Oslavy Dňa obce však začali inak ako vlani, začali službami Božími v Evanjelickom kostole v Rožňavskom Bystrom. Pán kaplán Mgr. Ján Gallo neskrýval radosť z neobvyklého počtu obsadených lavíc v kostole. Z kazateľnice zazneli slová o mýtnikovi Zachejovi, ktorý bol malej postavy a keď Ježiš prichádzal do mesta Jericha, vyliezol na planý figovník, aby ho lepšie videl. Výber tohto úryvku zo Svätého písma bol zámerný, pretože pán kaplán predpokladal, že v tento slávnostný deň prídu do kostola nielen tí, ktorí tam chodia stále. Svojimi úprimnými slovami sa túžil dotknúť každého srdca, veriaceho i neveriaceho. Celkovú atmosféru počas konania služieb Božích umocňovali prítomné deti, pozvaní hostia a všetci tí, ktorí boli oblečení v krojoch.
Z kostola sa všetci presunuli pred budovu Základnej školy – na platňu. Privítanie na platni bolo tradičné: chlebom a soľou núkali všetkých pozvaných ženy v krojoch. Od školskej jedálne sa šírila vynikajúca vôňa z troch kotlov gulášov, ktoré od rána pripravovali poľovníci aj so svojimi rodinami. A keď si už každý našiel svoje miesto, nastal čas, aby oslavu okrášlili aj všetci účinkujúci. Malí aj veľkí, domáci a aj pozvaní talentovaní umelci a nadšenci spevu, tanca a hudby ukázali divákom to najlepšie a najkrajšie, čo vedeli. Keby sa do programu nebol zamiešal nepozvaný hosť „pán dážď“, určite by sa program predĺžil. Pomedzi program mali pozvaní možnosť občerstviť sa dobrým langošom od pani Uhrínovej alebo sladkými českými buchtami, o ktoré sa postarali pani kuchárky zo školskej jedálne p. Kopková a p. Ďurová.
Program začal básničkou - častuškou, ktorú sme v spievanej podobe začuli na vlaňajšom Dni obce. Častušku predniesla Pavlínka Urbanová a Paťko Kaššai. Celým ďalším programom divákov sprevádzali Mirka Macková a Stanko Ďurský. Závidieť nám ich môžu všetky televízie. Svojej úlohy sa zhostili na 1*.
Mirka: V živote človeka sú chvíle, ktoré jeho myseľ zavedú do minulosti. Tak ako nám to predniesli Pavlínka Urbanová a Paťko Kaššai, my všetci dnes otvárame spomienky na baníkov, roľníkov, murárov, remeselníkov a mnohých ďalších našich predkov, vďaka ktorým je studnica tradícií, folklóru a spolupatričnosti rodákov a obyvateľov Rožňavského Bystrého nevyčerpateľná. Len pred malou chvíľou sme sa vrátili z bohoslužby, ktorá sa konala v našom kostole a prostredníctvom ktorej sme vďační Pánu Bohu aj za to, že sa tu dnes môžeme všetci stretnúť.
Stanko: Vážení hostia, ctení rodáci, drahí občania, milá mládež a všetci Tí, ktorí ste prijali pozvanie na Deň našej obce!
Vlani sme sa s Vami lúčili slovami, ktoré okrem hrdosti na našu obec a vzájomnej pomoci, nás nabádali k ochrane histórie našej obce, rozvoju jej súčasnosti a premýšľaniu nad jej budúcnosťou. Rok prešiel ako voda, čo bolo vlani ešte budúcnosťou, sa dnes zmenilo na súčasnosť. Dovoľte nám preto, aby sme Vás všetkých na tomto slávnostnom podujatí opäť po roku srdečne privítali.
Mirka: Prajeme Vám všetkým príjemnú zábavu, pekné zážitky a radosť zo vzájomných stretnutí.
Stanko: Dovoľte mi, aby som slovo odovzdal starostke našej obce, pani Želmíre Gonosovej.
Príhovor starostky obce Rožňavské Bystré pani Želmíry Gonosovej
Vážení hostia, drahí spoluobčania, rodáci, priatelia, milá mládež!
