoré kluby z nášho Gemera, uverejňujeme podstatnú časť z nej aj na našej stránke.
"Ako už bola verejnosť informovaná, Národnej protikorupčnej jednotke (NAKA) - expozitúra Bratislava sa podarilo odhaliť prípad manipulácie futbalových stretnutí v súťažiach, riadených Stredoslovenským futbalovým zväzom (SsFZ).
Vzhľadom k dlhodobej spolupráci medzi SFZ a NAKA poskytol SFZ pri vyšetrovaní prípadu orgánom činným v trestnom konaní maximálnu súčinnosť. Aj touto cestou chceme poďakovať NAKA za
Náučný chodník sa nachádza na Muránskej planine. Na prechod stredne náročnej 13,5 km trasy Závadka nad Hronom - Klátna - Pätina - Stožky-horáreň - Randavica - Nad Mišárovou - Pätina - Klátna - Závadka nad Hronom si treba rezervovať 6 hodín. Čaká nás krásna príroda, skalné veže, previsy, jaskyne, skalná brána na Malej Stožke vo vápencoch a dolomitoch, priepasti, lúčne porasty, lesné spoločenstvá. Nástup na trasu si môžeme zvoliť z dvoch bodov. Prvý je v Závadke nad Hronom, zastávka SAD, stanica ŽSR, kým prejdeme k náučnému chodníku, ktorý začína pri horárni Pätina, nás bude čakať dvojhodinová chôdza asfaltovou cestou po modrej značke. Druhým bodom, pre tých, čo prídu autom zo Závadky dolinou Hronca, je možnosť zaparkovania pri závore neďaleko horárne Klátna, odkiaľ vedie asi 2 km modrá značka k horárni Pätina.
Silica zvládla taktické cvičenie dobrovoľných hasičov okresu Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
Dobrovoľní hasiči okresu Rožňava sa nestretávajú iba na súťažných akciách, nielen na previerkach pripravenosti, ale aj na súčinnostných taktických cvičeniach (TC). Jedno také TC bolo naplánované na 7. júla 2018 v Silici, kde sa zhromaždili všetky povolané DHZO okresu Rožňava, zaradené v kategorizácii celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, a ktoré dostali aj hasičskú techniku. Plán a projekt TC nám pripravil pán Filip Revúcky (predseda Preventívno-výchovnej komisie pri Územnej organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave a zároveň veliteľ DHZ Slavošovce), ktorý si dal na tom záležať, aby všetko bolo správne vypočítané a naplánované. Ostatné potrebné k akcii sme dohodli a zabezpečili prostredníctvom ochotného pána starostu, zároveň
Na športovom popoludní v Gočaltove si všetky deti zasúťažili a vyšantili sa do sýtosti
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 8. júla 2018 obec Gočaltovo (okres Rožňava) zorganizovala športové popoludnie pre deti. Starostka obce Jarmila Pavlíková pozvala dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby urobili ukážky zo svojej činnosti. Dobrovoľní hasiči však prišli s nápadom, že oni sa budú nielen prezentovať, ale skôr si zasúťažia s deťmi v niekoľkých disciplínach a na záver malo prísť prekvapenie. Na miestnom ihrisku sa pripravili disciplíny: hod granátom na cieľ – každé dieťa malo k dispozícii 3 hody, hod hadicou na kuželky - každé dieťa malo po 2 pokusy, hod loptičkou do okien domčeka – každé dieťa malo 2 pokusy, „rytierske hry“ – vyhral ten, kto sa udržal na lavičke, „chytanie rybičiek“ na čas – kto nachytal viac rybičiek za 10 sekúnd.
Tragický letový deň 6. februára 1957 Vo večernom rozkaze bol vyhlásený letový deň. Boli určené vozidlá na jeho zabezpečenie. Mňa z T 805-kou pridelili k dôstojníkovi riadiacieho lietanie. Mal som sa hlásiť o šiestej hodine na Operačnom stredisku pluku. Ráno sme sa zobudili do hustej neprehľadnej hmly. V kolóne som išiel ako prvý. Za mnou cisterny, ťahače, sanitka, žeriav a hasičák. V hustej hmle sme sa plazili slimačím tempom. Keď sme došli na letisko, odbočil som k operačnému centru, kde som sa prihlásil. Kolóna postupovala až na stojánku a zaparkovala. Čakal som asi hodinu. Z kancelárie vyšiel kapitán, zrejme letec, ktorému táto služba bola pridelená. Nariadil, že ideme na stojánku, aby sa zúčastnil kontroly, či je všetko v poriadku. Počas cesty mi povedal, že veliteľ pluku uvažuje, či zruší letový deň, alebo
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
Náučný chodník bol otvorený v roku 1983, obnovený v roku 2000 a 2010. Vedie z obce Muráň na Muránsky hrad a Veľkú lúku. Má dĺžku 6,5 km a celkové prevýšenie 530 m. Jeho trasa je stredne náročná, vedie súbežne s červeno a modro značenou turistickou trasou. Pri jej zdolávaní okolo dvoch hodín sa prostredníctvom 14 panelov a 2 informačných bodov dozvieme mnoho o prírodných krásach a zaujímavostiach Národného parku Muránska planina, ako aj o histórii Muránskeho hradu. Trasa Muráň – Chata Zámok pod Muránskym hradom – Muránsky hrad – Chata Zámok – Vešeléniho jaskyňa – Veľká lúka-Piesky začína za námestím obce Muráň pri budove Obecného úradu, za ktorým je prvý panel, potom za malým parčíkom nás privíta
Viac...
DEDINA OŽÍVA v Drienčanoch už pätnástykrát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, ECAV a o. z. Valgata Drienčany Vás pozývajú na 15. ročník podujatia Dedina ožíva do Drienčan. Kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde Dobšinský rozprávky zo zlatého pera písal, kde čaro rozprávky nájdete v mnohých zákutiach, tam sa stretnú všetci tí, ktorí si chcú čaro rozprávkovej dedinky vychutnať, a to 21. júla 2018. Od 9:00 Vás slávnostne privíta starosta obce Peter Švoňava a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková spolu s hosťami podujatia a s fujaristami Milanom Katreniakom, Romanom Košičiarom, Dušanom Ceberom, Veronikou a Filipom Kantorovcami. Po dedinke Vás budú sprevádzať kokavskí a klenovskí heligonkári a členovia divadla Katalpa z Hnúšte. Od 10.00 Vás pozývame na Pásmo slova a hudby do kostola ECAV.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Krátkym humorným príbehom o farárovi, ktorý chodieval na zálety, Vám chceme priblížiť gemerskopolomské nárečie v podobe, v akej sa používalo v prvej polovici 20. storočia. Príbeh rozprávala v tom čase šesťdesiatročná Zuzana Chocholová bývajúca vo Veľkej Polome. Text bol uverejnený v roku 1936. Zapísal ho dialektológ Jozef Szabó (Orlovský).
Poznámka:
Vzhľadom na snahu zjednodušiť čitateľnosť sme v texte urobili drobné úpravy týkajúce sa interpunkcie, splývavej výslovnosti slov, zápisu niektorých špeciálnych znakov, prípadne sme doň doplnili poznámku. Originál textu sa nachádza vedľa tohto príspevku.
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.