gemerskom krase, v katastri mesta Dobšiná. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 969 m, v severozápadnom svahu masívu Duča v blízkosti osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Objavil ju 15. júna 1870 Eugen Ruffiny v doprovode Gustáva Langa a Andreja Megu. Jaskyňu vytvorila rieka Hnilec pozdĺž tektonických porúch a medzivrstvových plôch vo svetlých druhohorných stredno-triasových vápencoch, ako súčasť väčšieho komplexu, tzv. Stratenskej jaskyne. Dobšinská jaskyňa vznikla asi pred 400-tisíc rokmi, keď sa mohutným rútením oddelila od toho systému. 
Vytvoril sa tak depresný tvar podzemných priestorov so stagnáciou studeného vzduchu, umožňujúci prirodzené zaľadnenie. Charakteristická je mohutným zaľadnením s výskytom podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Množstvo ľadu dosahuje 110 100 m3. Dĺžka jaskyne dosahuje 1388 metrov, z toho je 495 metrov sprístupnených verejnosti.
Ústredným priestorom jaskyne je Veľká sieň. Na dĺžku dosahuje 72 metrov, šírku 36 – 42 metrov a výšku 9 – 11 metrov. Charakteristická je mohutným výskytom podlahového ľadu s hrúbkou takmer 27 metrov. Dominantou Veľkej siene a zároveň symbolom jaskyne je dutý ľadový stalagnát Studňa. V rokoch 1891 až 1946 sa využívala na príležitostné korčuľovanie. Jaskyňa predstavuje významné zimovisko viacerých druhov netopierov. Najpočetnejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus) a netopier Brandtov (Myotis brandtii).
Sprístupnená je od roku 1871. Prvýkrát bola pokusne elektricky osvetlená 10. júla 1881, potom až do roku 1887 príležitostne a od roku 1887 je osvetlená stabilne. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, v roku 2000 sa stala súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Na FDC je znázornený jeden z mnohých stalagnátov vyskytujúcich sa v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Ing. Ľubomír Očkaik
ŠOP SR Správa slovenských jaskýň
(prevzaté z www.pofis.sk)
{jcomments on}
Dobšiná sa hotuje osláviť 140. výročie sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne Doporučený
Napísal(a) MG
Horný Gemer si v tomto roku pripomína vzácne výročie súvisiace so sprístupnením jednej z najkrajších jaskýň sveta, ktorou je Dobšinská ľadová jaskyňa. K tomuto výročiu je spojené aj uvedenie novej poštovej známky z nášho regiónu do života. Preto Mesto Dobšiná, Správa slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš, Zväz slovenských filatelistov, Slovenská pošta, a.s. si vás dovoľujú pozvať na slávnostnú inauguráciu poštovej známky Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá sa uskutoční pri príležitosti 140. výročia sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne (1871 – 2011) dňa 15. 4. 2011 o 15.00 hod. na Mestskom úrade, ulica SNP 554 v Dobšinej.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v spišsko-
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.