Opäť po roku sa stretávame tu v Rožňavskom Bystrom na „Dni obce“ pri príležitosti 719. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Úvodom vítam našich hostí: prednostu Obvodného úradu v Rožňave Mgr. Ľubomíra Hlaváča, prednostu Mestského úradu v Rožňave Ing. Jána Štefana, riaditeľku ÚpSVaR v Rožňave JUDr. Margitu Petrovú, riaditeľku Nemocnice Sv. Barbory v Rožňave MUDr. Martu Hlaváčovú, konateľa spoločnosti DOBART s.r.o. Ing. Dionýza Doboša, riaditeľku ZŠ v Rožňavskom Bystrom Mgr. Martu Gadušovú, pána kaplána z Rožňavského Bystrého Mgr. Jána Galla, srdečne vítam svojich terajších kolegov - starostov - starostku z Honiec Moniku Paličkovú a starostu z Rudnej Júliusa Kerekeša. A samozrejme čo najsrdečnejšie vítam Vás všetkých, ktorí ste prišli aj v takomto počasí. Vítam medzi nami aj jedného z najstarších našich spoluobčanov pána Jána Doboša. Vítajte!
Vážení prítomní,
pred malou chvíľou sme sa vrátili z miestneho evanjelického kostola, ktorý bol postavený z kamenia starého kostola a vysvätený v októbri 1844. To znamená, že 166 rokov stojí v našej obci a vystriedali sa tu mnohí farári a medzi nimi aj taká osobnosť akou bol P. E. Dobšinský – slovenský rozprávkar, ktorý si do našej obce priniesol svoje srdce, um a pracovitosť a táto pracovitosť do dnešného dňa zostala aj vo Vás, našich občanoch. Ale histórii obce a pamiatkam sa budeme venovať na budúci rok pri 720. výročí.
Vážení prítomní,
sme tu svoji, všetci sa poznáme a poznáme aj situáciu, hlavne finančnú, v ktorej sa naša obec nachádza. Zníženie podielových daní oproti roku 2008 o 1 200 tis. Sk – toto zníženie ako jediný príjem do obce poznačilo celkovú prácu obecného úradu. Ale aj napriek tomu chceme, aby po nás niečo zostalo.
Vieme, že v našej obci treba vodovod
a kanalizáciu, následne úpravu miestnych komunikácií, reguláciu potoka a ešte ďalšie a ďalšie. Máme toho mnoho, mnoho zmeškané, no netreba sa vracať k tomu, čo mohlo byť, ale treba ísť dopredu. Rozvíjajme prítomnosť a zamýšľajme sa nad budúcnosťou. Treba pozbierať sily, elán a ísť ďalej. Samozrejme máme aj neprajníkov, ale tí nás posúvajú vpred.
Od 10. mája tohto roku robíme celkovú rekonštrukciu kultúrneho domu
a obecného úradu. Nie je to mesačná alebo polročná záležitosť. Táto rekonštrukcia má trvať 15 mesiacov. Do dnešného dňa sme v kultúrnom dome vybudovali nové sociálne zariadenie, opravili sa omietky, znížil sa strop, vymenili sa okná, urobilo sa nové vodovodné a elektrické vedenie, zaviedlo sa plynové kúrenie. V budove obecného úradu sa taktiež vymenilo elektrické a vodovodné vedenie, prestavali sa kancelárie, urobili sa nové omietky, stropy, podlahy, vymenili sa okná a vymenila sa krytina na celej budove a zastrešila sa terasa pred budovou. Dokončuje sa zateplenie budovy a odvodnenie budovy. Ešte je nutné urobiť podlahu v KD, vonkajšiu fasádu a vonkajšie dlažby. Dúfam, že aspoň v krátkosti som vymenovala práce, ktoré sa urobili a ktoré nás ešte čakajú. Bolo by ideálne, keby sa táto rekonštrukcia dokončila do konca kalendárneho roka, pretože táto budova sa slávnostne otvárala 29. decembra
Vážení prítomní!
Minulosť je istá, ale na budúcnosti je to najkrajšie, že si ju môžeme tvoriť sami. Vieme, že mnohé naše problémy sú vážnejšie než v generácii našich otcov. Sú to problémy našej doby. Ale buďme hrdí na svoju obec, na svoje zvyky, na svoju dedovizeň, aby sa nám darilo lepšie, pomáhajme si, skrášľujme našu obec, aby sme sa mali kde vracať, kde nám je dobre. Ale pri práci nezabudnime na oddych, stretávajme sa i keď len tak posedieť a zaspomínať si. Nezabudnime na hrdosť ale ani na pokoru.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte poďakovať sa všetkým Vám, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj našej dediny, poslancom, podnikateľom, organizáciám pôsobiacim v našej obci, dôchodcom, mládeži, dedinskej folklórnej skupine. Vážim si, že sú medzi nami ľudia, ktorí nám chcú pomôcť. K takýmto bezpochyby patrí aj náš rodák pán Ondrej Doboš z Bratislavy, ktorý sa zaujíma a prezentuje našu obec na webovej stránke – srdečne ho pozdravujeme. Moje poďakovanie patrí Vám všetkým.
