a národopisne.
Pri jazde do Dobšinej najprv zastavíme v Gočove, kde si pozrieme pamätnú izbu Jura Hronca, prvého rektora Vysokej školy technickej a obzrieme si starý evanjelický kostol z 18. storočia. Po krátkej exkurzii sa vrátime na zastávku a vlak nás odvezie do Vlachova, kde navštívime miestny kaštieľ a ľadovňu.
Po tejto prehliadke nás osobný motorový vlak Magda odvezie do Dobšinej, kde budú mať cestujúci takmer 4. hodinový voľný program, no ako sme sa dozvedeli, mesto Dobšiná sa chce pochváliť nielen svojimi pamiatkami, ale aj programom.
Tí, ktorý chcú absolvovať individuálny program, môžu vystúpiť v Betliari, kde je vzácny a pekný kaštieľ, alebo vo Vlachove, kde sa počas horúceho dňa môžu schladiť v tamojšom letnom kúpalisku.
KYVADLOVÁ JAZDA
Samozrejme, ani tentoraz sme nezabudli na obyvateľov doliny a obcí v blízkosti trate. Z Dobšinej vypravíme už o 12.30 mimoriadny vlak do Betliara a späť, pričom vlak bude zastavovať na všetkých zastávkach, aby sa historickou mašinkou mohol odviezť každý, kto sa dnu zmestí.
Veríme, že Vás jazda zaujme, pretože zviezť sa po celej trati z Rožňavy do Dobšinej osobákom už dnes nie je vôbec samozrejmé. Či sa nám takéto jazdy podarí zorganizovať aj na budúci rok, záleží aj na vašom záujme a ochote podporiť náš klub.
REZERVUJTE SI MIESTA!
Tešíme sa na Vás, ale prosím, už nezostáva veľa času do odchodu, preto zarezervujte si miesta mailom už dnes na našej adrese ! Kvôli Vášmu pohodliu a kvôli lepšej organizácii.
Ďakujeme.
Viac informácii nájdete na plagáte.
(KHKV)
{gallery}kultura/khkv/magda{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 03 júl 2010 09:52
Dobšinská strela zabudnutou traťou vyrazí z Košíc do Dobšinej už 10. júla
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Toľko očakávaná jazda do Dobšinej je konečne tu! Napokon, odkedy sme zverejnili plán našich jázd historickým vlakom na rok 2010, najviac otázok sa dotýkalo práve Dobšinej. Po tejto trati totiž osobný vlak naozaj neprešiel už viac ako 7 rokov.
V tomto roku už síce stará motorka M.131.1225, ktorú vypravuje Klub historických koľajových vozidiel, bola na trati č. 167 dvakrát (1 x v Betliari a 1 x v Nižnej Slanej), tentoraz dorazí až na konečnú do Dobšinej. A nie hocijako. Až na malé výnimky, vlak bude zastavovať na všetkých zastávkach, skoro tak, ako v čase pravidelných vlakov.
PROGRAM:
Samozrejme, aj tentoraz sme pre Vás v spolupráci so samosprávou pripravili zaujímavý program, ladený skôr historicky, turisticky
Zverejnené v
Dobšiná
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.