K našej stránke, ktorá poskytuje svojim návštevníkom rôznorodé informácie predovšetkým z horného a stredného Gemera, ale i susedných regiónov, v ktorých žijú naši rodáci, či krajania si zaspomínajú na istú udalosť, o ktorej sa nevedie na stránke dočítať. A bolo by ju škoda nespomenúť. Jednou z takých boli aj nedávne Turíčne sviatky v Dobšinej spojené so IV. celosvetovým stretnutím Dobšinčanov. V rámci nich účastníci boli svedkami ajsi tento sviatok pretransformovalo ako „Sviatok Ducha svätého“. Samozrejme, Turičný sviatok so svojimi atribútmi zostal naďalej pôvodný a logický. V dnešných časoch si túto oslavu zachovali najmä baníci na Gemeri, hlavne v Dobšinej, kde baníctvo najviac prosperovalo a najviac sa rozvinulo. Ťažilo sa tu viac, ako tridsať minerálov obsahujúcich kovy, ale aj nekovy. To je významné špecifikum Dobšinej. Najdôležitejšími boli minerály s obsahom medi, železa, striebra, kobaltu, nikla, ale aj azbest, sľuda, ortuť a zlato. Takýmto spektrom sa môže pochváliť práve len Dobšiná, ktorá sa preslávila aj prvou baníckou sociálnou a zdravotnou poisťovňou na Slovensku. Vznikla cca o 150 rokov skôr, ako častejšie spomínaná poisťovňa v Banskej Štiavnici. Okrem ťažby a spracovania kovov bola sebestačná vo výrobe potravín, piva, papiera, výrobkov z dreva a dreveného uhlia. Vďaka rozvoju ťažby a výroby tu bol pokrokový spoločenský život. Na tieto skutočnosti v dnešnom období Dobšiná spomína a azda načerpe toto mesto výzvu na obrodu práve z tejto slávnej minulosti. Aby obyvatelia mesta nikdy nezabudli na obetavých baníkov, hutníkov, kováčov, uhliarov a povozníkov, vďaka ktorým mesto dosiahlo slávu a pokrok prišiel pred rokmi rodák p. Alan Dolog pochádzajúci z baníckej rodiny s nápadom vytvoriť na počesť baníctvu pamätník. Skromný a jednoduchý, ako ľudia týchto profesií boli. Pán Dolog prehľadal celý dobšinský chotár.
Až našiel obrovský, takmer 30 tonový okrúhliak z kremeňa neďaleko prastarej cesty z Dobšinej na Pohronie. Kremeň s obsahom železa, ktorému slnečné lúče dávajú ametystový nádych. Dokonale symbolizuje tvrdú a ťažkú prácu, ktorá živila mesto stáročia. Podarilo sa to práve tohto roku na oslavách Dní mesta. Turičný sprievod sa zastavil na mieste, kde bol tento monolit uložený a ozdobený baníckymi insígniami – kladivkom a želiezkom. Toto boli pôvodné nástroje, ktorými baníci dolovali poklady z útrob zeme.
Pamätník odhalil jeho pôvodca Alan Dolog spolu s primátorom mesta pánom Jánom Slovákom. Pretože naši predkovia boli veriaci, pamätník požehnali evanjelický a katolícky kňaz pôsobiaci v tomto meste. Miesto dopĺňa pamätná a informačná tabuľa, ale aj tradičná breza, ktorá symbolizuje priateľstvo baníkov s prírodou, kameňom, baňou, ktorá mu dávala chlieb.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.