Bystrom mali byť bohatšie o divadelné predstavenie a o vzájomné stretnutia sa ľudí.
S krásnym programom k nám pred začatím predstavenia zavítali koledníci Dobrej noviny zo širokej saleziánskej rodiny z Rožňavy. Slovom a piesňou voviedli všetkých prítomných do tajomstva narodenia Ježiša. Zároveň ich prítomnosť dala tomuto podujatiu aj pečať ekumenizmu, keď kresťania nehľadajú to, čo ich rozdeľuje, ale našli Toho, ktorý ich spája. Srdečné „ďakujeme“ posielame Saleziánom do Rožňavy.
Ale vráťme sa ešte trošku naspäť. Tuším na poslednom domácom futbalovom zápase sa mi od evanjelického kaplána v Rožňavskom Bystrom - Mgr. Jána Galla dostala do ruky malá pozvánočka na stretnutie. Účel stretnutia bol zahalený, malo to byť pre všetkých prekvapenie. Keďže sa „zvianocievalo“, tak som tušila o čo pôjde a potvrdili mi to aj šumy z okolia. Už sa presne nepamätám, koľkí sme sa prvýkrát stretli. Dôležitý bol súhlas všetkých prítomných, že sa chceme a budeme do Vianoc stretávať aj naďalej. V priebehu ďalších dvoch stretnutí sa vyprofilovala skupina ľudí, ktorí boli ochotní obetovať svoj čas, talent a um, aby tak ľuďom žijúcim v Rožňavskom Bystrom pomohli prežiť Vianoce hlbšie, dôstojnejšie a radostnejšie. Každé jedno spoločné stretnutie, či už na fare alebo na obecnom úrade, nás samých obohatilo výkladom a priblížením jednotlivých statí zo Svätého písma, vzájomným spoznávaním sa a humorom, ktorý bol pre nás akýmsi hnacím motorom J. Po čase sme začali tvoriť celok, ktorý mal 26.12.2010 o 16.00 v sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom na chvíľu pootvoriť okienko medzi nebom a zemou a umožniť tak nahliadnuť divákom do anjelského sveta úvodným vstupom rozprávača takto:
„V anjelskom svete, tak ako v svete ľudskom, sú dni všedné, ale i sviatočné. Dni naplnené prácou i oddychom. Dni veselé i šťastné, no aj dni smutné, nečinné. A na niekoľko dní z ich života sa teraz spoločne pozrieme.“
Keďže traja mladí anjeli - Rafaela, Natanaela a Dominika pozabúdali, prečo sú vlastne stvorení, museli im ich starší kolegovia Gabriel a Michael pripomenúť ich poslanie v živote ľudí. Prvé poslanie „strážcu“ bolo priblížené cez udalosti v záhrade Eden, keď anjeli po vyhnaní Adama a Evy z raja majú strážiť Boží svet. Druhú úlohu „posla“ vyrozprával príbeh o Abrahámovi a Sáre, ako sa im zjavil anjel a zvestoval im potomstvo. Poslanie „vysloboditeľa“ sa sprítomnilo cez príbeh o prorokovi Danielovi, ktorý bol neoblomný vo svojej viere a odmietal sa klaňať iným Bohom. Radšej volil podstúpiť smrť, ako zradiť. Z pazúrov leva ho vyslobodili anjeli. V záverečnej scéne sa anjeli zjavili Márii a Jozefovi a zvestovali im narodenie Božieho syna – nádeje pre každého. Vrcholným poslaním anjela je teda úloha „zvestovateľa“. Tí odvážnejší herci zaujali publikum svojimi replikami zo života ľudí v obci, alebo pobavili prítomných dialógmi v nárečí. Tak, ako v reálnom živote aj v Anjelskom poslaní využil diabol každú svoju príležitosť v jednotlivých dejstvách, aby pokúšal ľudí a páchal zlo. Na záver však uznal svoju porážku a závidel anjelom, pretože zvestujú ľuďom tú najradostnejšiu správu o víťazstve Božieho Syna Ježiša. Kiežby aj v našich životoch počas dennodenných zápasov so zlom a s pokušením víťazila Láska, ktorá prišla na svet počas tichej noci v Betleheme. Pieseň Tichá noc spievali na záver predstavenia všetci ľudia dobrej vôle, herci aj diváci, veriaci aj neveriaci, malí aj veľkí.
