Z detstva poznáme čarovné slovíčko. Áno, to je to, na čo ste mysleli. Ďakujem. V jednom slove veľa citovej sily. Každému sa páči. Každého osloví, poteší, ocení. Aj výbor ZO JDS v Rakovnici ho používa. Potvrdením toho bolo jeho zasadnutie 31. januára 2013, ktoré sa konalo v priestoroch obecného klubu.Stretnutie otvoril predseda organizácie Mgr. Ladislav Fábian. Privítal prítomných. V mene výboru zhodnotil priebeh podujatia. Osobitnú pozornosť venoval programu a unikátnej výstavke. „Program bol pestrý. Zaujal všetkých. Potešil i pobavil,“ potvrdil vo svojom úvodnom slove. „Výstavka nemala obdobu. Ukázala na šikovnosť, zručnosť i výtvarné cítenie, pekárenské nadanie, umenie našich žien,“ zdôraznil. Po zhodnotení osobitne poďakoval pani Mgr. Márii Sabovej, ktorá mala dirigentskú paličku počas príprav i počas programu. Celé podujatie sa konalo s účasťou 86% členov a 9 hostí. Sálu zapožičal a výzdobu zabezpečil s vianočným stromčekom p. Ľuboš Lešták - starosta obce a ženy, ktoré sú na aktivačných prácach. Starosta obce sa veľmi aktívne podieľa na našich podujatiach, za čo mu patrí veľké poďakovanie. Chutné jedlo pripravila p. Marika Koltášová, ktorá upiekla i kvalitný koláč – „peräc“. Poďakovanie patrí pani Gyurékovej Zuzke pri porcovaní a obsluhovaní, ako aj p. Fábianovej, p. Šimárovej, p. Leštákovej, p. Hudecovej.
Kultúrny program pripravila ZŠ v Rožňavskom Bystrom pod taktovkou p. riaditeľky Mgr. Marty Gadušovej a p. učiteľky Mgr. Labaškove. Vystúpenie detí veľmi potešilo. Krásny kultúrny program pripravili ženy zo ZPOZ- u v Rakovnici s hudobným doprovodom p. Igora Adlera. Poďakovanie patrí aj Ing. Ondrejovi Lorkovi, ktorý prispel nielen medom, ale aj obsluhou technických pomôcok. Veľké poďakovanie patrí sponzorom -OcÚ na čele s pánom starostom, p. Janette Fábianovej, p. Helene Balogovej u Máťaša. Výbor ZO zhodnotil celé podujatie ako úspešné, dobre zorganizované, dobre režírované a spolu so všetkými sa zhodli na tom, že pekné tradície a stretnutia treba opakovať. V decembri sa stretneme zas.
Zasadnutie pokračovalo diskusiou i podávaním občerstvenia. Prítomní poďakovali za uznanie a prisľúbili svoju účasť i na ďaľších podujatiach. Boli potešení, že sa mohli prezentovať, inšpirovať iných, ponúknuť niečo nevšedné v spojení s najkrajšími koncoročnými sviatkami.
Zástupca predsedu Ondrej Bradáč poukázal na to, že len vzájomnou spoluprácou s inými spoločenskými združeniami je možné veľa dokázať, ukázať a vzájomne sa potešiť. „Každé stretnutie dáva ľudom jedinečnú príležitosť spoločensky žiť, prežívať niečo neopakovateľné, príjemné, a to je podstatné“. Jeho slová vystihli potrebu nežiť izolovane, ale žiť spoločensky. Organizácia JDS sa snaží tieto myšlienky, potreby naplňovať. A verte, že sa im to darí.
Text: Dr. Jozef Sabo a Mgr. Fábian
Foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.