zaplňovať deti vo veku do 12 rokov spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi, príbuznými a očakávali príchod Mikuláša, ktorý prišiel aj s nezbedným čertom. Dobré, poslušné deti zaspievali, zarecitovali Mikulášovi, no boli aj také, ktoré nevydali zo seba ani hlások. Nie preto, že nevedia rozprávať, ale mali vo svojich očkách obavy z čerta, ktorý mal veľké vrece a vyhlasoval, že kto bol neposlušný tak ho zoberie. No a niektorých, ktorí neposlúchali obdaroval uhlím (ale tých bolo málo a sľúbili, že do budúceho roka sa vraj polepšia, uvidíme). No nakoniec všetky deti odchádzali so sladkým balíčkom od Mikuláša.
Tohto roku prvýkrát sa rozhodla starostka obce a s Obecným zastupiteľstvom postavili tri malé vianočné stromčeky pred budovou OÚ a oslovili deti z Materskej a Základnej školy o ich vyzdobenie. A výsledok vidíte na fotkách. Deti z Materskej školy si ozdobili jeden, (samozrejme aj s pomocou pani riaditeľky, učiteľky MŠ – za prípravu vianočných ozdôb im patrí poďakovanie) a pri ňom si pekne zaspievali, zarecitovali básničky a za to ich odmenil Mikuláš, ktorý toto všetko pozoroval a potom sa dlho s nimi rozprával a samozrejme aj im dal sladkosti. Očká im žiarili veselosťou, odchádzali s úsmevom na tvári a prisľúbili Mikulášovi, že už teraz sa tešia na budúci rok.
Druhý a tretí stromček ozdobili s pani vychovávateľkou Gajdošovou žiaci zo Základnej školy – Školského klubu, ktoré za odmenu dostali čokoládového Mikuláša. Ťažko vyhodnotiť, ktorý bol najkrajší, ale myslím, že všetky sú pekné , lebo ich skrášlili deti so svojimi výtvormi – posúďte sami.
Želmíra Gonosova,
starostka obce
{gallery}obsah/bystre/mikulas{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 11 december 2012 10:38
Do Rožňavského Bystrého prišiel Mikuláš dvakrát... Doporučený
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Dobrý svätý Mikuláš,
mnohým deťom dary dáš,
drobné rôzne sladkosti,
spravíš veľa radosti.
Keď si chodil po svete,
dal si peniaze, chleba
a vždy si sa objavil,
kde ťa bolo treba.
Už niekoľko rokov do našej malej obce prichádza Mikuláš a nebolo tomu inak ani tohto roku. Podvečer 5. decembra 2012 začali kultúrny dom
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.