Vážení prítomní!
Ešte sa chcem poďakovať sponzorom, bez ktorých by dnešné popoludnie nemohlo byť. Ďakujem PZ Gerlach - skupine Rožňavské Bystré pod vedením pána Jána Ujházyho, ktorí nám opäť pripravili výborný guláš, na ktorý Vás po skončení programu pozývam. Poďakovanie patrí aj sponzorom: Spoločnosti DOBART s.r.o., AGROSPOL Honce s.r.o., UaPS R. Bystré, spoločnosť BRANTNER Rimavská Sobota, spoločnosť FURA Rozhanovce, podnikateľom: Jozef Sarvaš, Marian Hric, Rastislav Ilašenko, Mária Valková, Ján Kaššai, Ivona Ďuričová, Ondrej Doboš z Bratislavy, Potraviny MILI, Potraviny Sofia, Potraviny Viera Molnárová, Pohostinstvo Sedlák.
Vážení prítomní!
Záverom Vás chcem pozvať na výstavku ručných prác našich žien a mužov a ako káže starodávny slovanský zvyk ja tu dnes na pôde Rožňavského Bystrého prajem nám všetkým veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody, božieho požehnania a nech sa všetky plány zdaria. Nezabúdajme, napriek tomu, že každý sme iný, všetci sme ľudia a o rok dovidenia.
Mirka: Dôkazom toho, že ľudové zvyky s piesňami tejto dediny nezanikajú, ale sa zapisujú do pamäti mladých je aj vystúpenie Dominiky Koštialovej so svojím otcom Adrianom. Predstavia sa nám s pesničkou, v ktorej bude Dominika spievať a jej otec ju bude doprevádzať na akordeóne.
Stanko: Po minulé školské roky bol na každej kultúrnej akcii v našej obci jasný jeho rukopis. Bol dušou hudobného a speváckeho diania v našej škole. A aj keď už v našej škole neučí, pán učiteľ Lorinčík, ako sme ho všetci volali, neodmietol naše pozvanie a predstaví sa nám spolu s gitaristami z našej Základnej školy. Pozývam ich všetkých na naše pódium.
V rámci programu vystúpili aj ďalší talentovaní žiaci ZŠ v Rožňavskom Bystrom, ktorí sa v doprovode Mgr. Lorinčíka predstavili spevom ľudových piesní. Týmito žiakmi boli Lenka Vranová a Adamko Gallo.
Mirka: Sú už tretiaci a sedia v jednej lavici. Jeden chce byť herec, druhý vojenský lekár. Jeden pekne tancuje, druhý pekne hrá a obidvaja pekne spievajú. Viete o kom hovorím? Pesničku Pod obločkom piskajú nám zaspievajú Marianko Hric a Matúško Leng.
Stanko: V októbri 2003 uzrela svetlo sveta Detská ľudová hudba Lúčka pri Základnej umeleckej škole v Rožňave. Počas svojej existencie z nej vyrástlo mnoho mladých talentovaných spevákov a hudobníkov. V súčasnosti vedie Lúčku Mgr. Ondrej Šmiják a v spleti krásnych tónov zažiaria aj talenty z Rožňavského Bystrého – Samko a Zuzka Rudnayovci. Dovoľte mi, aby som Lúčku pozval na pódium.
Mirka: Nádherne spieva a v tanci sa s dievčencami zvŕta ako pierko. Aj keď bude mať len 11 rokov, je už skoro ako profesionál. V ďalších minútach sa nám v doprovode Ing. Ivana Nemčoka - vedúceho detského folklórneho súboru Haviarik predstaví Janko Dávid.
Stanko: V roku 2009 si z rúk majstra Dvorského prevzala ocenenie Zlatý slávik 2009. V súčasnosti druhý rok študuje na Konzervatóriu v Košiciach a popritom spieva všade tam, kde ľudia túžia počuť slávika. Rožňavské Bystré je jej domovom, a preto tu Evka Dovcová nesmie chýbať. V sprievode Mgr. Lorinčíka pozývam Evku na pódium.
