Na 10. ročník kultúrno-spoločenského podujatia Dedina ožíva, ktorého organizátorom bola 27. júla 2013 obec Drienčany spoločne s Občianskym združením Valgata a GMOS z Rimavskej Soboty, sa zodpovedne pripravovali aj členky Dedinskej folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Veď boli na tento deň pozvané po prvýkrát a navyše i preto, že obidve gemerské obce spája meno nášho najväčšieho rozprávkara Pavla Dobšinského, kde žil i tvoril aj ako evanjelický kaplán, či farár. Aj preto sa divákom chceli ukázať vo svojom sviatočnom kroji a so svojimi ľudovými pesničkami. Starostovi Drienčan Petrovi Švoňavovi navyše upiekli obľúbené a sviatočné pankúšiky, ktoré bystranské ženy pripravujú iba počas najväčších udalostí v bystranských rodinách. V zastúpení skupiny ich odovzdali Zuzana Tomková, vedúca skupiny a Mária Molnárová.V programe sa predstavili vďačnému obecenstvu najprv predpoludním s pásmom piesní V Bystrom na moste a popoludní zase s už skôr nacvičeným pásmom Na bále vo felescimre. Bystränskými ľudovými piesňami v podaní Bysträniek sa tak rozozvučala celá dedina. Ako sólisti sa predstavili najmä Dominika Ďurská a Stanislav Ďurský, obidvaja absolventi košického konzervatória. Svoju premiéru v Drienčanoch mala i pieseň To bystränskia šíria polo, to je pekné políčko, ale i ďalšie, ako napríklad: Na bystränskej túrni zvoni pekne zvonä, tia bystränskia herdia diavki na tánec sä strojä, Akí herdí tot maj frejär, nemá chižu ani majär, či Zrodeli sä trenki za horami, Ach bože prebože maj mladí vek, Chodeli chlapci k nám, že šiarnia oši mám, ale už sä bojä, bo jä sa vidávam, Ponad náš dom dva hviazdiški jäsnia a iné. Prítomným divákom zatancovali tiež starý bystränský tanec Regec, ktorý dostal pomenovanie po bývalom bystränskom mlynárovi. Po skončení svojho vystúpenia obdarovali divákov upečenými bystränskými buchtami, ku ktorým pripojili aj lístok od Bysträniek, čo prítomní vysoko ocenili. Bystränky potešilo, že ich predstavenie pozorne sledovali prítomní a zožali od nich aj najväčší potlesk zo všetkých vystupujúcich. A to je už čo povedať, keď spolu s nimi sa prezentovali na pódiu postavenom v strede obce aj Folklórny súbor Haviar z Rožňavy, folklórna skupina žien Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ale aj Heligonkári z Kokavy nad Rimavicou a DDS Facka pri ZUŠ v Rimavskej Sobote.
Priliehavý názov Dedina ožíva sa veľmi hodí na toto podujatie. Potvrdzovali to aj pripravené dvory, v ktorých sa preukázali ich majitelia svojimi výrobkami ručných prác v podobe vyrezávaného dreva, výšiviek, maľovaniek, alebo starých dobrých a osvedčených dedinských jedál našich babičiek či starých materí. Neboli to len dvory domácich majiteľov, ale v Drienčanoch sa prezentovali aj šikovné ruky obyvateľov zo susedných osád, či obcí.
A tak si do svojej kroniky Bystränky zapisujú ďalšie svoje úspešné účinkovanie, ktoré tentoraz bolo v Drienčanoch.
Ondrej Doboš
Fotografie Dr. Jozef Sabo
{gallery}folklor/driencany/bystre{/gallery}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.