Teta Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého sa 13.10.2012 dožila storočného životného jubilea. Je tak prvou občiankou v histórii tejto obce, ktorá dosiahla takého vysokého veku. Pozdraviť a zablahoželať jej k požehnaným a vzácnym narodeninám prišli aj členovia miestneho Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi a.v. s pánom farárom Jánom Gallom. Teta Jančošeková návštevu privítala usmiata a veľmi sa z nej tešila. Človek vo svojej starobe je „všakovaký“. Pamäťjej už síce plnohodnotne neslúži, ale predsa sa vie tešiť aj z maličkostí a hlavne z ľudí. Potešila sa aj kvetom, ktoré jej priniesli a bola nielen spokojná, ale aj zvedavá na každého z rodnej obce. Perfektne ovláda to, čomu sa naučila vo svojej mladosti a čo jej bolo veľmi blízke. Bezchybne vyspievala niekoľko piesní z Evanjelického spevníka a jej gratulanti ju veru pri tomto výkone s úžasom sledovali. Jubilantka pri tejto príležitosti prijala aj sviatosť Večere Pánovej, ktorú jej poskytol pán farár Ján Gallo.
Teta Jančošeková celý svoj život prežila v rodnej obci. Ešte ako deväťdesiatročná chodila pravidelne do kostola a bola známa aj tým, že začínala v kostole spievať ako prvá v zbore tak, aby sa ostatní k nej vedeli pridať. Keď sa gratulanti opýtali jej rodiny čo robí počas dňa, odpovedali, že najviac číta a to stále bez okuliarov!
Ešte donedávna pracovala vo svojej záhradke a pomáhala vnučke pri výchove s deťmi. Teraz jej to vnučka Beátka so svojou rodinou opláca. Žije s nimi v rodinnom dome a bolo vidieť, že sa o ňu dobre starajú a majú ju radi. Nápomocnou jej je aj nevesta Zuzka s manželom Ondrejom a dcérkou Andrejkou i ďalšia vnučka Alica, po už nebohom synovi Františkovi, ktorý sa aj so svojou manželkou Martou tejto slávnostnej udalosti už nedožili.
Marta Lajčáková
K blahoželaniam, ktorých sa k vzácnemu životnému jubileu pani Terézii Jančošekovej v týchto dňoch dostáva, sa pripája aj stránka Maj Gemer a praje oslávenkyni spokojnú jeseň života v rodinnom kruhu svojich najbližších. Veľa zdravia, pani Jančošeková!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/211/roznavske-bystre/4309/blahozelame-tete-terezii-jancosekovej-z-roznavskeho-bystreho-ktora-sa-dozila-storocneho-zivotneho-jubilea#sigProGalleria4e6648cda7
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.