Druhý ročník výstupu na Plešiveckú planinu sa uskutočnil v sobotu 8.augusta 2012. Výstupu predchádzala pekne graficky a obsahovo spracovaná pozvánka, osobné pozvanie starostu obce v miestnom rozhlase, ako aj vopred uskutočnená príprava terénu na určenom stanovišti. ôsma hodina odštartovala všetkých tých, čo mali v úmysle a chceli urobiť niečo pre svoje zdravie, radosť z pohybu, pobytu v prekrásnej prírode v dobrej spoločnosti. Vo väčších, menších skupinách či individuálne sa to celé pohlo. Už z obce bola radosť pozerať na to, ako dospelí i deti v pohode kráčajú cez Kopan smerom na našu planinu. Čas bežal rýchlo preto, lebo cestou sa družne podebatovalo, pokochalo jedinečnou scenériou, posilnilo jedlom, ale najmä pitím, a tak sa, okrem iného, dodržiaval i dôležitý pitný režim. Stúpanie nebolo veľmi náročné. Turistický chodník kopíroval vozovú cestu. Tá bezpečne i pohodlne viedla presne tam, kde to bolo namierené.
Pri príchode na miesto stretnutia návštevníci obdržali účastnícky list, ktorý im bude pripomínať deň i miesto, na ktoré sa dostali vlastným pričinením. Oficiálne tohtoročný výstup otvoril starosta obce Ľuboš Lešták. Privítal prítomných, vyjadril radosť nad účasťou, zaželal príjemný pobyt a ponúkol len to najlepšie, čo pre nich bolo pripravené.
Turisti mali možnosť občerstviť sa, zajesť si dobrý guláš od nášho gulášmajstra Milana Hlaváča, ale najmä spoznať čo možno najlepšie na vlastné oči krásy planiny. Chvályhodné bolo, že väčšina prítomných neostala len na jednom mieste. Po skupinách sa vybrali cestičkami označenými značkami i po širšom okolí. Výhodou dobrej orientácie bola blízka smerová tabuľa, ktorá zorientovala každého návštevníka planiny.
Okrem občanov Rakovnice sa akcie zúčastnili turisti z Rožňavy, Rudnej, Rožňavského Bystrého a ďalších miest a obcí. Organizátori akcie zaznamenali medzi účastníkmi turistov z Košíc, Nemecka, Švédska. Zastavili sa aj dvaja cyklisti, ktorých zastávka potešila, posilnila. Po skvelom oddychu pokračovali vo svojej plánovanej ceste. Podobne turisti z Košíc boli nadšení akciou, na ktorú sa náhodne dostali. Bol to pre nich milý zážitok. Podľa odhadu na akcii bolo okolo 100 účastníkov.
Po vyvrcholení akcie sa pomaly účastníci rozišli plní dojmov, dobrých pocitov, zážitkov, radosti nielen z akcie, ale aj z pekného počasia, ktoré im prialo. Guláš bol tak dobrý, že sa celý skonzumoval. Súčasťou akcie bola aj tombola. Potešila a pridala na zaujímavosti.
Poďakovanie za úspešný výstup patrí aj poslancom Želmíre Németovej, Ing. Monike Genčiovej, Ing. Miroslavovi Genčimu, Slavomírovi Elexovi, ktorí sa v sobotu aktívne zapojili do organizácií a činnosti.
Čo dodať na záver? Napovedia to stručné vyjadrenia účastníkov akcie: „Bolo to fajn. Máme veľa zážitkov. Páčilo sa nám to. Sme radi, že obec robí takúto akciu. Tešíme sa na ďalšie stretnutie.“
Text: Dr. Sabo
Foto: Ing. M. Genči
{gallery}obsah/rakovnica/plesivecka{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.