Pocta skôr narodeným od detí, vnukov i pravnúčat. Slza dojatia i radosti na oplátku Doporučený
Napísal(a) Mgr. Silvia Lengová
Starká je vľúdna.
Má Boží pokoj v duši.
Starká sa o nás s nikým nedelí.
Má času ľúbiť nás. A nič ju nevyruší.
Pri nej má týždeň sedem nedelí.
Tieto prekrásne verše z básne Modlitba za starkú od básnika Milana Rúfusa odzneli 26. 10. 2010 ako prejav vďaky a úcty na slávnostnom stretnutí seniorov v Rožňavskom Bystrom. Kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii kultúrneho domu, bolo miesto slávnosti netradičné, naši seniori sa po mnohých rokoch vrátili do budovy základnej školy. Možno
Milými pozdravmi toto stretnutie spestrili deti z materskej školy a aj žiaci zo základnej školy. Nejednému starému otcovi a mnohým starým mamám sa pri sledovaní programu zaleskla v oku slza radosti a dojatia. Slza mala iný, taký zvláštny lesk, ak k nim prehovorilo ich vlastné vnúča alebo pravnúča. V tej chvíli prestalo bolieť všetko, čo bolí dlhé roky, prestalo trápiť to, čo trápi vo dne v noci, dalo sa uvidieť a na okamih do rúk chytiť šťastie. Vo svojom príhovore pani starostka Želmíra Gonosová popriala všetkým prítomným okrem iného aj veľa zdravia, rodinnej pohody a Božieho požehnania. Miestna folklórna skupina Bystränky si pripravila pre našich najstarších hodnotný kultúrny program. Svojimi piesňami a hovoreným slovom v spomienkach oživili detstvo a mladosť starých mám a starých otcov, ale zároveň všetkých prítomných rozosmiali humorným vyrozprávaním príhod zo súčasnosti. Celý program a aj posedenie sa nieslo v znamení vďaky a úcty k životu tých, čo svojimi bohatými životnými skúsenosťami a cennými radami môžu obohatiť život rodiny a byť jej oporou a príkladom.
Čas plynie každému rovnako, nedá sa vrátiť ani zastaviť. Dá sa len využiť na dobrý a prospešný život alebo naopak môže nám len pretiecť pomedzi prsty. Idea rozprávky O troch grošoch nám pripomína tok času a zároveň aj povzbudzuje k tomu, že z jedného pomyselného groša lásky, úcty a trpezlivosti by sme mali požičať, žiť a nezabudnúť aj vrátiť.
Nájdime si čas na pomoc, vľúdne slovo a úsmev pre starších neustále, nielen počas októbra, aby sme dokázali, že človek je človek.
Mgr. Silvia Lengová
Obrázky zo stretnutia seniorov s deťmi
{gallery}obsah/bystre/seniori{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.