utorok, 04 marec 2014 18:07
Pokrstili publikáciu, ktorá dokumentuje činnosť rožňavských cechov
Napísal(a) S.H.
Zverejnené v
Nové knihy
streda, 12 november 2014 18:46
Pokračuje Škola gemerských ľudových tancov, Podmo na tanec...
Napísal(a) M. Ferenczová
Zverejnené v
Folklór
pondelok, 14 január 2013 16:20
Poklad dávnych zvitkov je témou výstavy Biblia na cestách v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Výstavy
piatok, 04 máj 2012 12:58
Pojem knižnica už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Knižnice
Zverejnené v
Divadlo
utorok, 11 september 2012 18:14
Pohľadnica z archeologického výskumu na hrade Latorvár spred 110 rokmi objasnila pôvod hrnca zo 14-eho storočia
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Zverejnené v
Múzeá
pondelok, 08 jún 2015 15:53
Podujatím mesiaca jún je Klenovská Rontouka
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Zverejnené v
Folklór
streda, 12 október 2011 19:16
Podnetná výstava kŕmidiel, ktoré vyrobili žiaci základných škôl i gymnázií
Napísal(a) Mgr. Monika Gálffyová
Zverejnené v
Výstavy
pondelok, 27 február 2012 16:49
Podmorské fotografie Eduarda Hladkého z Červeného mora zaplavia na výstave aj Rožňavu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Výstavy
streda, 20 apríl 2011 11:58
Podmo na tanec..., škola gemerských ľudových tancov v máji pokračuje v Drnave
Napísal(a) M. Ferenczová
Zverejnené v
Folklór
Viac...
streda, 20 apríl 2011 12:29
Podmo na tanec..., škola gemerských ľudových tancov v máji pokračuje v Drnave
Napísal(a) M. Ferenczová
Zverejnené v
Folklór
Zverejnené v
Folklór
streda, 04 máj 2011 18:42
PODMO NA TANEC ... Pozvánka do Kultúrneho domu v Drnave na školu ľudových tancov z južného Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
Zverejnené v
Folklór
streda, 19 január 2011 18:00
Poďme si trošku zaspomínať na krídlach pomyselnej fantázie
Napísal(a) admin
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Strana 187 z 222



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a