Hudbe som sa začala venovať ako sedemročná, keď som nastúpila na Základnú umeleckú školu v Rožňave. Moji rodičia si nemysleli, že nejaký talent mám. No po pár vystúpeniach, kde som spievala ľudové piesne, moja vtedajšia pani učiteľka hudobnej výchovy Mgr. Ľubica Birková presvedčila rodičov, nech to predsa len skúsia a zapíšu ma do hudobnej školy. Nikdy svoje rozhodnutie neoľutovali. Moji rodičia sú pre mňa najväčšou podporou, stoja za mnou a pomáhajú mi s hocičím, do čoho sa pustím.
Kto sa podieľal na vašom vzdelaní?
- Začala som študovať spev pod vedením pani učiteľky Heleny Pál-Balážovej, DiS. art. a hru na klavíri pod vedením pani učiteľky Márie Senglerovej, DiS. art. Začiatky boli pre mňa síce ťažšie, no od chvíle, čo som tomu prišla „na kĺb“, som sa toho už nepustila. Mám osem rokov základného vzdelania a aj ďalšie štyri roky druhého stupňa.
Vaše nadanie sa bohato prejavilo na verejných vystúpeniach. Kde ste sa prezentovali?
- V rámci ZUŠ-ky som absolvovala niekoľko súťaží v klasickom speve. Napríklad niekoľko ročníkov celoslovenskej súťaže Petra Dvorského, alebo súťaže Moyzesov slávik, v ktorých som vždy obsadila popredné miesta. Popritom mi poskytovala ZUŠ-ka mnoho príležitostí vystupovať takmer neustále. Spievala som napríklad na mnohých oceneniach alebo odovzdávaní diplomov a iných podujatiach organizovaných mestom Rožňava, alebo na podujatiach iných inštitúcií, ktoré oslovili ZUŠ-ku o kultúrny program. Jeden z najväčších úspechov počas môjho pôsobenia v ZUŠ bola návšteva Prahy, kde som reprezentovala Slovensko na medzinárodnom koncerte V4. V neskorších ročníkoch som pôsobila v školskej kapele Piacere a začala som sa venovať aj modernej hudbe. Absolvovala som pár súťaží, ako napr. Zemplín Pop alebo Dobšinská nota.
Komu vďačíte za svoj úspech?
- K modernej hudbe ma počas celej základnej školy viedla už spomínaná Mgr. Ľubica Birková, ktorá mi umožňovala taktiež vystupovať v trošku inej hudobnej sfére. Bola pre mňa, i stále je, neustálou podporou. Preto ju považujem za svoju „hudobnú mamu“.
Čo nám prezradíte o vašich skladateľských krokoch?
-
-
-
-
- V štrnástich rokoch som začala skladať svoje prvé vlastné piesne. Neskôr som spojila svoje dva najobľúbenejšie koníčky, písanie a hudbu. Prvé muzikály boli odohrané doma ako bábkové divadlo s mojou sestrou. Neskôr som v šestnástich napísala anglický muzikál Johana z Arku, ktorý vyhral celoslovenskú súťaž Jazykový kvet. Nasledoval muzikál Zo srdca Uhorska, ktorý mal obrovský úspech v medzinárodnom projekte Erazmus+, neskôr sme ho hrali pred kaštieľom Betliar v spolupráci so SNM Betliar. Bolo to krásne podujatie, ktoré sa tešilo neočakávanému úspechu. Prišlo nás podporiť mnoho ľudí. Na svoje si prišli všetci, od maličkých detí až po najstarších priaznivcov.
-
-
-
Vaša hudobná kariéra začala stúpať a získavať množstvo fanúšikov. Ktorá činnosť bola odrazovým mostíkom?
- Minulý rok som zavŕšila svoje štúdium v ZUŠ súkromným koncertom, na ktorom sa zúčastnilo cez stodvadsať ľudí. Koncert sa konal na Radnici v Rožňave, prišlo ma podporiť množstvo mojich spolužiakov, mojich učiteľov, priateľov, kamarátov a rodičov mojich kamarátov. Pôvodne malo ísť o komorný koncert, nakoniec sa ale povedomie o pripravovanom koncerte rozšírilo a prísť na koncert chcelo veľa ľudí. S radosťou som všetkým rozposlala pozvánky a vznikla z toho jedna z najkrajších akcií, na akých som kedy hrala. Práve tento koncert bol pre mňa prelomový, pretože sa o moju tvorbu začalo zaujímať omnoho viac ľudí. Záznamy z tohto koncertu dnes využívame pri ďalšej tvorbe. Svoju hudbu pridávam na platformy ako je Youtube a Instagram, vďaka ktorým získavam čoraz viac priaznivcov.
Ako ste pripravovali váš prvý obdivuhodný videoklip?
- Videoklip sa natáčal v zasneženom Slovenskom raji, niekoľko záberov bolo z môjho súkromného koncertu. Natáčanie vonku bola naozaj výzva, podvečer už silno mrzlo, fúkal vietor a ku koncu natáčania som si necítila prsty na rukách a nohách. Ale napriek tomu to bola naozaj zábava. Veľmi som si to užila. O video sa postaral Lukáš Ďurán, ktorý prišiel s myšlienkou vytvoriť tento videoklip prvý. O zvukovú réžiu Petra Bangoová. Spolupráca s nimi je stále príjemná, hudobne si rozumieme a práve oni mi pomohli moju pieseň Bosá zvizualizovať.
Aké máte plány do budúcnosti?
- Sama som zvedavá, čo budúcnosť prinesie. Stále píšem nové piesne a púšťam sa do nových projektov. Nechajte sa prekvapiť. Svojimi piesňami a muzikálmi chcem osloviť čo najviac ľudí a vyčarovať im nimi na tvári úsmev. Chcela by som odísť na univerzitu do Bratislavy, kde si myslím, že hudobná scéna je predsa o trošku otvorenejšia. Uvidíme, možno sa na mňa šťastena usmeje, no hlavné je neprestať na sebe neustále pracovať.
Fotografie: archív M.G.
Za rozhovor ďakujú RON.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-