Pre tých, ktorí naše predstavenie nemohli vidieť naživo, si dovolím príbeh stručne priblížiť. Dej sa odohrával v dedine počas vianočného obdobia. Dva protipóly spoločnosti tvorila chudobná stará žena Martuška s vnučkou Evkou a na druhej strane vážený a bohatý richtár so svojou rozmaznanou dcérou. Napriek rozdielnemu spoločenskému postaveniu sa všetci obyvatelia dediny na Vianoce tešili. Každý svojím spôsobom. Len jeden človek chápal Vianoce ako zbytočnosť a príťaž - bol ním šuster Ondrej. V práci síce svedomitý a poctivý, ale k ľuďom nevrlý a večne nahnevaný, skrátka samotár. Márna bola snaha všetkých ľudí Ondreja zmeniť, nepodarilo sa to ani farárovi, ani zhovorčivej poštárke Žofke, ani dedinským ženám. Ani chudobná Martuška ho nedokázala vo vianočnom čase obmäkčiť, aby opravil topánky pre jej vnučku, ba odmietol aj bohatého richtára. Najväčší vplyv malo na neho jeho Zlé svedomie. Vytrvalo ho utvrdzovalo v jeho pochmúrnej a ufrflanej nálade.
Až zásah samotného Boha, ktorý poslal za Ondrejom anjela, aby mu zvestoval pravý význam Vianoc, dokázal úplne zmeniť Ondrejove srdce. Dôkazom premeny bola snaha Ondreja nájsť pre Pána Boha čo najkrajší dar, ktorým by mu odplatil Boží dar. Obchodník Janík chcel šustrovi pomôcť, no nakoniec dar, ktorý sa zdal pre Pána Boha najvhodnejší, predal richtárovi. Ondrej však hľadal ďalej a znovu s pomocou anjela prišiel na geniálnu myšlienku. Spomenul si, že dlhé roky opatruje vzácny kus červenej kože a že najlepšie bude, ak pre Pána Boha urobí darček sám. Ušil teda krásne čižmičky, ktoré pod hrozbou zákona odmietol predať richtárovi a chcel ich podarovať svojmu vzácnemu hosťovi - Bohu. Vo chvíli, keď Ondrej pochopil, že Božím darom pre neho je narodené Božie dieťa, dokázal prvýkrát vo svojom živote obdarovať niekoho aj on. Krásne čižmičky podaroval chudobnej Martuškinej vnučke Evke. A viete akej farby boli tie čižmičky? Boli to Červené čižmičky, čo bol zároveň aj názov divadelnej hry.
Na bystränských doskách, ktoré síce neznamenajú svet, sa stal zázrak - k lepšiemu sa zmenilo ľudské srdce. Kiežby aj mnohé ďalšie zatvrdnuté srdcia, či už v našej dedine, ale aj na celom svete dokázali otvoriť dvere Pánu Bohu, na ktorých je kľučka len z jednej strany - z nášho vnútra. Práve vo vianočnom čase nech nám všetkým Betlehemské dieťa vyprosuje hojnosť Božích milostí a požehnania pre tento krok.
Osoby a obsadenie:Šuster Ondrej - Matej Gonos
Chudobná Martuška - Martuška Gajdošová
Vnučka Evka - Evka Dovcová
Anjel - Zuzka Birková (ako hosť z Rakovnice)
Richtár - Janko Gonos
Richtárova dcéra - Dominika Ďurská
Poštárka Žofka - Barborka Dorkinová
Obchodník Janík - Tibko Gonos
Zlé svedomie - Radka Tomková
Farár - Tomáš Gonos
Mara - Ľubka Ďurská
Zuza - Silvia Lengová
Rozprávač - Paťka Šoltésová
Zvuk: Peťo Urban
Kamera: Maroš Dorkin
V mene nás všetkých mi dovoľte vysloviť veľké poďakovanie pánovi farárovi za hodnotne prežitý adventný a vianočný čas, všetkým našim priaznivcom za podporu a zároveň našim divákom ďakujeme za pozornosť a skvelú vianočnú atmosféru počas predstavenia.
Silvia Lengová
Fotografie: Janko Urban a Aďka Svačková
{gallery}kultura/bystre/cizmicky{/gallery}
{jcomments on}




















Čas Vianoc priniesol príbeh, ktorý bol svojím spôsobom a humorným stvárnením na jednej strane jedinečný a na druhej strane to bola ukážka vážnej vnútornej premeny človeka, ktorá sa možno práve počas týchto Vianoc odohrala v mnohých srdciach. Príbeh človeka, ktorému sa mnohí podobáme, bol stvárnený v amatérskom divadelnom predstavení v Rožňavskom Bystrom 26. decembra 2011. Názov predstavenia však ostal pre divákov zahalený tajomstvom.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.