Úžasný pocit, ktorý sa po predstavení usadil v srdci každého z nás, nás presvedčil o tom, že čas príprav nebol časom zbytočným. A čo by malo prísť teraz? Možno repríza v okolitých obciach, možno nové predstavenie, ale hlavne pokora, že všetko to, čo sa nám podarilo, bolo z Božej moci a pomoci. A položme Ježiškovi do jasličiek aj chyby, aj výpadky textu, aj veci, ktoré by sme druhýkrát možno urobili inak – lepšie.
Osoby a obsadenie:
Ten, kto zapálil iskru Anjelského poslania a udržal jeho plameň: Ján Gallo
Rozprávač: Paťka Šoltésová
Anjel Rafaela: Maťka Sirkovká (hosťovanie z Rožňavy)
Anjel Natanaela: Radka Kučerová
Anjel Dominika: Dominika Ďurská
Anjel Gabriel: Silvia Lengová
Anjel Michael: Ľubka Ďurská
Adam: Maťo Gonos
Eva: Janka Molčíková
Pokušiteľ: Mirka Macková
Abrahám: Tibko Gonos
Sára: Julka Koláriková
Satrap: Janko Gonos
Kráľ Dárius: Jarko Gonos
Daniel: Lucka Šimková
Lev: Peťo Bradáč (hosťovanie z Rožňavy)
Jozef: Tomáš Gonos
Alžbeta: Danka Compelová
Mária: Zuzka Rudnayová
Tajomný hlas za plentou: Robko Bezek
A všetci tí, ktorí akokoľvek prispeli a pomáhali počas nácvikov a predstavenia: Peťo Urban, Andrejka Rudnayová, Vierka Dobošová z Rakovnice, Miška Hlaváčová, Marek Šoltés.
Vďaka Ti Bože za ľudí, ktorí Ťa chceli takto osláviť, vďaka Ti aj za tých mnohých divákov, ktorí prišli na predstavenie a neváhali po dospievaní piesne vstať a tlieskať. Toto bol náš prvý standing ovation, ktorý Ti s láskou k Tvojim narodeninám venujeme.
Silvia Lengová
Foto: Marek Šoltés
FOTOGRAFIE Z PREDSTAVENIA ANJELSKÉ POSLANIE
{gallery}kultura/divadlo/anjel{/gallery}
FOTOGRAFIE ANTÓNIE HLAVÁČOVEJ
{gallery}kultura/divadlo/anjel/2{/gallery}
{jcomments on}
Tichú noc spievali na záver predstavenia v Rožňavskom Bystrom všetci ľudia dobrej vôle, herci aj diváci Doporučený
Napísal(a) Silvia Lengová
Vianoce. Pre jedných sviatky pokoja, spolupatričnosti, lásky..., pre druhých oslava narodenia Ježiša Krista naplnená všetkým tým, čo k veľkolepej oslave najlepšieho priateľa patrí, teda čisté srdce, radosť, pokoj, spolupatričnosť, láska...
Rok čo rok, už viac ako 2000 rokov, človek oslavuje narodenie svojho spasiteľa. Príprava na takúto veľkú oslavu netrvá jeden, alebo dva dni. Pre kresťanov je prípravou obdobie adventu. Počas neho sme si mali pripraviť naše srdcia na sprítomnenie betlehemských udalostí, keď sa v noci, v chlade a v chudobe narodil Syn Boží. Štyri nedele sa míňali jedna za druhou a prišiel čas Vianoc. Čas, keď Vianoce v Rožňavskom
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-