Mirka: Aj toto leto boli členovia Folklórnej skupiny Bystränky pod vedením Zuzany Tomkovej účastníkmi viacerých kultúrnych podujatí. Veď nakoniec, niet sa ani čo diviť. Ich dlhoročná a svedomitá príprava už po mnohé roky prináša svoje ovocie. Ovocie z tohto stromu je čím ďalej, tým krajšie a chutnejšie aj preto, lebo folklórnu skupinu oživili mladí nadaní sólisti – Dominika Ďurská a Stanko Ďurský. Prenesme sa na tónoch piesní v podaní Folklórnej skupiny Bystränky do bohatej minulosti našej obce.
Stanko: Dnešný deň bol pre mnohých z nás plný očakávaní. Veríme, že sa dnešné spoločne prežité chvíle zaradia k Vašim splneným očakávaniam. Nech kúsok zeme, na ktorom teraz stojíte Vám dodáva silu do ďalších dní a istotu, že sa sem môžete kedykoľvek vrátiť.
Mirka: Dovoľte mi, aby som na záver kultúrneho programu všetkým účinkujúcim vyslovila veľké Poďakovanie.
Stanko: Tešíme sa, že sa tu v zdraví a v radosti stretneme opäť o rok!
V budove ZŠ bola aj tohto roku pripravená krásna expozícia ručných prác, krojov, historických predmetov a fotografií. Na výstave sa objavili aj ručne robené gágoríky a pankúšky. Zároveň bola malá výstava inštalovaná aj pred budovou ZŠ. Všetkým tým, ktorí sa na tejto výstave podieľali a nebáli sa doniesť z domu svoje cenné ručné práce, historické predmety a krásne kvety patrí veľké poďakovanie.
Zároveň nešetríme s poďakovaním ani na adresu všetkých sponzorov, ktorí prispeli cenami do tomboly. Bolo ich spolu 25 a znovu sa v rámci žrebovania vyskytol zvláštny úkaz – Peťo Ďurský totiž nestíhal preberať svoje výhry. Nuž ale nesmieme sa diviť, veď Peťo je švagor „chronickému“ výhercovi Jankovi Molnárovi, ktorý zrejme doma preložil šťastie zo svojej ruky do tej Peťovej. Všetkým výhercom srdečne blahoželáme!
Po žrebovaní tomboly sa všetci tanca a zábavy chtiví pomaličky premiestnili do miestnej jedálne, kde sa zabávali až do druhého dňa. Posledný odchádzal „dídžej“ Peťo Urban alias Haluška, nuž ale kedy to presne bolo, to zatiaľ neviem. (Nepomôžeš, Peťo?)
Na záver mi dovoľte, aby som v mene pani starostky a celého obecného zastupiteľstva poďakovala prostredníctvom stránky Maj Gemer všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave a prispeli k zdarnému priebehu tohto vzácneho dňa. Ďakujeme aj všetkým hosťom a účinkujúcim, zásluhou ktorých bol tento deň pre nás všetkých krajší a výnimočnejší.
Čas ubehne ako voda, ani sa nenazdáme a rok si znovu s rokom ruku podá. Všetkým želám, aby sme sa v zdraví a v pokoji dožili aj Dňa obce v roku 2011, kedy si budeme pripomínať 720. výročie od prvej písomnej zmienky o našej obci.
Text a fotografie: Silvia Lengová
FOTOGALÉRIA Z DŇA OBCE ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ
{gallery}kultura/bystre/do/2010{/gallery}
{jcomments on}

































Rok sa s rokom stretol a hostia, rodáci, návštevníci a obyvatelia obce Rožňavské Bystré si na slávnostnom sobotňajšom popoludní pripomenuli, že od prvej písomnej zmienky o ich obci uplynulo už 719 rokov. Rožňavské Bystré oslavovalo vlastne svoje narodeniny. A tak, ako už býva zvykom, na oslavu narodenín je potrebné sa náležite pripraviť. Nebolo to veru ľahké, pretože aj táto oslava si žiadala minimálne takú úroveň, akú mal Deň obce v roku 2009. Vyzdobená obec, veselá hudba v obecnom rozhlase a nezvyčajný pohyb po obci dávali aj náhodným prechádzajúcim návštevníkom na známosť, že táto sobota je pre nás výnimočná.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-