Banícky spolok v Rakovnici mal výročnú členskú schôdzu
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Štvrtok 29. apríl 2010 v popoludňajších hodinách patril členom Baníckeho spolku v Rakovnici. Zišli sa na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala v budove bývalej materskej školy.Schôdzu otvoril predseda spolku Ján Lindák. Privítal vzácnych hostí – Ing. Arpáda Kavečankyho, predsedu baníckeho spolku Bratstvo z Rožňavy; podpredsedu spolku Ing. Dušana Oravca, PhD., bývalého riaditeľa závodu Nižná Slaná; RNDr. Ondreja Rozložníka, člena spolku; Ing. Ondreja Lorka – starostu obce Rakovnica.
Po úvodnom slove všetci prítomní vzdali hold bývalému členovi Ondrejovi Genčiovi minútou ticha. Následne predseda spolku oboznámil členov s obsahom správy o činnosti baníckeho spolku a správou o hospodárení.
Diskusia bola bohatá a zaujímavá. Prvý vystúpil Ing. A. Kavečanky. Stručne a vecne zhodnotil minulý rok z pohľadu baníckeho spolku Bratstvo. Pripomenul, že "Spolok oslávil 10. výročie svojej existencie a odviedol dobrú robotu aj tým, že upevnil myšlienku vzdávania holdu baníctvu. S jeho významom zoznamoval mladšie generácie a pevne utužoval tradície baníckych spolkom v okrese.“ Prítomných oboznámil s akciami, ktoré budú tohto roku a na budúci rok.
Zaujímavá bola prezentácia RNDr. O. Rozložníka, ktorý premietol fotografie zašlej slávy baníctva v okrese a širšom okolí. Svojimi komentármi oživil spomienky baníkov, ktorí sa na niektorých fotografiách aj spoznali.
Ing. D. Oravec, PhD. oživil historický vývoj baníctva v Spišsko – Gemerskej oblasti a v Rakovnici a zdôraznil, že „Baníctvo je také staré, že podľa dokladov existovalo 3000 rokov pred narodením Krista“. Postupne prechádzal významnými medzníkmi rozvoja baníctva a baníckych miest. Upozornil aj na celosvetovo významné osobnosti spojené s baníctvom. V histórii Spišsko – Gemerské Rudohorie bolo „Železným srdcom Európy“ a aj preto všetci baníci môžu byť hrdí na svoju minulosť. Podrobnejšie rozviedol spojenie histórie obce Rakovnica s baníctvom. „Keby nebolo baníctva, ani obec by sa nerozvinula,“ dodal.
Po plodnej diskusii a množstve zaujímavých informácií sa podával banícky guláš a občerstvenie. Guláš tradične pripravill gulášmajster Milan Hlaváč.
Žiada sa pripomenúť, že náš banícky spolok svoje poslanie plní tak, ako sa patrí. Okrem iného váži si každého člena. Dôkazom toho je sledovanie životných jubileí členov a ich ocenenie. Na tejto schôdzi si pripomenuli 60. narodeniny svojho člena Vladimíra Žúdela. Za zmienku stojí aj to, že na schôdzi bol Peter Bradáč, najstarší občan obce, verný a oddaný člen spolku.
30.4.2010
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/banici{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.