Ing. Martin Genči, mladý občan Rakovnice, absolvent Technickej univerzity v Košiciach, sa orientuje na rozvíjanie vedomostí z oblasti počítačových sietí. V súčasnosti pracuje v priemysle informačných technológií. Okrem práce sa venuje rozličným športovým aktivitám a stavbe modelov z papiera alebo plastu. Nás upútalo jeho rozhodnutie zúčastňovať sa na vytrvalostných behoch. Zaujímalo nás, ako sa k tomu prepracoval.niekoľkých mesiacov striedal pravidelný bežecký tréning s cyklistikou.
+ Ktoré podujatia ste absolvovali a s akým výsledkom? K čomu Vás to motivovalo?
- Doteraz som sa zúčastnil Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach dvakrát – dňa 2.10.2011 na minimaratóne a dňa 7.10.2012 na štafete, pričom v roku 2013 som bol prihlásený na polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, avšak krátko pred štartom som si zranil členok a nemohol som sa zúčastniť samotného štartu. Čo sa týka výsledkov, pri štafete sme skončili ako družstvo na 74. mieste. A hlavnou motiváciu bolo byť súčasťou bežcov z celého sveta, nie len organizátorom, ako tomu bolo niekoľko rokov predtým.
+ Paralelne sa aktívne zúčastňujete aj iných športových aktivít. Čo medzi nimi u Vás dominuje?
- Hlavnou športovou aktivitou, ktorej venujem najviac času, energie a s tým súvisiacimi financiami, je cyklistika. Dôvodom je najmä to, že za relatívne krátky čas sa dokážem presunúť na veľké vzdialenosti a tiež na miesta, ktoré sú dosť aj viac odľahlé a bežne neprístupné automobilom. Poriadnu dávku adrenalínu som mal počas letu v špeciálnom športovom lietadle, kde som pocítil poriadne preťaženie organizmu, krkolomné otočky, let dole hlavou a ďalšie špeciálne letecké akrobacie. Bol to mimoriadne silný zážitok, ktorému sa vyrovnal snáď už len tandemový zoskok padákom z výšky viac ako 4000 metrov, ktorý by som si taktiež rád ešte zopakoval. Ďalší nezabudnuteľný zážitok sme s partiou prežívali pri nočnom výstupe na Kráľovu hoľu, pretože sme sa dozvedeli, že v tejto oblasti sa hojne vyskytuje medveď hnedý a podľa každoročných správ sa s ním stretne niekoľko turistov, čo môže byť veľmi nepríjemné.
+ Máte svoj vzor?
- Žiaden vzor vo svojom živote nemám. Venujem sa všetkým činnostiam len preto, že ma bavia a pomáhajú mi prečistiť si hlavu od práce alebo od celkového stresu, ktorý v dnešnej dobe asi trápi väčšinu ľudí.
+ Čo je Vaším cieľom, métou?
- Ako som už spomínal, v roku 2013 som musel na poslednú chvíľu presunúť svoj štart na Medzinárodnom maratóne mieru kvôli zraneniu, takže mojím cieľom je zúčastniť sa v nastávajúcom roku a zabehnúť polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v roku 2014 v čase lepšom ako hodina 45 minút.
+ Na ktorú akciu najradšej spomínate?
- Najradšej spomínam na akciu, ktorá však nemá nič spoločné s behom. Vlani na začiatku leta som sa zúčastnil časti Púte Svätého Jakuba v Španielsku (známa aj ako Trasa pútnikov do Santiago de Compostela), kde som prešiel pešo v priebehu jedného týždňa 160 km (celková trasa má 860 km, avšak z časových dôvodov nebolo možné absolvovať ju celú), pričom som stretol ľudí z celého sveta, počnúc Českom a Maďarskom, končiac krajinami, ako Severná Kórea alebo Nový Zéland. Bola to veľmi náročná, avšak zaujímavá akcia a niekedy v budúcnosti mám v pláne absolvovať celú trasu púte.
+ Zmenil sa Váš životný štýl, zdravotný stav pri vyššej športovej záťaži?
- Môj životný štýl sa rozhodne zmenil. Zlepšilo sa mi stravovanie a zlepšili sa mi aj návyky, takže po príchode z práce nesadnem automaticky za počítač ako pred pár rokmi, ale chodím von a využívam voľný čas, ktorý mám. A musím potvrdiť, že zdravotný stav sa mi tiež zlepšil. Cítim sa lepšie a tiež som odolnejší voči vonkajším vplyvom.
+ Čo odkážete rovesníkom, mládeži vo vzťahu k aktívnemu športu?
- Najdôležitejšie je rozhodnúť sa pre niektorý šport a aby to bolo z vlastného vnútra. Pokiaľ je motivácia vonkajšia, nebude to mať želaný efekt, pretože bez potešenia, ktoré nám daná aktivita prinesie, je to skôr trest. A začať sa dá aj maličkosťami, ktoré si vlastne niekedy neuvedomujeme. Napríklad: Ak je príležitosť chodiť pešo, namiesto automobilu, tak to využiť, alebo využívať namiesto výťahov schody. Nie je to nič veľké, ale aj to sa počíta. Ako som už spomenul, treba sa venovať športu, ktorý nás baví a máme z neho radosť
Za rozhovor ďakujeme.
Dr. J. Sabo
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.