s búraním sociálnych miestností, ktoré sme od základu zmenili a vynovili. Vymenili sme aj krytinu na celej budove, zateplili budovu, vymenili okná a dvere, upravila sa fasáda, spravila sa celá elektroinštalácia a rozvod vody. Znížili sme aj strop a na niektorých miestach sa vymenil, nakoľko bol čiastočne prehnitý. Vymenili sme podlahu, opravili javisko, kde vchody sme zamurovali, splynofikovali sme budovu, ktorá bola aj zateplená. Premurovali sme tiež priestory Obecného úradu, zastrešila sa terasa pred ním a na nej sa položila nová dlažba a stvorili sme to, čo je priložené na fotografiách.“ Medzi fotografiami je priložená i pozvánka Rady Miestneho národného výboru na slávnostné otvorenie budovy dňa 29. decembra 1973, kedy bol predsedom MNV jej otec Ján Dorkin. Aká zhoda náhod. Za jeho funkcionárčenia sa otvárala budova a v čase „starostovania“ jeho dcéry táto bola rekonštruovaná.
K terajšej budove je potrebné doložiť i to, že v pôvodnom projekte bola navrhnutá farba budovy sivozelená. Starostka však prišla s nápadom použiť na nej farby obce, preto navrhla zelenú so žltou, ale chýbala im modrá a biela, teda ďalšie farby obce. A tak sa zrodili farby vlajky obce, ktoré umiestnili medzi okná na budove Obecného úradu a vložili erb obce. Dúfajme, že sú s týmto riešením spokojní aj občania.
Novoročný príhovor starostky pani Želmíry Gonosovej pokračoval aj pripomenutím ďalších výsledkov, keď povedala, že pravidelne s našimi aktivačnými občanmi vykonávali aj úpravu verejných priestorov, jarkov, parku, záhrad v okolí školy a školskej jedálne. Aj okolie Domu smútku vyčistili od starých drevín. Na cintoríne aj za pomoci poslancov vymenili novú bránu. Na Novej ulici, na Porvaze a pozdĺž hlavnej cesty k obchodu vymenili staré vedenie rozhlasu za nové. Opravili a vymenili niekoľko svetiel verejného osvetlenia. Začali s vysporiadaním obecného majetku, obecných budov, nakoľko na LV tieto budovy chýbajú. Od Jednoty Revúca museli odkúpiť park, ktorý sa používa už niekoľko rokov.
Pravda, dotkla sa i niektorých záležitostí, s ktorými nie je spokojná. Napríklad v máji po mnohých rokoch pripravili v obci verejnú schôdzu. Bohužiaľ záujem občanov zúčastniť sa na nej bol minimálny.
V priebehu uplynulého roka v obci pripravili aj tradičné kultúrne akcie, ako: ples rodákov, deň detí, kladenie vencov k pomníkom a hrobom padlých, vatru SNP, Deň obce, posedenie s dôchodcami a pre deti Mikuláša. Obec prispela aj k organizácii ďalšej kultúrnej akcie, akou bolo stavanie májov.
„Rok za nami je už kapitola v ľudskom živote uzavretá. Už na nej nevieme nič zmeniť a so všetkým, čo sa stalo, musíme sa chtiac, či nechtiac všetci zmieriť. Človek mal vždy obavy pred budúcnosťou. Bolo tomu tak i pred tisícročím a je tomu tak aj teraz, lebo sú aj také otázky bytia, ako je život a smrť, v ktorých je človek bezmocný.
Aj touto cestou chcem všetkým bystrianskym rodinám, ktoré stratili v minulom roku svojich blízkych, a to našich spoluobčanov: Jána Uhrina, Zuzanu Dobošovú, Magdalénu Sýkorovú, Petra Dorkina, Gabrielu Kissovú, Zuzanu Ujháziovú, Jána Dávida, Ondreja Strelku vysloviť úprimnú sústrasť. Prajem im, aby našli silu a zmysel ďalšieho žitia.
Najkrajšou chvíľou v živote je narodenie dieťatka. Takéto krásne chvíle prežívali rodiny pri narodení: Ondreja Vestera, Dávida Holmoka, Anetty a Sáry Jánošdeákovej, Michaely Rusovej a Mareka Gažiho. Prajem im, ale aj ich rodičom život naplnený láskou, zdravím a starostlivosťou.
Šťastný okamih, kedy si mladí ľudia zakladajú rodiny prežil i náš občan Ľubomír Sedlák a Alexandra Lacová. Prajeme im na životnej ceste číre, radosťou a šťastím vyplnené chvíle.“
GALÉRIA OBRÁZKOV Z REKONŠTRUKCIE KULTÚRNEHO DOMU
{gallery}obsah/bystre/kultura{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 05 január 2012 11:43
Je príjemne na začiatku roka počuť v miestnom rozhlase starostku obce Rožňavské Bystré, pani Želmíru Gonosovú Doporučený
Napísal(a) Maj Gemer
Na začiatku nového roku pravidelne počuť v miestnom rozhlase v Rožňavskom Bystrom aj starostku obce, pani Želmíru Gonosovú. Okrem poďakovania sa za podporu pri realizácii volebného programu obyvateľom obce vždy zaželá do nového roku všetko najlepšie, samozrejme aj hodne zdravia a šťastia všetkým Bystränom a ich rodinám. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď sa 1. januára 2012 o 12.45 hod. ozval z ampliónov jej hlas. Vo svojom novoročnom príhovore nezabudla zdôrazniť najväčšiu stavebnú akciu roka, ktorou bola rekonštrukcia Kultúrneho domu, ktorý bol skolaudovaný práve na Mikuláša. S prácami na ňom začali začiatkom mája 2010. Ako sama dodala: „Začali sme
Zverejnené v
Rožňavské Bystré



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a