Jeden pavilón sa striedal s druhým. Na trase nás privítali aj šermiari. Ukázali svoje staroveké umenie. Viete strielať z luku šípy? Bola tu taká možnosť. Kto chcel, mohol si to skúsiť. Ohromný zážitok.
Od poslednej návštevy ZOO sme sa nadchli pavilónom opíc. Úžas. Zvonku moderná budova nevšedného tvaru. Zvnútra raj opíc. Prešli sme pralesom, aby sme objavili rôzne druhy opíc. Človek zo záujmom sledoval „svojich spoluživočíchov“ v akcii.
A išli sme ďalej. Vodné živočíchy, žirafy, zebry, jelene, medvede, hady, rôzne vtáky a veľa, veľa ďalších druhov nás okúzlilo. Ponuka bola široká a pestrá.
Zlatým klincom prehliadky bol Dinopark. Zrazu sa človek ocitol v inej dobe. Prehistorické živočíchy dinosaury od najmenšieho až po obrovské lemovali cestu zoologickou záhradou. Správali sa ako živé. Hýbali chvostom, hlavou a prezentovali sa hlasom. Pri tých najväčších sme si pripadali ako trpaslíci. Úctyhodné rozmery presvedčili každého o skutočnej veľkosti zvierat. Dojem z Dinoparku umocnilo 3D kino s ukážkou ich života.
Dojmy, zážitky pribúdali tak, ako fotografie vo fotoaparáte. Vnuk sa snažil zachytiť nielen zvieratá, ale i atmosféru, ktorá panovala všade naokolo. Vychutnali sme si ju spolu s ostatnými návštevníkmi.
Cestou domov sme si ešte pozreli námestia, kde boli pestré stánky naplnené všetkým možným. Všade sa prejavovala šikovnosť, dôvtipnosť ľudského umu a rúk.
I keď sa víkend skončil, ostali skvelé zážitky. Veľmi príjemné zážitky. Pre spomienku pekné fotografie, ktoré i po rokoch pripomenú, aká bola „Bratislava pre všetkých“ tohto roku.
Rakovnica
Text: Dedo Jozef
Foto: Vnuk Marko
{gallery}kultura/zoo{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 23 apríl 2011 12:11
Do Bratislavy sme prišli z horného Gemera a teraz sme si to vychutnali v ZOO záhrade Doporučený
Napísal(a) Dedko Jozef
V prvej časti využil dedko Jozef návštevu svojej rodiny v Bratislave tak, že spojil rodinné s príjemným a užitočným. Bola to návšteva botanickej záhrady s vnukom Markom v rámci akcie „Bratislava pre všetkých“ počas víkendu.
Ďalší deň naše kroky smerovali do zoologickej záhrady. Tá sa hemžila množstvom návštevníkov malých i veľkých. Rodičia so svojimi ratolesťami i ostatní dospelí si užívali pekný, slnečný deň a my s nimi.
Všade bola pohoda. Postupovalo sa od jedného zvieraťa k druhému. Bolo čo pozerať. Vnuk Marko mal fotoaparát pripravený a už od začiatku „lovil“ svoje jedinečné zábery.
Zverejnené v
Rakovnica
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.