s búraním sociálnych miestností, ktoré sme od základu zmenili a vynovili. Vymenili sme aj krytinu na celej budove, zateplili budovu, vymenili okná a dvere, upravila sa fasáda, spravila sa celá elektroinštalácia a rozvod vody. Znížili sme aj strop a na niektorých miestach sa vymenil, nakoľko bol čiastočne prehnitý. Vymenili sme podlahu, opravili javisko, kde vchody sme zamurovali, splynofikovali sme budovu, ktorá bola aj zateplená. Premurovali sme tiež priestory Obecného úradu, zastrešila sa terasa pred ním a na nej sa položila nová dlažba a stvorili sme to, čo je priložené na fotografiách.“ Medzi fotografiami je priložená i pozvánka Rady Miestneho národného výboru na slávnostné otvorenie budovy dňa 29. decembra 1973, kedy bol predsedom MNV jej otec Ján Dorkin. Aká zhoda náhod. Za jeho funkcionárčenia sa otvárala budova a v čase „starostovania“ jeho dcéry táto bola rekonštruovaná.
K terajšej budove je potrebné doložiť i to, že v pôvodnom projekte bola navrhnutá farba budovy sivozelená. Starostka však prišla s nápadom použiť na nej farby obce, preto navrhla zelenú so žltou, ale chýbala im modrá a biela, teda ďalšie farby obce. A tak sa zrodili farby vlajky obce, ktoré umiestnili medzi okná na budove Obecného úradu a vložili erb obce. Dúfajme, že sú s týmto riešením spokojní aj občania.
Novoročný príhovor starostky pani Želmíry Gonosovej pokračoval aj pripomenutím ďalších výsledkov, keď povedala, že pravidelne s našimi aktivačnými občanmi vykonávali aj úpravu verejných priestorov, jarkov, parku, záhrad v okolí školy a školskej jedálne. Aj okolie Domu smútku vyčistili od starých drevín. Na cintoríne aj za pomoci poslancov vymenili novú bránu. Na Novej ulici, na Porvaze a pozdĺž hlavnej cesty k obchodu vymenili staré vedenie rozhlasu za nové. Opravili a vymenili niekoľko svetiel verejného osvetlenia. Začali s vysporiadaním obecného majetku, obecných budov, nakoľko na LV tieto budovy chýbajú. Od Jednoty Revúca museli odkúpiť park, ktorý sa používa už niekoľko rokov.
Pravda, dotkla sa i niektorých záležitostí, s ktorými nie je spokojná. Napríklad v máji po mnohých rokoch pripravili v obci verejnú schôdzu. Bohužiaľ záujem občanov zúčastniť sa na nej bol minimálny.
V priebehu uplynulého roka v obci pripravili aj tradičné kultúrne akcie, ako: ples rodákov, deň detí, kladenie vencov k pomníkom a hrobom padlých, vatru SNP, Deň obce, posedenie s dôchodcami a pre deti Mikuláša. Obec prispela aj k organizácii ďalšej kultúrnej akcie, akou bolo stavanie májov.
„Rok za nami je už kapitola v ľudskom živote uzavretá. Už na nej nevieme nič zmeniť a so všetkým, čo sa stalo, musíme sa chtiac, či nechtiac všetci zmieriť. Človek mal vždy obavy pred budúcnosťou. Bolo tomu tak i pred tisícročím a je tomu tak aj teraz, lebo sú aj také otázky bytia, ako je život a smrť, v ktorých je človek bezmocný.
Aj touto cestou chcem všetkým bystrianskym rodinám, ktoré stratili v minulom roku svojich blízkych, a to našich spoluobčanov: Jána Uhrina, Zuzanu Dobošovú, Magdalénu Sýkorovú, Petra Dorkina, Gabrielu Kissovú, Zuzanu Ujháziovú, Jána Dávida, Ondreja Strelku vysloviť úprimnú sústrasť. Prajem im, aby našli silu a zmysel ďalšieho žitia.
Najkrajšou chvíľou v živote je narodenie dieťatka. Takéto krásne chvíle prežívali rodiny pri narodení: Ondreja Vestera, Dávida Holmoka, Anetty a Sáry Jánošdeákovej, Michaely Rusovej a Mareka Gažiho. Prajem im, ale aj ich rodičom život naplnený láskou, zdravím a starostlivosťou.
Šťastný okamih, kedy si mladí ľudia zakladajú rodiny prežil i náš občan Ľubomír Sedlák a Alexandra Lacová. Prajeme im na životnej ceste číre, radosťou a šťastím vyplnené chvíle.“
GALÉRIA OBRÁZKOV Z REKONŠTRUKCIE KULTÚRNEHO DOMU
{gallery}obsah/bystre/kultura{/gallery}
{jcomments on}
Je príjemne na začiatku roka počuť v miestnom rozhlase starostku obce Rožňavské Bystré, pani Želmíru Gonosovú Doporučený
Napísal(a) Maj Gemer
Na začiatku nového roku pravidelne počuť v miestnom rozhlase v Rožňavskom Bystrom aj starostku obce, pani Želmíru Gonosovú. Okrem poďakovania sa za podporu pri realizácii volebného programu obyvateľom obce vždy zaželá do nového roku všetko najlepšie, samozrejme aj hodne zdravia a šťastia všetkým Bystränom a ich rodinám. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď sa 1. januára 2012 o 12.45 hod. ozval z ampliónov jej hlas. Vo svojom novoročnom príhovore nezabudla zdôrazniť najväčšiu stavebnú akciu roka, ktorou bola rekonštrukcia Kultúrneho domu, ktorý bol skolaudovaný práve na Mikuláša. S prácami na ňom začali začiatkom mája 2010. Ako sama dodala: „Začali sme
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-